Ferrata

Rax - Akademikersteig v Großes Höllental

14.11.17
Ako obyčajne, aj toto leto som navštívil zopár atraktívnych miest a absolvoval som zopár veľmi pekných túr. Boli však málo adrenalínové. Preto som sa posledný septembrový deň vybral do Raxu na Akademikersteig. Podľa popisu ide o ľahšie lezenie náročnosti II+, čo je pre mňa horná hranica obtiažnosti, keď idem bez lana a sám. Som však turista, nie horolezec, preto som po vylezení Akademikersteigu vybehol na Jakobskogel a dolu som sa vrátil cez nenáročné zaistené cesty Alpenvereinssteig, Gustav Jahn Steig a Gaislochsteig.

Úvodom

Na Akademikersteig som sa chystal roky. V roku 2014 som chcel trasu vyliezť, no netrafil som začiatok. Ocitol som sa na Steigu, ktorý stúpal hore vyhladeným žľabom a náročnosť bola III. Keďže som nemal prilbu a v žľabe to zaváňalo padajúcimi kameňmi, radšej som sa vrátil. Doma som zistil, že Akademikersteig by mal byť kdesi viac naľavo.

Keď som chcel na jar trasu vyliezť, voľakto dal na internet správu, že sa na Akademikersteigu zrútila skalná veža. Steig je síce schodný, ale jeho náročnosť je vyššia. Preto som ďalšie pokusy plánoval so spolulezcom. Akosi sme však nevedeli nájsť čas, ktorý by nám vyhovoval obom a ešte aj počasiu.

Lenže tento rok na jar vyšiel Akademikersteig kolega z Rakúska, ktorý robí zo svojich túr reportáže. Steig vypadal byť v poriadku a kolega na FB písal, že náročnosť zostala na úrovni II+. Preto som si trasu zaradil do zoznamu. Koncom septembra bolo pár dní po sebe pekne. Posledným slnečným dňom mala byť sobota, a tak som sa vybral splniť si sen.

Nástup

Vstal som o 5-tej a začal som sa baliť. O 6-tej som vyrážal a o 8.45 h som auto odstavil na parkovisku pri Weichtalhause. Parkovisko bolo takmer prázdne. Na chrbát som si vyhodil malý batôžtek s prilbou, sedákom, kratším lanom a nejakým šrotom (pre istotu) a zamieril som do Großes Höllental.

V doline som obišiel výrazné rebro a odbočil som zo značky. Išiel som chodníkom, ktorý vedie na Preintalersteig. Avšak aj z toho som po chvíli odbočil a liepal som sa hore úsypiskovým kužeľom. Mieril som k remízke stromov, za ktorou je malá jaskyňa a nástup na steig. Vyznačený je červenými písmenami AK. Chvíľu som si oddýchol, psychicky som sa pripravil na tempo lenivého slimáka a vykročil som.

Akademikersteig

Výstup začína adrenalínovou platňovitou rampou, ktorou sa človek vysunie nad skalný zráz. Dlhý rebrík pri vstupe do údolia bol mokrý, no tu bola skala suchá. Našťastie. Keby bola vlhká, tak toto miesto neprejdem. Nasleduje prechádzka strmším skalnatým svahom a príde komín. V ňom som trochu váhal, pretože je to prvé miesto náročnosti II+ a akosi som tam nevidel červené puntíky, ktorými je steig vyznačený. Postupne som však zistil, že hoci sú červené bodky poredšie, dá sa na ne spoľahnúť.

V dolnej časti steigu je skala pevná, hrbatá, ide sa po nej veľmi dobre. Výstup je občas trochu exponovanejší, ale s tým som počítal. Keď som uvoľnil kamienok, spravil: “Buch, buch, buch… (dlhá pauza)… buch!” Ozajstného lezenia je málo, je však pekné. Zo dva ďalšie komíniky, strmšia šikmá skala, kratší zostup, lávky a rampy. Na 320 výškových metroch sa toho nájde dosť. Je tu zopár starých skôb na istenie, zdá sa však, že sa prílš často nepoužívajú.

Asi v dvoch tretinách výstupu je pekný skalný oblúk, pod ktorým je vrcholová kniha. Posledný zápis v nej bol spred dvoch dní, Akademikersteig je pomerne obľúbený.

Až po oblúk to išlo, no teraz som začal mať problémy. Podľa popisu som mal vyliezť na oblúk, ale keď som sa ho chytil, uvoľnilo sa zopár kamienkov. Oblúk mal oranžovú farbu, bolo zrejmé, že skala na ňom nedrží. Zdalo sa, že keď naň vyleziem, tak sa rozsype. Preto som sa obrátil ku skalnej stene a snažil som sa ňou vyliezť hore. Moc mi to nešlo. Horko-ťažko som dokázal vtrepať nohu na vysoký stup, avšak chyty boli v zlých uhloch. Aj stup bol šikmý, topánka mi v ňom držala iba silou vôle. Hodil som očkom dolu, ale zdalo sa, že toto zliezť bude horšie ako pokračovať hore. Pomaly ma chytal pocit, ktorý som mal, keď som išiel pred pár rokmi spadnúť na náročnej ferrate. Tu však nie som istený, spadnúť nesmiem. A tak som sa rukami vytiahol cez skalný prah.

Je mi jasné, že horolezci by tu nemali najmenší problém. Lenže tu bolo lezenie za III až IV, čo je pre mňa veľa. Bol som však spokojný, adrenalínu som si užil viac než dosť. Zvyšok steigu som vybehol s ľahkým srdcom, opantala ma eufória. Minul som oranžové balvany zo zrútenej skalnej veže a žiletkovo ostrým výstupným hrebienkom som prišiel na záver steigu.

Jakobskogel

Akademikersteig mám za sebou, nasleduje prechádzka. Wachthüttlkamm je pekný chodník, na ktorom je veľa odbočiek na vyhliadky do údolia Großes Höllental. Vyššie sa ide lúčkami pomedzi kosodrevinu. Minul som Otto Schutzhaus preplnený turistami a vyšiel som na Jakobskogel (1736 m). Z kopca sú pekné výhľady na Schneeberg a na Rax. Zatiaľ čo nad Schneebergom bolo azúrové nebo, Heukuppe bola v oblakoch. Ako som neskôr zistil, v oblakoch bolo celé Rakúsko s výnimkou blízkeho okolia Schneebergu. Opäť som mal raz šťastie na počasie.

Najkrajším miestom v tejto oblasti Álp je jednoznačne Höllentalaussicht. Je to vyhliadka do hlbokého údolia, ktorá človeku berie dych. Zbehol som k nej a vyvalil som sa do trávy. Obed. Vybalil som si chlieb s paštikou, nech všetci vedia skadiaľ som, a oddychujúc som si vychutnával fantastický výhľad.

Zostup ferratami

Po obede som začal zostupovať nenáročnou ferratou Alpenvereinssteig. Je to najkrajšia zaistená cesta v údolí. Lenže hoci bolo takmer 14.00 h, stále stúpalo hore chodníkom veľa ľudí, z ktorých viacerí mali s ferratami veľmi málo skúseností. A tak som odbočil na Gustav Jahn Steig.

Gustav Jahn Steig je trochu náročnejší traverz zaistený lanami a reťazami. Je celkom pekný, ale veľmi krátky. Zatiaľ čo na Alpenvereinssteigu som stretal veľa ľudí, tu nebolo ani nohy. Až na Gaislochsteigu som stretol jeden odpočívajúci mladý pár. Ferrata Gaislochsteig je tiež veľmi krátka, pričom sa na nej dajú nájsť historické tyčkové reťaze. Hoci bolo posledné dni sucho, dolu chodníkom stekala voda.

Z údolia som si ešte obhliadol skalnú stenu, ktorou vedie Akademikersteig, a o 15.30 h som sa vrátil na parkovisko. To bolo preplnené. Návštevu cvičných ferrát pri Weichtalhause som vynechal a išiel som domov.

Záver

Zistil som, že Akademikersteig je zvládnuteľný bez akéhokoľvek istenia, pre mňa je však na hranici náročnosti. V peknom počasí som absolvoval krásnu prechádzku. Opäť som si pozrel miesta, na ktorých som bol s kolegom a s rodinou. Na Höllentalaussicht sa zrejme vyberiem ešte veľakrát, najbližšie tam plánujem ísť v zime na snežniciach.

Fórum nová téma
Rax - Akademikersteig v Großes Höllental 14/11/17 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Túra Na Vtáčnik z Baškovej doliny Nedávno Danka napísala článoček o dvoch zaistených úsekoch v lezeckých skalách nad Baškovou dolinou. Chcel som ich prejsť, ale okrem toho by som rád vybehol na Vtáčnik. Keď k tomu pridám Kuní vrch, ktorý na mape vyzerá zaujímavo, mala by z toho byť celkom pekná prechádzka. 09/06/19 Martin Knor Vtáčnik
Túra Takmer Ilavská 25-ka Už dlhšie som plánoval atraktívny okruh z Hornej Poruby. Chcel som vybehnúť na Vápeč, Sokol, Vlčinec, a keď sa podarí, rád by som si pozrel aj Sokoliu nad Iliavkou. Na prechádzku som sa vybral v sobotu a zhodou okolností sa práve vtedy išla Ilavská 25-ka. Absolvoval som takmer totožnú trasu naopak, vďaka čomu som niektorých turistov stretol dvakrát za deň. Na poslednej kontrole na Vlčinci mi dokonca chceli dať pečiatku, akurát nemali kam. 26/05/19 Martin Knor Strážovské vrchy
Túra Okolo Teplého Vrchu V marci je v stredných polohách ešte sneh, preto som si naplánoval prechádzku do okolia Rimavskej Soboty. Lákala ma Malá Drienčanská jaskyňa, ktorá má tri vchody a široký komín, takže ju pri troche dobrej vôle možno zaradiť medzi “skalné okná, brány a tunely”. Po konzultácii s Dankou a s mapou som do programu zaradil Pokoradzské jazierka, Skalného Janka, Hikóriový porast, ruinu hradu Blh a PR Horný červený les. Zistil som však, že pešo za deň všetky atrakcie obehať nestihnem. Tak som sa do Malohontu vybral dvakrát. 07/04/19 Martin Knor Revúcka vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Pača – Úhorná – Hekerová – Smolník Horské poľany a Volovské vrchy, to je taký trocha oxymoron, keďže v tomto pohorí vo veľkej miere prevládajú lesy. Aj keď notoricky známou je Kojšovská hoľa, dá sa tu nájsť ešte jedna horská lúka, ktorá je možno ešte krajšia ako slávnejšia hoľa. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. včera Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Správa Zajtra začína letná sezóna v TANAP-e Dnešným dňom končí sezónna uzávera v Tatranskom národnom parku, od zajtra tak budú prístupné všetky značené chodníky na území národného parku, s výnimkou niektorých, kde je pohyb obmedzený z iných dôvodov. Zisťovali sme, v akom stave sú chodníky, zabezpečovacie pomôcky a na čo by si turisti mali dávať pozor. 14/06/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Rax - Akademikersteig v Großes Höllental 14/11/17 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – skupina Rax a Schneeberg (Rax - Schneeberg-Gruppe)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1736 m n. m.

    • min: 550 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1250 m

    • klesanie: 1250 m

  • Vzdialenosť
    • 13 km

  • Náročnosť
    • 5

  • Náročnosť lezenia
    • max: II+ UIAA

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 30.09.2017

  • Doprava
    • Parkovisko pri Weichtalhause

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.2)