Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Pamätník Šiklóš na Vápniku
Pamätník Šiklóš na Vápniku Zatvoriť

Túra Levice – Vápnik (Šiklóš) – Čankov

Aj tento rok som sa dostal na rehabilitačný pobyt v kúpeľoch Dudince. Keďže som na rozdiel od predchádzajúcich rokov išiel sám, rozhodol som sa venovať rozhľadniam v širšom okolí Dudiniec. Ako prvé dve sa ponúkali rozhľadňa na Kalvárii priamo v Leviciach a kúsok ďalej, na travertínovej kope Vápnik (Šiklóš). Pátraním po internete sa ukázalo, že vežu na Kalvárii kvôli absolútne nemožným návštevným hodinám jednoducho nemôžem navštíviť, lebo by som sa nedostal včas späť do Dudiniec.

Vzdialenosť
20 km
Prevýšenie
+320 m stúpanie, -315 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 08.10.2017
Pohoria
Podunajsko: Podunajská nížina - Podunajská pahorkatina (Hronská niva a Ipeľskák pahorkatina)
Trasa
Doprava
Levice (vlak, bus) - Levice, časť Čankov (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Trasa

Levice – Levické rybníky – Levice, časť Géňa – Vápnik (Šiklóš) – Margita a Ilona (kúpalisko) – Levice, časť Kalinčiakovo – Levice, časť Čankov

Pôvodne som chcel ísť do Levíc vlakom ráno o 6.10 h, no keď sa ukázalo, že na rozhľadňu na Kalvárii sa nedostanem, stačil vlak o 8.10 h. Vystúpil som na stanici v Leviciach do dusného, mierne zamračeného dňa a napokon mi ešte drobne pršalo. Naštartoval som tablet a popri železničnej trati som sa vybral k Levickým rybníkom. Lenže cestu časom prehradila brána, a tak som musel odbočiť doľava, do mesta. Prišiel som k potoku (vodný kanál) Perec, ktorý sa vlieva do Levických rybníkov a cez panelákové sídlisko som prišiel k rybníkom. Podľa mapy sa neďaleko Levického hradu divne križujú Perec a potok vzniklý sútokom Rybnického potoka, Podlužianky a Čajkovského potoka. Tak dúfam, že som išiel popri potoku Perec.

Pri rybníku som zase zistil, že sa nedá ísť po jeho ľavom brehu a musel som ísť doprava, kam ostatne smerovali aj miestni bežci. Hoci po brehu rybníka išla poľná cesta, bol tam zákaz vstupu, a tak som pokračoval po vydláždenom chodníku popri potoku, či kanáli Teler. Nepáčilo sa to vodnému vtáctvu, ktoré dovtedy spokojne postávalo a teraz sa dalo na hromadný útek. Myslím, že to boli volavky.

Do cesty sa mi zase postavil múr v miestnom priemyselnom parku, a tak som musel prekľučkovať cezeň na verejnú cestnú komunikáciu z Levíc do Starého Hrádku. Nebol som z toho nadšený, ale netrvalo to dlho. Asi po kilometri som prišiel k poľnej ceste, ktorá išla doľava a doviedla ma nielen ku koncu rybníkov, ale po prekrižovaní cestnej komunikácie z Levíc do Mýtnych Ludian začala stúpať k záhradám pod Vápnikom. Na rázcestí som sa dal doprava, napriek značke slepej ulice. No a ona naozaj skončila po miernom stúpaní pri jednom dome. Keďže za ním bol les, nuž som sa vnoril doň a došiel na lesný chodník, ktorý ma doviedol na asfaltku, z ktorej sa poľnou cestou došlo k pomníku na vrcholovej lúčke Vápnika.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pamätník Šiklóš

Je tu prístrešok 6 x 3 m so stolom a lavicami, kde by sa vyspalo možno päť ľudí. Sú tu odpadové koše, ohnisko so štyrmi lavicami. V okolitom lesíku sa iste nájde nejaké drevo na malý ohník.

Na kopci Vápnik mal od 20. 12. 1944 do 25. 3. 1945 pozorovateľňu sovietsky maršal Rodion Jakovlevič Malinovskij (Родион Яковлевич Малиновский) a riadil odtiaľto vojenské operácie na oslobodenie južného Pohronia a neskôr Bratislavy. V mladosti, v minulom tisícročí, sme sa s manželkou zúčastnili orientačných pretekov z Kalnej nad Hronom až do Bratislavy po trase vojenského útoku. Dodnes na tieto zážitky spomíname s úsmevom.

Prestalo mrholiť, zato sa parádne rozfúkalo. Odložil som si ruksak, nakoľko schody na vrchol rozhľadne stúpali naozaj strmo hore. Vyšiel som po štyridsiatich schodoch a mal som šíre okolie Levíc ako na dlani. Videl som svoju cestu sem, ako aj kam pôjdem a okolité pohoria. Hore je tak miesto maximálne pre troch ľudí a keďže dole prišli miestni na dvoch autách, zišiel som dolu a bol som vďačný za zábradlie.

Pokračoval som po poľnej asfaltke k rekreačnej zóne Margita a Ilona (kúpalisko). Autobus z Kalinčiakova som nestíhal, a tak som zašiel do miestnej koliby na obed. Prekvapilo ma množstvo ľudí, ktorí sem evidentne došli na autách od Levíc sa naobedovať. Za slušnú cenu som dostal od usmiatych mladých čašníčiek naozaj výdatný a chutný obed. Potom som pokračoval do Kalinčiakova. Zaujal ma miestny kaštieľ, no nebol na ňom žiadny oznam, čo v ňom je a až doma na internete som si zistil, že je možná návšteva expozície. Ale pre organizované skupiny a po zahlásení vopred.

Kostolík nad autobusovou zastávkou vyzerá dosť ošumelý a samozrejme, že bol zatvorený. Zato z parkoviska pod ním revala hudba od kolotočiarov, a keďže autobus mal ísť až za hodinu, radšej som sa vybral po asfaltke do neďalekého Čankova. Aj z tejto cesty sú pekné výhľady.

Kto je v okolí Levíc autom, má oproti mne, nemotorovizovanému, výhodu. Môže spojiť návštevu (v nedeľu) rozhľadne na Vápniku s rozhľadňou na Kalvárii v Leviciach, ale len medzi 14.00 – 16.00 h, a ešte si pozrieť Levický hrad. Samozrejme, že to platí aj pre cyklistov. Oni sa môžu do Levíc a z Levíc, dopraviť vlakom.

Zaujímavé odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie