Túra

Z Kanady na Aljašku (1) – Yellowknife

07.11.17
Celé to ušlo ako voda v rieke St. Lawrence a môj ročný pracovno-prázdninový pobyt v Kanade sa blíži do svojho finále. Ku koncu pracovných povinností mi začína dochádzať, že sa budem musieť opäť rozlúčiť s ľuďmi, ktorých mám veľmi rád a ktorých mám hlboko v srdci.

V nedeľu 3. júla mám rozlúčku u nás pred domom, cítim sa nostalgicky. Posledná kanadská grilovačka, pár pív a dorazenie zvyškov slovenskej hruškovice... V pondelok 4. júla končím na farme, rozlúčim sa so Stefanom a Lynn, mojimi šéfovcami. Nasledujúce dni dávam všetko dokopy, balím sa, predávam auto, posielam veci na Slovensko, zatváram účet a ako čerešničku na pomyslenej torte pozerám film Corner Gas. Niekoľko nasledujúcich týždňov sa totiž budem túlať po severných teritóriách Kanady a potom sa stratím na Aljaške.

V stredu 6. júla ma David (chalanisko, s ktorým som sa spoznal na Novom Zélande) hodí na letisko do Ottawy a začína sa môj dlho očakávaný výlet. Bezpečnostný pracovník si ma vyberie na hĺbkovú kontrolu. Na moju otázku, na čo je zameraná, mi len s úsmevom odpovedá: „Brácho, nemusíš sa báť - nie je na drogy, to by tu neprešiel skoro nikto.“ Let je v poriadku, nie je veľmi dlhý a ešte k tomu aj s neočakávane chutným obedom v cene – lososom s neidentifikovateľnou úžasnou omáčkou. Dúfam, že nie jediným, ktorý budem na tomto výlete jesť!

Po piatich hodinách vystupujem na malom letisku v Yellowknife v Severozápadnom teritóriu. Už z lietadla sledujem zaujímavú scenériu nespočetných jazier, skalných brál a nevysokého lesa. Hneď na letisku si požičiavam auto na tri dni. Rezervoval som si najlacnejšiu a najmenšiu škatuľku, ktorú samozrejme nemali, a tak som za rovnakú cenu dostal novú, modernú a obrovskú terénnu mašinu jedného amerického výrobcu. Radosť šoférovať.

Najprv som si to nasmeroval do centra kúpiť jedlo na nasledujúce dni, plyn do variča, povolenie na ryby a počudovať sa nad značne spoločensky unaveným pôvodným obyvateľstvom v dopoludňajších hodinách. Potom sadám do auta a smerujem na východ od mesta na Ingraham Trail. Asfaltová cesta (kvalitou náramne pripomínajúca cestu medzi Čiernym Balogom a Hriňovou) sa mení na štrkovú a bude ma sprevádzať po celý čas. Cestu po obidvoch stranách lemujú hlboké a tajomné jazerá a skalné bralá, ktorých výška je impozantná. V niektorých jazerách skúšam svoje rybárske šťastie, ale aj um a na svoje konto si pripisujem prvé šťuky a odtrhnuté nástrahy.

Po niekoľkých desiatkach kilometrov od mesta parkujem na ľudoprázdnom parkovisku pri Cameron Falls. Balím sa do batoha a vyrážam na trojdňový čunder do neznáma - dokonale si užiť kanadskú ľudoprázdnu divočinu, kľud a obrovské húfy rýb. K vodopádom sa dostávam po dobrej hodinke, sprevádzaný komármi a iným po krvi bažiacim hmyzom. Samotný vodopád je tvorený kaskádami a nad ním je jazero zasadené do hustého ihličnatého lesa. Skalné bralá po pravej aj ľavej strane vodopádu vytvárajú zaujímavé vyhliadky. Pri vodopáde turistický chodník končí, tak sa vydávam po brehu rieky, smerom po prúde toku. Chytám nespočetné množstvo šťúk, v jednom momente mi zabrala asi 10 cm šťučka, po ktorej vyštartovala z rákosia iná asi 60 cm šťuka. Tomu sa hovorí 2 v 1...

Prvú noc strávim na jednom zo skalných brál nad riekou. Mám nádherný výhľad na rieku a okolité lesy. Nakoľko prítomnosť medveďov v tejto oblasti je evidentná, všetko jedlo a riady ukladám do plátenej tašky a zavesím pomocou lanka niekoľko metrov nad zem na previsnutý strom. Týmto sa snažím odlákať pozornosť potenciálnych štvornohých obyvateľov lesa od stanu. Keďže som celkom vysoko na severe a k tomu práve uprostred leta, začínam si zvykať, aké je to pozorovať západ slnka o jedenástej v noci a jeho východ o druhej ráno. A taktiež na spánok v šere a extrémne krátke noci.

