Túra

Hocheck - prvá tisícovka od Viedne k Alpám

28.11.17
V modernej dobe je veľmi moderné všetko zvýrazňovať trebárs predložkou „naj“… najvyšší, najnižší, najsevernejší, atď. Alebo určité miesto alebo udalosť sa často zdôrazňuje číslovkou prvý, druhý v poradí a podobne. Je to jednoducho taký vek – s tým nič nenarobíme – ale asi to nebude vekom. Čo je ľudstvo ľudstvom, tak sa vždy preteká, chváli a honosí niečím, čo je naj…, prvé, prvý a pod.

Niečo podobné som našiel na internete – najbližšia tisícovka smerom ku Viedni. Prvá z tisícoviek smerom od Viedne k Alpám a tak podobne. Spomenul som si na ňu, lebo sme s Franzom pod kopcom prechádzali, keď som smeroval hlbšie do Gutensteinerských Álp. Vrch sa volá Hocheck a so svojou výškou 1037 m nás víta do hôr a údolí vyššie menovaných Álp.

Ako sa k nemu dostať? No autom je to pre mňa najlepšie, ty trubadúr, odpovedám si sám, lebo ja tak chodím. Takže z diaľnice smerom od Viedne na St. Polten a Linz odbočím pri mestečku Alland a dostanem sa na cestu vedúcu do Allandu. Tu si musím postrážiť odbočku na svetelnej križovatke doľava – smer Hafnerberg a Altenmarkt a. d. Triesting. Do mestečka sa musím dostať.

Odtiaľto vedie jedna z turistických trás smerom na Hocheck. Vedie ich viac, ale táto začína na parkovisku uvedenom na mape, takže sa mi najviac pozdávala. Parkovisko je vľavo ešte pred mestečkom a je pri futbalovom ihrisku. Ideálne pre mňa. Aj keď som chcel robiť kratšiu trasu, vybral som sa odtiaľto. Niežeby som chcel lámať rekordy a byť úplne úžasný turista, ale nenašiel som východisko pre kratšiu trasu, ktorú mi svojho času ukazoval Franz. Až neskôr mi docvaklo, že to je tým, že trasa je z mestečka Thenenberg, ktoré je spojené s Altenmarktom. Ale to som si pri predošlých cestách nevšimol.

No nič, zaparkoval som pri ihrisku, zašnuroval turistické baganče, nahodil batoh a poďho smerom do kopca. Samozrejme, v týchto končinách sa šikne navigácia, takže som vyhrabal z vreciek mobil a ešte som sa naladil na mapu. Všetko v poriadku, ani nie po 50 metroch som natrafil na prvú značku. Ale nechváľ sa, Popluhár, samozrejme že si ju úplne cielene našiel. Veď si to mal aj na navigácii. Podľa turistickej mapy je to trasa č. 404, a tak sa jej budem držať.

S pevným odhodlaním som sa vnoril do lesa. Bolo to veru nadlho. Cesta vedie spodným úbočím Hochecku, väčšinou lesom. Sem-tam sa dá odbočiť a po nejakých pár desiatkach metrov sa turista vynorí na okrajoch pasienkov a môže sa pokochať výhľadmi na Altenmarkt. Pasienky a lúky sú pekne zelené, vlnovkovo sa vynárajú z lesa a spestrujú túru. Niežeby mi prekážala cesta lesom, to teda nie, mám rád cesty lesom. Ale pre spestrenie je to super. A tak si vykračujem lesnou cestičkou, stretnem asi dvoch domácich turistov. Vždy mám dilemu s pozdravom – takže: „Grüss Gott“ alebo tak medzinárodne „Hallo“, oni to pochopia. Ale asi majú radšej – „Zdravím boha“. No ale keď sú to náhodou zahraniční turisti ako ja (to človek nepozná), tak sa nebudem strápňovať svojou ivánskou nemčinou.

Zase odbiehaš od témy Vladimír.

Takže si vykračujem lesnou cestičkou, ktorá sa v jednej chvíli zmení na chodník trošku strmšie do svahu a po chvíli vybehnem na ďalšiu lesnú cestu. A to sa strieda ešte asi dvakrát. Ale aspoň to je zaujímavé. Po prejdení veľmi hustým, skôr krovinatým lesom, uzučkým chodníkom sa dostanem na lesnú cestu, ktorá ma má serpentínovo doviesť až pod vrchol Hochecku.

Zas odbehnem od témy. Na vrchole Hochecku je chata – hurá – možno budú mať nealkoholické pivečko. To ma povzbudí a plný odhodlania sa dám do ďalšieho postupu.

Na prvej ostrej serpentíne sa na moju turistickú značku napája turistická trasa č. 448. Tou som chcel ísť predtým z Thenenbergu.

Cesta je príjemná, výškové metre sa naberajú celkom fajn. Prídu miesta odkiaľ sú celkom pekné výhľady do rakúskej krajiny – tak si to užívam. Výhľady síce nie sú úplne naj-top – je to dosť zahmlené, ja som však spokojný. Zatiaľ vládzem – takže super. Po chvíli prídem k výbornej studničke. Dokonca nachádzam jej názov – Wildenauer Brunnen. No do slovenčiny to neviem preložiť. Voda stekajúca po machu, ktorý tvorí bradu tváre akéhosi mužíka vytesaného do skaly tečie pomaly, ale mám čas. Aspoň sa vydýcham po zhruba 5-kilometrovom tiahlom výstupe. Mužík sa tvári prívetivo. A voda je super – chladná a pitná. Osviežila, takže môžem pokračovať.

Serpentínovou cestou sa dostanem hore až do akéhosi sedla, odkiaľ sa smerom vpravo vydám trošku strmšie do kopca. Je to tu pekné, výhľady sú fajn, no krok sa mi spomaľuje. Netreba sa mi ponáhľať, mám celkom dobrý čas, tak sa nemusím zničiť. Cesta na vrchol zo sedla sa mi zdá dosť dlhá. Na severnej strane sa ťaží drevo a spomeniem si, že nielen u nás sa ťaží. Ale sa mi zdá, že je to tu vyťažené trošku citlivejšie. Nezasahuje to drasticky do lesa. Nechcem tým haniť našich lesníkov a lesných pracovníkov a ani veľmi chváliť lesných pracantov z Rakúska. Proste je to len môj dojem.

Na južnej strane sa pomaly začínajú objavovať pasienky. Žiadne typické kravky však nevidím. Až tak mi to neprekáža. Pomaly sa dostávam pod kopec, ešte jeden trošku strmší výstup a moja figúra sa objavuje pod chatou na Hochecku. Výstup sa zadaril – huráááá. Teším sa na zmieňované pivko alebo aj niečo iné. Len ľudí tu nejako niet. Podídem ku chate. Zízajú na mňa prispaté okná, všetko je v nich pozaťahované, dvere zavreté. Chata – vlastne Hocheckschutzhaus - ist geschlossen. Zostávam pri svojich zlepencoch a vode pripevnenej k batohu.

No škoda, ale za turistickou chatou je parádna rozhľadňa, tak sa k nej vyberiem. Po vystúpení sa predo mnou otvára nádherný kruhový výhľad po celom okolí. Bol by omnoho krajší nebyť oparu. Neprekáža, pokochal som sa. Pod rozhľadňou je akési odpočinkové miesto, je prikryté, dá sa tam natiahnuť – bez problémov by sa tam vyspalo desať ľudí. Síce je z dvoch strán otvorené, ale dosky v polmetrovej výške, ktoré tvoria akúsi podlahu, vyzerajú pevne. Odpočinúť sa tu dá.

Vytiahnem zlepenec a pustím sa do jedla. Krásne sa žuje pri pohľade na šíru krajinu vôkol mňa. Ani dolu sa mi nechce. Ale veď musím. Dolu pod kopec sa pustím na chvíľu inou – okružnou cestou okolo lúk a pasienkov na Hochecku. Prídem na nádhernú lúku – kvitnú tu akési zdrobnené krokusy, veľmi sa mi páčia. Aj napriek tomu, že mám problém sa s mojou figúrou zdvihnúť, sa zvalím do trávy a fotím krásu malých krokusov, ale aj iných kvetov. Fotím z rôznych uhlov, sú to krásne kvety a chcem si ich zvečniť.

Po zhruba kilometri okružnej trasy okolo vrcholu Hochecku, ešte raz pozriem na vrcholové plató s chatou a rozhľadňou a dám sa na cestu dolu. Podľa navigácie by som mohol ísť hrebeňom a následne sa inou cestou vrátiť k futbalovému ihrisku. Odbočím však len na ďalší vrchol Mittagskogel (862 m), výhľady sú tu väčšinou len na južnú stranu, ale zaťahuje sa, takže to nie je ono. Nechce sa mi ďalej tárať sa lesnými cestami, ktovie koľko by mi to trvalo. Tak sa vraciam na cestu, ktorou som prišiel, a pekne v pohode zostupujem krásnym lesom a serpentínami dolu k Altenmarktu. Aj keď je to len cesta lesom, mne sa takéto pasáže veľmi páčia. Zastavím sa pri studničke s bradatým ujkom a znovu si dám. Ktovie kedy sa sem dostanem, tak nech si to ešte užijem.

Vkĺznem znovu do lesa, míňam drevorubača, ktorý sa činí ostošesť. Ešteže je sobota, ale ktovie či nepracuje aj v nedeľu. Aj keď Rakúšania dosť svätia. No nič, nechám ho pracovať, ja si to rezkým krokom šiniem lesnými chodníkmi až k môjmu cieľovému bodu – teda k parkovisku pri futbalovom ihrisku v Altenmarkt. Cítim sa veľmi dobre, som spokojný, že som do svojho pomyselného turistického diára mohol zapísať novozdolaný vrch a spoznal som zaujímavú krajinu u našich susedov.

Navigácia mi ukázala dĺžku trasy – 16 km s prevýšením 750 metrov hore aj dolu. Takže fajn, ešte nie som až tak do starého železa.

Fórum 12 príspevkov
Hocheck - prvá tisícovka od Viedne k Alpám včera 15:50 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Chorvátsko – Staza Ante Premužića očami dovolenkára Konečne autom hore! Moje pologule v zadnej časti tela sú poriadne zlepené. Ktovie, či sa niekedy od seba aj odlepia. To je ale hudba budúcnosti. Strach a opatrnosť veru zapôsobili na moje telo efektom zvýšenej potivosti. Ale čo už, keď som sa na toto nechal prehovoriť. Veru ísť serpentínami na chorvátskom pobreží do výšky 1200 metrov na 10 km je celkom pekný a stresujúci zážitok. Hlavne pre nás – cestných pirátov rovinatých ciest. Na rovine sa môžeme predvádzať, ale úsek serpentín zo Sv. Jure po dedinku Oltari je celkom náročný na sústredenie pri jazde, ale zvládol som ho. 26/11/19 Vladimír Popluhár Svet
Príbeh Večer pelendrekom, ráno metlou?! Som už postarší človek – čas uteká okolo mňa ako splašený kôň. Ale s tým už nič nenarobím. Sem-tam sa vrátim mysľou do minulosti. Spomeniem si na niektoré zážitky, ktoré som zažil v mojom živote. Keď si už spomeniem, tak si ich radšej aj zapíšem, možno už za 20 rokov si na ne nespomeniem, tak ak bude všetko v poriadku – aspoň si ich potom prečítam. 15/11/19 Vladimír Popluhár Príbehy
Túra Jesenný okruh Súľovskými skalami Nie – nešiel som tam kvôli dĺžke trasy, nešiel som tam kvôli veľkým prevýšeniam a náročnosti trasy. Tento okruh je v ponímaní slovenských turistov veľmi otrepaný a stokrát prechodený krížom-krážom. To stokrát je samozrejme myslené, len ako metafora. 15/06/19 Vladimír Popluhár Súľovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Potulky okolo Bukowiny Tatrzańskej Tatranskú Bukovinu (poľ. Bukowina Tatrzańska) sme už viackrát navštívili. Prostredie Podhalia (poľ. Podhale) obľubujeme najmä pre nenáročné, ľudoprázdne prechádzky s neopakovateľnými pohľadmi na Tatry. Obdivujeme kde-tu roztrúsené “živé” salaše - bacówki, či kulinárske špeciality. Okolie je posiate množstvom obydlí, čo špacírku predurčuje na bezpečnú alternatívu k vysokohorským túram v období s nepriaznivým počasím. dnes Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
PR Po stopách Pabla Escobara v Cestovateľskom kine Najznámejší narkoštát všetkých čias sa odhalí v špeciálnom Cestovateľskom kine. Návštevníci sa v utorok 10. decembra v KC Dunaj prenesú na miesta, z ktorých vzišiel a kde nakoniec aj padol milovaný a obávaný Pablo Escobar. V pútavom rozprávaní lekára a cestovateľa Ľuboša Fellnera ožije všetko zo seriálu Narcos, a ešte viac! včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Hocheck - prvá tisícovka od Viedne k Alpám včera 15:50 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy (Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Gutensteinské Alpy (Gutensteiner Alpen)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1039 m n. m. – Hocheck

    • min: 384 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 750 m

    • klesanie: 750 m

  • Vzdialenosť
    • 16 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.09.2017

  • Voda
    • studnička Wildenauer Brunnen

  • Doprava
    • Alland – smer Hafnerberg a Altenmarkt a. d. Triesting

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.57 (0.23)