Ferrata

Nové ferraty Komín a Výzva na Kremnickej skale

30.10.17
Zatiaľ raz v živote som stretol naživo naozajstnú vlčiu svorku a stalo sa to v Kremnických vrchoch neďaleko Flochovej. Samozrejme je to zážitok do konca života a nečakám, že sa ešte niekedy zopakuje. Bolo by dobre, keby sa tu vlkom, ale nielen im naďalej aspoň trochu darilo. Ale keď sa vhodne do krajiny zakomponuje aj niečo pre nás zaujímavé a pritom sa tým nič nepokazí, tak si myslím, že môže byť. A také niečo sa na kremnickom hrebeni realizovalo v októbri 2017.

Kremnické vrchy patria medzi moje veľké srdcovky. Skoro celé detstvo som prežil v Kremnici a teraz sa už vyše 20 rokov pohybujem po Banskej Bystrici, takže ani sa tomu nedivím. Skrývajú v sebe veľa zaujímavostí, nie je to len lyžiarsko-bežecké stredisko Skalka. V jej blízkom okolí, dokonca v úplne blízkom, v jesenných, skoro zimných dňoch vyrástla ďalšia veľká nádhera, ktorou človek pekne prepojil ľudské s prírodným.

Pohorie vzniklo sopečnou činnosťou v treťohorách, geologickú stavbu jeho hlavného hrebeňa tvoria andezitové lávové telesá. Vždy som vnímal veľký rozdiel medzi východnými svahmi strmo sa zvažujúcimi smerom k Banskej Bystrici a západnými pomaly a nenápadne ale isto klesajúcimi smerom na Kremnicu. Aj som dávno rozmýšľal, že o tomto napíšem bakalársku prácu, ale netrúfol som si. Rozdiel je aj vo vegetácii, na strmých východných svahoch rastú väčšinou buky, na západných skôr smreky. Ale napríklad hríbom je to jedno, tie rastú rovnako tam aj tam. Len v skratke zhrniem, že možno je to tak kvôli stĺpovitej odlučnosti andezitov a kvôli polohe hlavnej kaldery, ktorá bola niekde, kde teraz leží Kremnica.

Pozdĺž hlavného chrbta na jeho východnej strane takto vzniklo veľa vysokých kolmých andezitových útvarov, striedajúcich sa s otvormi do zeme, ktoré v sebe skrývajú ak aj nie tajomstvá, tak aspoň neuchopiteľné poklady, ktoré sa dajú poodkryť. Pamätám si, keď som bol malý chlapec, vždy keď som tadiaľ šiel, opatrne som do dier v zemi nakúkal, ovieval ma odtiaľ z hĺbok celkom iný vzduch, aký bol na povrchu a aj som sa trochu bál, že sa tam niečo zablysne alebo niečo odtiaľ vyskočí alebo vyletí.

Poloha a prístup

Na jednom z pozostatkov sopečnej aktivity vďaka niekoľkým zanieteným Kremničanom vyrástla krásna, atraktívna, naozaj adrenalínová, nebezpečná, ale neodolateľná zaistená železná cesta. Nachádza sa priamo na červenej značke medzi Peknou vyhliadkou (horná stanica lanovej dráhy) na Skalke a sedlom Tunel (Kremnický tunel), možno 10 – 15 minút chôdze od Peknej vyhliadky.

Zostupová ferrata

Pri nástupe je osadená informačná tabuľa so všetkými údajmi o trase. Už nástup na ferratu je zaujímavý. Začína sa schádzať zo začiatku chodeckým terénom. Realizátori si dali dosť práce s drevenými schodíkmi, aby sa nám lepšie kráčalo. Nasledujú striedavo úseky s kramľami a oceľovým lanom v andezite a úseky s drevenými schodmi. Na jednom mieste je pekné výhľadové miesto, len sa treba trošku nahnúť cez skalné okno a vidíme do diaľky. Prejdeme popri mohutnom javore (200 rokov), pri ktorom cítiť, že už niečo zažil. Popri ňom sa dostaneme k asi 10 – 15 m dlhému mostíku z oceľových lán, po ktorom som si prešiel od radosti hneď viackrát tam a späť. Kremničania ho nazvali Tibetským mostíkom. Po pár metroch normálnej chôdze prichádzame na najnižší bod a tým pádom sa ocitáme na začiatku zaistenej trasy. Poskytuje niekoľko obmien. Citujem informačnú tabuľu v teréne:

Prvá cesta má názov „Výzva“ je určená pre najskúsenejších, je to najťažšia ferrata na Slovensku s obtiažnosťou E. Pri jej celkovej dĺžke 70 m je previsnutá 4 metre a to ju robí extra náročnou. Je v nej použité minimum stúpacích prvkov. Cesta je konštantne obtiažna po celej dĺžke, s kľúčovým miestom cez malý previs.

Napravo sa vlieza do „Komína“, ktorý sa neskôr rozdeľuje na viacero variantov. Na jeho začiatku sa nachádza položená platňa, ktorá ústi do komínového systému, kde sa miestami musíme prepchať medzi vklinené kamene. Najnáročnejšie miesto je rebrík obtiažnosti C, ktorý sa dá obísť jednoduchším variantom cez úzku dieru, kde sa musíme jaskyniarskym spôsobom doslova predrať.

V strede komína sa cesty rozdeľujú, jedna ide ďalej komínom až na jeho ústie. Druhý variant vedie na Trubačovu vežu, cez exponovaný pilier s krásnymi výhľadmi k vrcholovému krížu. Od vrcholu vedie dobrodružný most, stúpa sa len po jednom lane a pod ním sa nachádza 20 metrov vzduchoprázdna.

Tretím variantom ja via ferrata „Kominárska“. Oddeľuje sa v posledných metroch od Komína a vedie cez čierny otvor, je to krátky variant len 8 metrov.

Na opačnej strane hrebeňa z jeho západnej strany sa nachádza skalné bralo s „Miniferratou“ a „Jánošíkovou dierou“. Miniferrata je dlhá len 30 metrov a vedie nie vysoko nad zemou, aj keď bol na ňu použitý väčší počet stúpacích pomôcok, vedie v strmej skale a v jej najvyššom mieste treba prekročiť puklinu Jánošíkovej diery. Je vhodná na výcvik pohybu a istiacej techniky a taktiež je tu možnosť si vyskúšať via ferratu s deťmi.

Jaskyňa Jánošíková diera je puklina v skale, do ktorej sa dá horizontálne vojsť 9 metrov dovnútra. Tak isto ako ostatné cesty je vybavená istiacim lanom. Na jej návštevu je potrebná čelová lampa!

Postrehy z terénu

Prvú skúsenosť som mal v polovici októbra. Bolo babie leto a ideálnejšie počasie nemohlo byť. Úplne naslepo som nešiel, vedel som už niečo od mamy, ona sa o tom niečo dopočula v Kremnici. Podotýkam, že ešte to vôbec nebolo v tom čase dokončené. Keď som zhora uvidel vpravo červeno-biele stužky so zákazom vstupu, cítil som, ako vo mne stúpa adrenalín a zrýchľuje sa dych. To bol nástup na ferratu, kde teraz stojí informačná tabuľa, čo som ešte vtedy nevedel.

Išiel som ale ďalej po červenej značke smerom sedlo Tunel. Tam zas po ľavej strane som nevydržal a prekľučkoval som si komplet celú Miniferratu, ale bez Jánošíkovej diery. Raz ju preskúmam. Pokračoval som ďalej, až som prišiel ku koncu Kominárskej ferraty, tiež ohradenej stužkami so zákazom vstupu. To som dýchal pekne zhlboka, na upokojenie.

A vrhol som sa do toho pekne nedočkavo. Išiel som opatrne a naisto. Tri body som mal skoro vždy pevné. Nebál som sa, ale veľký rešpekt bol na každom kroku. Rukavice by sa mi hádam aj zišli, ale na druhej strane mi robilo dobre, že to chytám a cítim holými rukami. To sa ale bude dať len za vhodných podmienok. Užíval som si to a doslova som žasol.

Bol to návrat do detstva. Bol som vo vnútri andezitového telesa, to je ako v inom svete. Je tam iný vzduch, iné zvuky, iné vône, všetko. Až mi je trošku ľúto pomyslieť, koľko ľudí sa tam teraz nahrnie. V strede komína vnikalo dovnútra októbrové slnko, vonkajší vzduch sa tam miešal s vnútorným a premkol ma tam zrazu príjemný pocit, že som sa celkom prestal hýbať, asi aj rozmýšľať a vôbec sa mi odtiaľ ani pohnúť nechcelo. Po chvíli som sa normálne akoby prebral zo sna.

Na jednom mieste som sa ale naozaj bál a vždy sa asi aj budem, keď tam budem. Je tam medzi dvomi skalnými masívmi zakliesnený veľký ostrohranný balvan, ktorého priemer jednoducho ďalej nepustil. Ale gravitácia a erózia funguje, to je príroda a určite aj ďalšie balvany hore čakajú na svoj čas. Toto treba brať do úvahy, aj keď s tým sa asi nedá nič spraviť. Len to prijať ako fakt.

Celý zadýchaný a spotený, ani nie tak od fyzickej únavy ako od vzrušenia, som sa na najnižšom bode zadíval hore na E-čkovú Výzvu a už vtedy, keď som o jej náročnosti a obtiažnosti oficiálne nič nevedel, mi bolo jasné, že to bude asi úsek iba pre profíkov.

Pokračoval som ďalej hore zostupom a hovoril som si v duchu – veď to je ako keď v Bystrici idem hore Dolnou alebo dole Hornou ulicou. Tam som si dal Tibetský mostík asi trikrát hore-dole. Hore na nebi celý čas ponad mňa lietal paraglajd. A spokojný som dokráčal domov cez Zlatú studňu, Tri kríže, Hornú skalu a Horné Pršany. Keby som to neskúsil, viem, že by som doma nezaspal.

Druhá návšteva

Bola nedeľa a babie leto trvalo, zavolal mi večer kamarát, rýchlo sme sa dohodli a hneď som si vybavil na pondelok dovolenku. Niekedy pred obedom sme boli na mieste, počasie ešte krajšie ako včera. Dnes tam bolo živšie, je síce pracovný deň, ale aj tak ma to prekvapilo. Blízko lokality bolo odparkované auto horskej služby a bolo počuť, že na ferrate sa pracuje. Ale nedali sme sa tým vyrušiť a pekne pomaly a opatrne som kamaráta povzbudzoval a ukazoval mu čo a ako. Kamarát si to dal rovnakou trasou ako ja včera. Lezúc pred ním som pozeral hore priamo do neba nad seba a spoznal som tam Paľa Rajčana, autora ferraty, ako mi kýva. Tak som v duchu poprosil zakliesnený balvan aj všetky ostatné čakajúce, nech sa nehýbu a v strede komína som zabočil na Trubačovu skalu k Paľovi, s ktorým sme si podali ruky priamo na jednom lane vo vzduchoprázdne.

Cítil som silné zimomriavky, keď som sa pozeral do diaľky na jesennú inverziu zo špeciálneho miesta. Paľo mi trochu porozprával o celom projekte. Ako už vyše 10 rokov robí výškové práce v Taliansku – aj mal taliansky prízvuk, sa mi zdalo - ako celú ferratu robia len dvaja ľudia a že je to tak oveľa lepšie, ako keby ich bolo veľa. Ako sa najviac narobili s prístupovými drevenými schodíkmi, ako Kremničania pomohli s peniazmi, ako to chce stihnúť dokončiť do prvého snehu. Ako vysvitlo, stihol to a že to včera on lietal hore paraglajdom. Bol som rád, že som ho stretol priamo na mieste činu a že som ho úprimne mohol pochváliť.

Zaistená cesta na Kremnickej skale je od 28. 10. 2017 oficiálne otvorená.

Viac fotografií nájdete:

Autori fotografii: Róbert Verseghy a Anna Verseghyová

Diskusia
Nové ferraty Komín a Výzva na Kremnickej skale 06/11/17 13:12 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Nové ferraty Komín a Výzva na Kremnickej skale Zatiaľ raz v živote som stretol naživo naozajstnú vlčiu svorku a stalo sa to v Kremnických vrchoch neďaleko Flochovej. Samozrejme je to zážitok do konca života a nečakám, že sa ešte niekedy zopakuje. Bolo by dobre, keby sa tu vlkom, ale nielen im naďalej aspoň trochu darilo. Ale keď sa vhodne do krajiny zakomponuje aj niečo pre nás zaujímavé a pritom sa tým nič nepokazí, tak si myslím, že môže byť. A také niečo sa na kremnickom hrebeni realizovalo v októbri 2017. 30/10/17 Robo Verseghy Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Beh Dovolenka v Tirolsku Musím sa priznať, najprv som k Rakúsku aj k Nemecku mal nejaký divný odpor, ale takéto nezmyselné predsudky treba jednoducho prekonať. Raz som bol v Tirolsku, ale to bolo na 2 dni v bláznivých 90-tych rokoch. Teraz som si to konečne užil. A neľutujem. A nikdy na to nezabudnem. Bola to krásna dovolenka. V práci som sa potom z nej zotavoval... 17/10/17 Robo Verseghy Svet
Reportáž Nonstop beh hrebeňom Nízkych Tatier 2013 Po roku odhodlávania som sa našťastie rozhodol, že aj s trošku narazeným rebrom to risknem a skúsim na vlastnej koži ďalšie dobrodružstvo, ktoré život priniesol. Hoci je pravda, že keď si človek dá pred oči správnu lupu, naozajstné dobrodružstvo sa dá zažiť aj medzi korienkami v kvetináči. Zabudol som, kto to napísal, ale úplne sa s tým stotožňujem. 02/10/13 Robo Verseghy Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Predstavenie Devold Duo Active – kombinované termoprádlo Merino je na scéne už nejaký čas a spoľahlivo sa zaradilo sa do našich outdoor šatníkov. Nie každému však čisté merino vyhovuje. Niekoho aj najjemnešie vlákno škriabe a inému zas prekáža pomalší odvod potu ako pri polyesterovom termoprádle. Devold už dlhší čas ponúka kombináciu – dvojvrstvé termo s polyesterovou vnútornou vrstvou a vlnenou hornou vrstvou. Naposledy sme také testovali v roku 2009, vtedy pod názvom Active. Teraz sa pozrieme na jeho inovovanú verziu Duo Active. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Túra Dolomity – okolo Tre Cime di Lavaredo s dieťaťom Kto by ich nepoznal. Tre Cime di Lavaredo, Drei Zinnen, Tri veže, najznámejšia a asi aj najnavštevovanejšia časť Dolomitov. Pri plánovaní našej septembrovej dovolenky v Dolomitoch váham, či sa sem chceme pozrieť, lebo vopred tuším davy turistov. Ale chuť vidieť známy pohľad na skalný masív je veľká, a tak 5. septembra 2017 vyrážame na výlet. včera Andrea Morongová Svet
PR BUFF – nová merino kolekcia Keď je premenlivé počasie to jediné, na čo sa na túre viete spoľahnúť, siahnite po merino vlne. Je perfektná pri akýchkoľvek podmienkach, jej unikátne vlákno je extrémne priedušné a prirodzene odoláva zápachu. BUFF merino vlna pochádza z Austrálie a je certifikovaná v zmysle, že pri jej produkcii neboli použité žiadne nehumánne spôsoby zaobchádzania s ovečkami. 20/11/17 sponzorovaný článok Oblečenie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Nové ferraty Komín a Výzva na Kremnickej skale 06/11/17 13:12 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Kremnické vrchy - Flochovský chrbát

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 1212 m n. m. – Kremnická skala

  • GPS súradnice
    • šírka: 48.74503 ° SŠ
      dĺžka: 18.99745 ° VD
      » Mapa

  • Náročnosť
    • AB - E

  • Náročnosť lezenia
    • max: V UIAA

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 16.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.73982 ° SŠ
      dĺžka: 18.98887 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.73982 ° SŠ
      dĺžka: 18.98887 ° VD
      » Mapa

  • Dalšie info
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Kremnica (vlak, bus) - Skalka (mikrobus z centra Kremnice, veľké záchytné parkovisko v lyžiarskom stredisku)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1305 ľudí
0.5 (0.08)