V noci moja dočasná úschovňa potravín nemala neočakávaného návštevníka, takže si mám čo dať na raňajky. S plným kotlom som sa vydal ďalej po prúde rieky, chytám šťuky a strácam návnady na mnohých prekážkach, ktoré sú ukryté pod vodnou hladinou. V rámci prestávky vyleziem na jedno skalné bralo s dokonalým výhľadom. Keďže nemám mapu ani iné moderné navigačné prostriedky, tak si z tohto miesta určím smer ďalšieho postupu podľa toho, čo v okolí vidím.

Pod bralom hodím batoh na chrbát a miestami sa predieram hustými kríkmi, obchádzam bahnité močiare, preskakujem jarčeky a potoky, až sa dostanem k zalesnenému poloostrovu, ktorý zasahuje do jazera. Na poloostrove strávim zvyšok dňa prevažne vyťahovaním jednej šťuky za druhou, lozením po blízkych skalách, objavovaním okolia a kúpaním sa v priezračnej vode jazera. Keď ma všetky spomínané aktivity prestávajú baviť, začínam sa pomaly vracať späť k vodopádu, kde plánujem stráviť ďalšiu noc.

Cesta späť je o poznanie dramatickejšia, keďže to zoberiem krížom cez bralá a nie rovnakou cestou, ako som prišiel. Miestami postupujem po uzučkej skalnej rímse, širokej ani nie 30 cm. Po adrenalínovom návrate mi viac než dobre padne sprcha pod až neuveriteľne teplými vodami vodopádu a kuskus s tuniakom na večeru.

Večer ešte pozorujem loviacu šťuku a rozkladám si stan na brale nad vodopádom. Ráno sa poslednýkrát pozriem na úžasnú rieku s vodopádom a bez zbytočného otáľania kráčam k autu. Po celý čas som nestretol nikoho. Z parkoviska smerujem rovno na letisko, kde odovzdám kľúče od auta a počkám si na ďalší let do mestečka Whitehorse v teritóriu Yukon.

Pokračovanie uverejníme čoskoro.

Diskusia
Z Kanady na Aljašku (1) – Yellowknife 14/11/17 11:01 6 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Svet Z Kanady na Aljašku (2) – Yukon Let do Whitehorse netrval až tak dlho, ako prvý let z Ottawy do Yelloknife. Na maličkom letisku som si len zobral mapku teritória Yukon a šliapem v neskutočnej horúčave do kempu, ktorý sa nachádza pri brehu rovnomennej, mohutnej rieky Yukon. 19/11/17 Jaroslav Cips Svet
Túra Z Kanady na Aljašku (1) – Yellowknife Celé to ušlo ako voda v rieke St. Lawrence a môj ročný pracovno-prázdninový pobyt v Kanade sa blíži do svojho finále. Ku koncu pracovných povinností mi začína dochádzať, že sa budem musieť opäť rozlúčiť s ľuďmi, ktorých mám veľmi rád a ktorých mám hlboko v srdci. 07/11/17 Jaroslav Cips Svet
Najnovšie články na titulke
 
Predstavenie Devold Duo Active – kombinované termoprádlo Merino je na scéne už nejaký čas a spoľahlivo sa zaradilo sa do našich outdoor šatníkov. Nie každému však čisté merino vyhovuje. Niekoho aj najjemnešie vlákno škriabe a inému zas prekáža pomalší odvod potu ako pri polyesterovom termoprádle. Devold už dlhší čas ponúka kombináciu – dvojvrstvé termo s polyesterovou vnútornou vrstvou a vlnenou hornou vrstvou. Naposledy sme také testovali v roku 2009, vtedy pod názvom Active. Teraz sa pozrieme na jeho inovovanú verziu Duo Active. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Túra Dolomity – okolo Tre Cime di Lavaredo s dieťaťom Kto by ich nepoznal. Tre Cime di Lavaredo, Drei Zinnen, Tri veže, najznámejšia a asi aj najnavštevovanejšia časť Dolomitov. Pri plánovaní našej septembrovej dovolenky v Dolomitoch váham, či sa sem chceme pozrieť, lebo vopred tuším davy turistov. Ale chuť vidieť známy pohľad na skalný masív je veľká, a tak 5. septembra 2017 vyrážame na výlet. včera Andrea Morongová Svet
PR BUFF – nová merino kolekcia Keď je premenlivé počasie to jediné, na čo sa na túre viete spoľahnúť, siahnite po merino vlne. Je perfektná pri akýchkoľvek podmienkach, jej unikátne vlákno je extrémne priedušné a prirodzene odoláva zápachu. BUFF merino vlna pochádza z Austrálie a je certifikovaná v zmysle, že pri jej produkcii neboli použité žiadne nehumánne spôsoby zaobchádzania s ovečkami. 20/11/17 sponzorovaný článok Oblečenie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Kanady na Aljašku (1) – Yellowknife 14/11/17 11:01 6 príspevkov
Fakty
  • Počet dní
    • 3

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2017

  • Nocovanie
    • táborenie vo voľnej prírode (stan)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1206 ľudí
0.28 (0.04)