Úvodom

Na Akademikersteig som sa chystal roky. V roku 2014 som chcel trasu vyliezť, no netrafil som začiatok. Ocitol som sa na Steigu, ktorý stúpal hore vyhladeným žľabom a náročnosť bola III. Keďže som nemal prilbu a v žľabe to zaváňalo padajúcimi kameňmi, radšej som sa vrátil. Doma som zistil, že Akademikersteig by mal byť kdesi viac naľavo.

Keď som chcel na jar trasu vyliezť, voľakto dal na internet správu, že sa na Akademikersteigu zrútila skalná veža. Steig je síce schodný, ale jeho náročnosť je vyššia. Preto som ďalšie pokusy plánoval so spolulezcom. Akosi sme však nevedeli nájsť čas, ktorý by nám vyhovoval obom a ešte aj počasiu.

Lenže tento rok na jar vyšiel Akademikersteig kolega z Rakúska, ktorý robí zo svojich túr reportáže. Steig vypadal byť v poriadku a kolega na FB písal, že náročnosť zostala na úrovni II+. Preto som si trasu zaradil do zoznamu. Koncom septembra bolo pár dní po sebe pekne. Posledným slnečným dňom mala byť sobota, a tak som sa vybral splniť si sen.

Nástup

Vstal som o 5-tej a začal som sa baliť. O 6-tej som vyrážal a o 8.45 h som auto odstavil na parkovisku pri Weichtalhause. Parkovisko bolo takmer prázdne. Na chrbát som si vyhodil malý batôžtek s prilbou, sedákom, kratším lanom a nejakým šrotom (pre istotu) a zamieril som do Großes Höllental.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V doline som obišiel výrazné rebro a odbočil som zo značky. Išiel som chodníkom, ktorý vedie na Preintalersteig. Avšak aj z toho som po chvíli odbočil a liepal som sa hore úsypiskovým kužeľom. Mieril som k remízke stromov, za ktorou je malá jaskyňa a nástup na steig. Vyznačený je červenými písmenami AK. Chvíľu som si oddýchol, psychicky som sa pripravil na tempo lenivého slimáka a vykročil som.

Akademikersteig

Výstup začína adrenalínovou platňovitou rampou, ktorou sa človek vysunie nad skalný zráz. Dlhý rebrík pri vstupe do údolia bol mokrý, no tu bola skala suchá. Našťastie. Keby bola vlhká, tak toto miesto neprejdem. Nasleduje prechádzka strmším skalnatým svahom a príde komín. V ňom som trochu váhal, pretože je to prvé miesto náročnosti II+ a akosi som tam nevidel červené puntíky, ktorými je steig vyznačený. Postupne som však zistil, že hoci sú červené bodky poredšie, dá sa na ne spoľahnúť.

V dolnej časti steigu je skala pevná, hrbatá, ide sa po nej veľmi dobre. Výstup je občas trochu exponovanejší, ale s tým som počítal. Keď som uvoľnil kamienok, spravil: “Buch, buch, buch… (dlhá pauza)… buch!” Ozajstného lezenia je málo, je však pekné. Zo dva ďalšie komíniky, strmšia šikmá skala, kratší zostup, lávky a rampy. Na 320 výškových metroch sa toho nájde dosť. Je tu zopár starých skôb na istenie, zdá sa však, že sa prílš často nepoužívajú.

Asi v dvoch tretinách výstupu je pekný skalný oblúk, pod ktorým je vrcholová kniha. Posledný zápis v nej bol spred dvoch dní, Akademikersteig je pomerne obľúbený.

