Ferrata

Rax - Akademikersteig v Großes Höllental

14.11.17
Ako obyčajne, aj toto leto som navštívil zopár atraktívnych miest a absolvoval som zopár veľmi pekných túr. Boli však málo adrenalínové. Preto som sa posledný septembrový deň vybral do Raxu na Akademikersteig. Podľa popisu ide o ľahšie lezenie náročnosti II+, čo je pre mňa horná hranica obtiažnosti, keď idem bez lana a sám. Som však turista, nie horolezec, preto som po vylezení Akademikersteigu vybehol na Jakobskogel a dolu som sa vrátil cez nenáročné zaistené cesty Alpenvereinssteig, Gustav Jahn Steig a Gaislochsteig.

Úvodom

Na Akademikersteig som sa chystal roky. V roku 2014 som chcel trasu vyliezť, no netrafil som začiatok. Ocitol som sa na Steigu, ktorý stúpal hore vyhladeným žľabom a náročnosť bola III. Keďže som nemal prilbu a v žľabe to zaváňalo padajúcimi kameňmi, radšej som sa vrátil. Doma som zistil, že Akademikersteig by mal byť kdesi viac naľavo.

Keď som chcel na jar trasu vyliezť, voľakto dal na internet správu, že sa na Akademikersteigu zrútila skalná veža. Steig je síce schodný, ale jeho náročnosť je vyššia. Preto som ďalšie pokusy plánoval so spolulezcom. Akosi sme však nevedeli nájsť čas, ktorý by nám vyhovoval obom a ešte aj počasiu.

Lenže tento rok na jar vyšiel Akademikersteig kolega z Rakúska, ktorý robí zo svojich túr reportáže. Steig vypadal byť v poriadku a kolega na FB písal, že náročnosť zostala na úrovni II+. Preto som si trasu zaradil do zoznamu. Koncom septembra bolo pár dní po sebe pekne. Posledným slnečným dňom mala byť sobota, a tak som sa vybral splniť si sen.

Nástup

Vstal som o 5-tej a začal som sa baliť. O 6-tej som vyrážal a o 8.45 h som auto odstavil na parkovisku pri Weichtalhause. Parkovisko bolo takmer prázdne. Na chrbát som si vyhodil malý batôžtek s prilbou, sedákom, kratším lanom a nejakým šrotom (pre istotu) a zamieril som do Großes Höllental.

V doline som obišiel výrazné rebro a odbočil som zo značky. Išiel som chodníkom, ktorý vedie na Preintalersteig. Avšak aj z toho som po chvíli odbočil a liepal som sa hore úsypiskovým kužeľom. Mieril som k remízke stromov, za ktorou je malá jaskyňa a nástup na steig. Vyznačený je červenými písmenami AK. Chvíľu som si oddýchol, psychicky som sa pripravil na tempo lenivého slimáka a vykročil som.

Akademikersteig

Výstup začína adrenalínovou platňovitou rampou, ktorou sa človek vysunie nad skalný zráz. Dlhý rebrík pri vstupe do údolia bol mokrý, no tu bola skala suchá. Našťastie. Keby bola vlhká, tak toto miesto neprejdem. Nasleduje prechádzka strmším skalnatým svahom a príde komín. V ňom som trochu váhal, pretože je to prvé miesto náročnosti II+ a akosi som tam nevidel červené puntíky, ktorými je steig vyznačený. Postupne som však zistil, že hoci sú červené bodky poredšie, dá sa na ne spoľahnúť.

V dolnej časti steigu je skala pevná, hrbatá, ide sa po nej veľmi dobre. Výstup je občas trochu exponovanejší, ale s tým som počítal. Keď som uvoľnil kamienok, spravil: “Buch, buch, buch… (dlhá pauza)… buch!” Ozajstného lezenia je málo, je však pekné. Zo dva ďalšie komíniky, strmšia šikmá skala, kratší zostup, lávky a rampy. Na 320 výškových metroch sa toho nájde dosť. Je tu zopár starých skôb na istenie, zdá sa však, že sa prílš často nepoužívajú.

Asi v dvoch tretinách výstupu je pekný skalný oblúk, pod ktorým je vrcholová kniha. Posledný zápis v nej bol spred dvoch dní, Akademikersteig je pomerne obľúbený.

Až po oblúk to išlo, no teraz som začal mať problémy. Podľa popisu som mal vyliezť na oblúk, ale keď som sa ho chytil, uvoľnilo sa zopár kamienkov. Oblúk mal oranžovú farbu, bolo zrejmé, že skala na ňom nedrží. Zdalo sa, že keď naň vyleziem, tak sa rozsype. Preto som sa obrátil ku skalnej stene a snažil som sa ňou vyliezť hore. Moc mi to nešlo. Horko-ťažko som dokázal vtrepať nohu na vysoký stup, avšak chyty boli v zlých uhloch. Aj stup bol šikmý, topánka mi v ňom držala iba silou vôle. Hodil som očkom dolu, ale zdalo sa, že toto zliezť bude horšie ako pokračovať hore. Pomaly ma chytal pocit, ktorý som mal, keď som išiel pred pár rokmi spadnúť na náročnej ferrate. Tu však nie som istený, spadnúť nesmiem. A tak som sa rukami vytiahol cez skalný prah.

Je mi jasné, že horolezci by tu nemali najmenší problém. Lenže tu bolo lezenie za III až IV, čo je pre mňa veľa. Bol som však spokojný, adrenalínu som si užil viac než dosť. Zvyšok steigu som vybehol s ľahkým srdcom, opantala ma eufória. Minul som oranžové balvany zo zrútenej skalnej veže a žiletkovo ostrým výstupným hrebienkom som prišiel na záver steigu.

Jakobskogel

Akademikersteig mám za sebou, nasleduje prechádzka. Wachthüttlkamm je pekný chodník, na ktorom je veľa odbočiek na vyhliadky do údolia Großes Höllental. Vyššie sa ide lúčkami pomedzi kosodrevinu. Minul som Otto Schutzhaus preplnený turistami a vyšiel som na Jakobskogel (1736 m). Z kopca sú pekné výhľady na Schneeberg a na Rax. Zatiaľ čo nad Schneebergom bolo azúrové nebo, Heukuppe bola v oblakoch. Ako som neskôr zistil, v oblakoch bolo celé Rakúsko s výnimkou blízkeho okolia Schneebergu. Opäť som mal raz šťastie na počasie.

Najkrajším miestom v tejto oblasti Álp je jednoznačne Höllentalaussicht. Je to vyhliadka do hlbokého údolia, ktorá človeku berie dych. Zbehol som k nej a vyvalil som sa do trávy. Obed. Vybalil som si chlieb s paštikou, nech všetci vedia skadiaľ som, a oddychujúc som si vychutnával fantastický výhľad.

Zostup ferratami

Po obede som začal zostupovať nenáročnou ferratou Alpenvereinssteig. Je to najkrajšia zaistená cesta v údolí. Lenže hoci bolo takmer 14.00 h, stále stúpalo hore chodníkom veľa ľudí, z ktorých viacerí mali s ferratami veľmi málo skúseností. A tak som odbočil na Gustav Jahn Steig.

Gustav Jahn Steig je trochu náročnejší traverz zaistený lanami a reťazami. Je celkom pekný, ale veľmi krátky. Zatiaľ čo na Alpenvereinssteigu som stretal veľa ľudí, tu nebolo ani nohy. Až na Gaislochsteigu som stretol jeden odpočívajúci mladý pár. Ferrata Gaislochsteig je tiež veľmi krátka, pričom sa na nej dajú nájsť historické tyčkové reťaze. Hoci bolo posledné dni sucho, dolu chodníkom stekala voda.

Z údolia som si ešte obhliadol skalnú stenu, ktorou vedie Akademikersteig, a o 15.30 h som sa vrátil na parkovisko. To bolo preplnené. Návštevu cvičných ferrát pri Weichtalhause som vynechal a išiel som domov.

Záver

Zistil som, že Akademikersteig je zvládnuteľný bez akéhokoľvek istenia, pre mňa je však na hranici náročnosti. V peknom počasí som absolvoval krásnu prechádzku. Opäť som si pozrel miesta, na ktorých som bol s kolegom a s rodinou. Na Höllentalaussicht sa zrejme vyberiem ešte veľakrát, najbližšie tam plánujem ísť v zime na snežniciach.

Diskusia
Rax - Akademikersteig v Großes Höllental 14/11/17 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Ferrata Dachsteingebirge - okolo hrebeňa Gosaukamm V západnej časti Dachsteinu je hrebienok Gosaukamm. Jeho najvyšším vrcholom je Bischosmütze, ale naň turistický chodník nevedie. Je tam však zopár kopcov, na ktoré turistické chodníky vedú. Na prelome júna a augusta som ich obehal a prešiel som aj dve atraktívne feraty. Známejšou je Intersport Klettersteig, ale páčila sa mi aj Albert Weiss Klettersteig. 13/02/18 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Ferrata Dve ferraty s kladkami Na jar som bol pár dní v Salzbursku a pozrel som si niekoľko roklín. V predchádzajúcich článkoch som opísal päť z nich, teraz ponúkam reportáž o Kitzloch Klamme. V rokline je náročná zaistená cesta s kladkou. Keďže kladka je až v samom závere trasy, chcel som si byť istý tým, že ju zvládnem. Preto som sa najprv vybral na cvičnú ferratu Adolari Klettersteig. Na nej som zažil poriadne krušné chvíle, ale vďaka odsedáku som sa z kladky vyslobodil. Dúfal som, že v Kitzloch Klamme to bude v duchu hesla: Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku. 09/01/18 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Atraktívny okruh pri Saalfeldene Koncom mája som bol pár dní v Salzbursku a pozrel som si niekoľko roklín. V predchádzajúcom článku som opísal štyri, teraz ponúkam reportáž o piatej. Dolina Stoißengraben je otvorenejšia, iba jej záver má charakter úžľabiny. Avšak krásna bola celá prechádzka cez Peter Wiechentaler Hütte. Miestami som sa na nej cítil ako v botanickej záhrade. 02/01/18 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Bradlo - výhľadový okruh od Slanskej Huty Dnešný článok zaraďujem do série s ďalším naším článkom „Hradisko - výhľadový okruh zo Slanského sedla“ pre niekoľko spoločných čŕt. Obidva nenáročné kopce sú susedmi v hlavnom hrebeni Slanských vrchov a ich vrcholmi nevedie žiadna značená trasa. Napriek tomu oba poskytujú zaujímavé výhľady, ktoré za vhodných (nie práve bežných) podmienok majú jednu spoločnú charakteristiku. dnes Peťo Nový Slanské vrchy
Prístrešok Chata pod Viničným vrchom Na mojich potulkách po Národnom parku Slovenský kras som sa dostal do oblasti Viničného (Hroznového) vrchu, ktorý sa nachádza nad obcou Dlhá Ves. Ako som stúpal na jeho vrchol, prechádzal som popri loveckej chate. Čo ma zaujalo, bola voľne prístupná a pomerne veľká terasa postavená na jej priečelí. Nielenže poskytne útočisko každému tulákovi pred náhlou zmenou počasia, ale v jej priestore sa dá vcelku pohodlne núdzovo stráviť noc. Pri jej návšteve treba mať na pamäti, že stavba nie je určená k prespávaniu turistickej verejnosti a využívať je ju možné len v prípade núdze. včera Anton Zahradník Slovenský kras
Pozvánka Cestokluby KINO SVET na festivale HORY A MESTO Jednou z divácky najatraktívnejších častí programu festivalu HORY A MESTO sú Cestokluby KINO SVET – rozprávania zážitkov z ciest, ktoré sú častokrát originálnym výsledkom prekonávania predsudkov, strachu, napĺňania osobných výziev, zdolávania extrémnych situácií, dlhého plánovania či naopak improvizácie v priestore. Devätnásty ročník ponúkne 10 programových blokov s 19 prezentáciami 27 prednášajúcich o 32 krajinách na 5 kontinentoch. 23/02/18 sponzorovaný článok

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rax - Akademikersteig v Großes Höllental 14/11/17 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – skupina Rax a Schneeberg (Rax - Schneeberg-Gruppe)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1736 m n. m.

    • min: 550 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1250 m

    • klesanie: 1250 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 5

  • Náročnosť lezenia
    • max: II+ UIAA

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 30.09.2017

  • Doprava
    • Parkovisko pri Weichtalhause

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1422 ľudí
0.56 (0.11)