Túra

Hocheck - prvá tisícovka od Viedne k Alpám

28.11.17
V modernej dobe je veľmi moderné všetko zvýrazňovať trebárs predložkou „naj“… najvyšší, najnižší, najsevernejší, atď. Alebo určité miesto alebo udalosť sa často zdôrazňuje číslovkou prvý, druhý v poradí a podobne. Je to jednoducho taký vek – s tým nič nenarobíme – ale asi to nebude vekom. Čo je ľudstvo ľudstvom, tak sa vždy preteká, chváli a honosí niečím, čo je naj…, prvé, prvý a pod.

Niečo podobné som našiel na internete – najbližšia tisícovka smerom ku Viedni. Prvá z tisícoviek smerom od Viedne k Alpám a tak podobne. Spomenul som si na ňu, lebo sme s Franzom pod kopcom prechádzali, keď som smeroval hlbšie do Gutensteinerských Álp. Vrch sa volá Hocheck a so svojou výškou 1037 m nás víta do hôr a údolí vyššie menovaných Álp.

Ako sa k nemu dostať? No autom je to pre mňa najlepšie, ty trubadúr, odpovedám si sám, lebo ja tak chodím. Takže z diaľnice smerom od Viedne na St. Polten a Linz odbočím pri mestečku Alland a dostanem sa na cestu vedúcu do Allandu. Tu si musím postrážiť odbočku na svetelnej križovatke doľava – smer Hafnerberg a Altenmarkt a. d. Triesting. Do mestečka sa musím dostať.

Odtiaľto vedie jedna z turistických trás smerom na Hocheck. Vedie ich viac, ale táto začína na parkovisku uvedenom na mape, takže sa mi najviac pozdávala. Parkovisko je vľavo ešte pred mestečkom a je pri futbalovom ihrisku. Ideálne pre mňa. Aj keď som chcel robiť kratšiu trasu, vybral som sa odtiaľto. Niežeby som chcel lámať rekordy a byť úplne úžasný turista, ale nenašiel som východisko pre kratšiu trasu, ktorú mi svojho času ukazoval Franz. Až neskôr mi docvaklo, že to je tým, že trasa je z mestečka Thenenberg, ktoré je spojené s Altenmarktom. Ale to som si pri predošlých cestách nevšimol.

No nič, zaparkoval som pri ihrisku, zašnuroval turistické baganče, nahodil batoh a poďho smerom do kopca. Samozrejme, v týchto končinách sa šikne navigácia, takže som vyhrabal z vreciek mobil a ešte som sa naladil na mapu. Všetko v poriadku, ani nie po 50 metroch som natrafil na prvú značku. Ale nechváľ sa, Popluhár, samozrejme že si ju úplne cielene našiel. Veď si to mal aj na navigácii. Podľa turistickej mapy je to trasa č. 404, a tak sa jej budem držať.

S pevným odhodlaním som sa vnoril do lesa. Bolo to veru nadlho. Cesta vedie spodným úbočím Hochecku, väčšinou lesom. Sem-tam sa dá odbočiť a po nejakých pár desiatkach metrov sa turista vynorí na okrajoch pasienkov a môže sa pokochať výhľadmi na Altenmarkt. Pasienky a lúky sú pekne zelené, vlnovkovo sa vynárajú z lesa a spestrujú túru. Niežeby mi prekážala cesta lesom, to teda nie, mám rád cesty lesom. Ale pre spestrenie je to super. A tak si vykračujem lesnou cestičkou, stretnem asi dvoch domácich turistov. Vždy mám dilemu s pozdravom – takže: „Grüss Gott“ alebo tak medzinárodne „Hallo“, oni to pochopia. Ale asi majú radšej – „Zdravím boha“. No ale keď sú to náhodou zahraniční turisti ako ja (to človek nepozná), tak sa nebudem strápňovať svojou ivánskou nemčinou.

Zase odbiehaš od témy Vladimír.

Takže si vykračujem lesnou cestičkou, ktorá sa v jednej chvíli zmení na chodník trošku strmšie do svahu a po chvíli vybehnem na ďalšiu lesnú cestu. A to sa strieda ešte asi dvakrát. Ale aspoň to je zaujímavé. Po prejdení veľmi hustým, skôr krovinatým lesom, uzučkým chodníkom sa dostanem na lesnú cestu, ktorá ma má serpentínovo doviesť až pod vrchol Hochecku.

Zas odbehnem od témy. Na vrchole Hochecku je chata – hurá – možno budú mať nealkoholické pivečko. To ma povzbudí a plný odhodlania sa dám do ďalšieho postupu.

Na prvej ostrej serpentíne sa na moju turistickú značku napája turistická trasa č. 448. Tou som chcel ísť predtým z Thenenbergu.

Cesta je príjemná, výškové metre sa naberajú celkom fajn. Prídu miesta odkiaľ sú celkom pekné výhľady do rakúskej krajiny – tak si to užívam. Výhľady síce nie sú úplne naj-top – je to dosť zahmlené, ja som však spokojný. Zatiaľ vládzem – takže super. Po chvíli prídem k výbornej studničke. Dokonca nachádzam jej názov – Wildenauer Brunnen. No do slovenčiny to neviem preložiť. Voda stekajúca po machu, ktorý tvorí bradu tváre akéhosi mužíka vytesaného do skaly tečie pomaly, ale mám čas. Aspoň sa vydýcham po zhruba 5-kilometrovom tiahlom výstupe. Mužík sa tvári prívetivo. A voda je super – chladná a pitná. Osviežila, takže môžem pokračovať.

Serpentínovou cestou sa dostanem hore až do akéhosi sedla, odkiaľ sa smerom vpravo vydám trošku strmšie do kopca. Je to tu pekné, výhľady sú fajn, no krok sa mi spomaľuje. Netreba sa mi ponáhľať, mám celkom dobrý čas, tak sa nemusím zničiť. Cesta na vrchol zo sedla sa mi zdá dosť dlhá. Na severnej strane sa ťaží drevo a spomeniem si, že nielen u nás sa ťaží. Ale sa mi zdá, že je to tu vyťažené trošku citlivejšie. Nezasahuje to drasticky do lesa. Nechcem tým haniť našich lesníkov a lesných pracovníkov a ani veľmi chváliť lesných pracantov z Rakúska. Proste je to len môj dojem.

Na južnej strane sa pomaly začínajú objavovať pasienky. Žiadne typické kravky však nevidím. Až tak mi to neprekáža. Pomaly sa dostávam pod kopec, ešte jeden trošku strmší výstup a moja figúra sa objavuje pod chatou na Hochecku. Výstup sa zadaril – huráááá. Teším sa na zmieňované pivko alebo aj niečo iné. Len ľudí tu nejako niet. Podídem ku chate. Zízajú na mňa prispaté okná, všetko je v nich pozaťahované, dvere zavreté. Chata – vlastne Hocheckschutzhaus - ist geschlossen. Zostávam pri svojich zlepencoch a vode pripevnenej k batohu.

No škoda, ale za turistickou chatou je parádna rozhľadňa, tak sa k nej vyberiem. Po vystúpení sa predo mnou otvára nádherný kruhový výhľad po celom okolí. Bol by omnoho krajší nebyť oparu. Neprekáža, pokochal som sa. Pod rozhľadňou je akési odpočinkové miesto, je prikryté, dá sa tam natiahnuť – bez problémov by sa tam vyspalo desať ľudí. Síce je z dvoch strán otvorené, ale dosky v polmetrovej výške, ktoré tvoria akúsi podlahu, vyzerajú pevne. Odpočinúť sa tu dá.

Vytiahnem zlepenec a pustím sa do jedla. Krásne sa žuje pri pohľade na šíru krajinu vôkol mňa. Ani dolu sa mi nechce. Ale veď musím. Dolu pod kopec sa pustím na chvíľu inou – okružnou cestou okolo lúk a pasienkov na Hochecku. Prídem na nádhernú lúku – kvitnú tu akési zdrobnené krokusy, veľmi sa mi páčia. Aj napriek tomu, že mám problém sa s mojou figúrou zdvihnúť, sa zvalím do trávy a fotím krásu malých krokusov, ale aj iných kvetov. Fotím z rôznych uhlov, sú to krásne kvety a chcem si ich zvečniť.

Po zhruba kilometri okružnej trasy okolo vrcholu Hochecku, ešte raz pozriem na vrcholové plató s chatou a rozhľadňou a dám sa na cestu dolu. Podľa navigácie by som mohol ísť hrebeňom a následne sa inou cestou vrátiť k futbalovému ihrisku. Odbočím však len na ďalší vrchol Mittagskogel (862 m), výhľady sú tu väčšinou len na južnú stranu, ale zaťahuje sa, takže to nie je ono. Nechce sa mi ďalej tárať sa lesnými cestami, ktovie koľko by mi to trvalo. Tak sa vraciam na cestu, ktorou som prišiel, a pekne v pohode zostupujem krásnym lesom a serpentínami dolu k Altenmarktu. Aj keď je to len cesta lesom, mne sa takéto pasáže veľmi páčia. Zastavím sa pri studničke s bradatým ujkom a znovu si dám. Ktovie kedy sa sem dostanem, tak nech si to ešte užijem.

Vkĺznem znovu do lesa, míňam drevorubača, ktorý sa činí ostošesť. Ešteže je sobota, ale ktovie či nepracuje aj v nedeľu. Aj keď Rakúšania dosť svätia. No nič, nechám ho pracovať, ja si to rezkým krokom šiniem lesnými chodníkmi až k môjmu cieľovému bodu – teda k parkovisku pri futbalovom ihrisku v Altenmarkt. Cítim sa veľmi dobre, som spokojný, že som do svojho pomyselného turistického diára mohol zapísať novozdolaný vrch a spoznal som zaujímavú krajinu u našich susedov.

Navigácia mi ukázala dĺžku trasy – 16 km s prevýšením 750 metrov hore aj dolu. Takže fajn, ešte nie som až tak do starého železa.

Diskusia
Hocheck - prvá tisícovka od Viedne k Alpám 28/11/17 17:41 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Vlkolínca k útulni Limba pod Rakytovom Znovu som na začiatku cieľa. To som si spomenul na známy citát všetkých turistov: „Cesta je cieľ.“ Pekný to citát – niečo v tomto zmysle je vyryté na obelisku vrchu Roštún-Vápenna. A to platí pre všetkých nás, ktorých vždy po určitom čase začnú svrbieť nohy, páliť chodidlá v očakávaní obutia vyšúchaných turistických bagančí alebo vibrám, čakajúcich na poličke pre turistické potreby. včera Vladimír Popluhár Veľká Fatra a Choč
Túra Hocheck - prvá tisícovka od Viedne k Alpám V modernej dobe je veľmi moderné všetko zvýrazňovať trebárs predložkou „naj“… najvyšší, najnižší, najsevernejší, atď. Alebo určité miesto alebo udalosť sa často zdôrazňuje číslovkou prvý, druhý v poradí a podobne. Je to jednoducho taký vek – s tým nič nenarobíme – ale asi to nebude vekom. Čo je ľudstvo ľudstvom, tak sa vždy preteká, chváli a honosí niečím, čo je naj…, prvé, prvý a pod. 28/11/17 Vladimír Popluhár Svet
Túra Okolo priehrady Lučina V západnej časti Slovenska, alebo skôr za západnou hranicou Slovenska, od nepamäti zdieľa naša krajina krásnu pahorkovitú krajinu spoločne s Moravou. Zdieľanie je asi vrodené, vlastne to berme, že je to tak od čias Veľkomoravskej ríše. A to si musíme povedať už sú poriadne dejiny. Všeobecne je to tradovaná oblasť ako Slovensko-moravské – alebo – Moravsko-slovenské pomedzie. Je to nádherný kraj dlhých jemných pahorkových výstupov a zostupov, takisto kraj dobrých ľudí podobnej nátury, ako je tá naša. 26/09/17 Vladimír Popluhár Biele Karpaty
Najnovšie články na titulke
 
Bežky Javorníky na bežkách (Kohútka – Kasárne) Letná sezóna sa skončila a všade vládne skôr sychravé novembrové počasie. Teploty pomerne klesli, čo spôsobilo, že vo vyšších polohách boli podmienky, aby napadol sneh, nižšie skôr často pršiavalo. Po poslednom ochladení a snežení sa ale stav na Javorníkoch dosť vylepšil. Vybrali sme sa preto vyskúšať prvýkrát túto zimnú sezónu bežky. dnes Michal Mikuláš Javorníky
PR Tipy na vianočné darčeky od Sport-Outdoor.sk Opäť nastal čas chystania sa na najkrajšie sviatky v roku, ku ktorým neodmysliteľne patrí prekvapenie pod vianočným stromčekom. Tradične vám zopár nápadov na outdoorové darčeky pre tých z vašich priateľov a blízkych, ktorí radi trávia čas v prírode, či už sú to dámy, páni, deti, rekreační turisti alebo výkonnostní športovci. Ak sa rozhodnete pre niektorý z našich produktov na poslednú chvíľu, môžete ho objednať ešte vo štvrtok 21. 12. 2017 do 14-tej hodiny. včera sponzorovaný článok Poradca
Túra Z Vlkolínca k útulni Limba pod Rakytovom Znovu som na začiatku cieľa. To som si spomenul na známy citát všetkých turistov: „Cesta je cieľ.“ Pekný to citát – niečo v tomto zmysle je vyryté na obelisku vrchu Roštún-Vápenna. A to platí pre všetkých nás, ktorých vždy po určitom čase začnú svrbieť nohy, páliť chodidlá v očakávaní obutia vyšúchaných turistických bagančí alebo vibrám, čakajúcich na poličke pre turistické potreby. včera Vladimír Popluhár Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hocheck - prvá tisícovka od Viedne k Alpám 28/11/17 17:41 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Gutensteinské Alpy (Gutensteiner Alpen)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1039 m n. m. – Hocheck

    • min: 384 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 750 m

    • klesanie: 750 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.09.2017

  • Voda
    • studnička Wildenauer Brunnen

  • Doprava
    • Alland – smer Hafnerberg a Altenmarkt a. d. Triesting

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 909 ľudí
0.35 (0.08)