Až po oblúk to išlo, no teraz som začal mať problémy. Podľa popisu som mal vyliezť na oblúk, ale keď som sa ho chytil, uvoľnilo sa zopár kamienkov. Oblúk mal oranžovú farbu, bolo zrejmé, že skala na ňom nedrží. Zdalo sa, že keď naň vyleziem, tak sa rozsype. Preto som sa obrátil ku skalnej stene a snažil som sa ňou vyliezť hore. Moc mi to nešlo. Horko-ťažko som dokázal vtrepať nohu na vysoký stup, avšak chyty boli v zlých uhloch. Aj stup bol šikmý, topánka mi v ňom držala iba silou vôle. Hodil som očkom dolu, ale zdalo sa, že toto zliezť bude horšie ako pokračovať hore. Pomaly ma chytal pocit, ktorý som mal, keď som išiel pred pár rokmi spadnúť na náročnej ferrate. Tu však nie som istený, spadnúť nesmiem. A tak som sa rukami vytiahol cez skalný prah.

Je mi jasné, že horolezci by tu nemali najmenší problém. Lenže tu bolo lezenie za III až IV, čo je pre mňa veľa. Bol som však spokojný, adrenalínu som si užil viac než dosť. Zvyšok steigu som vybehol s ľahkým srdcom, opantala ma eufória. Minul som oranžové balvany zo zrútenej skalnej veže a žiletkovo ostrým výstupným hrebienkom som prišiel na záver steigu.

Jakobskogel

Akademikersteig mám za sebou, nasleduje prechádzka. Wachthüttlkamm je pekný chodník, na ktorom je veľa odbočiek na vyhliadky do údolia Großes Höllental. Vyššie sa ide lúčkami pomedzi kosodrevinu. Minul som Otto Schutzhaus preplnený turistami a vyšiel som na Jakobskogel (1736 m). Z kopca sú pekné výhľady na Schneeberg a na Rax. Zatiaľ čo nad Schneebergom bolo azúrové nebo, Heukuppe bola v oblakoch. Ako som neskôr zistil, v oblakoch bolo celé Rakúsko s výnimkou blízkeho okolia Schneebergu. Opäť som mal raz šťastie na počasie.

Najkrajším miestom v tejto oblasti Álp je jednoznačne Höllentalaussicht. Je to vyhliadka do hlbokého údolia, ktorá človeku berie dych. Zbehol som k nej a vyvalil som sa do trávy. Obed. Vybalil som si chlieb s paštikou, nech všetci vedia skadiaľ som, a oddychujúc som si vychutnával fantastický výhľad.

Zostup ferratami

Po obede som začal zostupovať nenáročnou ferratou Alpenvereinssteig. Je to najkrajšia zaistená cesta v údolí. Lenže hoci bolo takmer 14.00 h, stále stúpalo hore chodníkom veľa ľudí, z ktorých viacerí mali s ferratami veľmi málo skúseností. A tak som odbočil na Gustav Jahn Steig.

Gustav Jahn Steig je trochu náročnejší traverz zaistený lanami a reťazami. Je celkom pekný, ale veľmi krátky. Zatiaľ čo na Alpenvereinssteigu som stretal veľa ľudí, tu nebolo ani nohy. Až na Gaislochsteigu som stretol jeden odpočívajúci mladý pár. Ferrata Gaislochsteig je tiež veľmi krátka, pričom sa na nej dajú nájsť historické tyčkové reťaze. Hoci bolo posledné dni sucho, dolu chodníkom stekala voda.

Z údolia som si ešte obhliadol skalnú stenu, ktorou vedie Akademikersteig, a o 15.30 h som sa vrátil na parkovisko. To bolo preplnené. Návštevu cvičných ferrát pri Weichtalhause som vynechal a išiel som domov.

Záver

Zistil som, že Akademikersteig je zvládnuteľný bez akéhokoľvek istenia, pre mňa je však na hranici náročnosti. V peknom počasí som absolvoval krásnu prechádzku. Opäť som si pozrel miesta, na ktorých som bol s kolegom a s rodinou. Na Höllentalaussicht sa zrejme vyberiem ešte veľakrát, najbližšie tam plánujem ísť v zime na snežniciach.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek