Túra

Slovenský kras a Volovské vrchy

30.03.04
Keď nás nočný rýchlik Poľana vyklopil o 6. hodine ráno v Rožňave, obloha bola čierna ako noc a mraky sa tlačili do okolitých kopcov. Dlho sme sa nemotali a hneď sme vyrazili okolo trate až k ceste a po nej do Jovíc. Jedno rýchle pivko v obchode a už aj stúpame po modrej za dedinou strmo na Silickú planinu. Začína mrholiť.

Asi za 45 minút sme hore a prechádzame na zelenú značku smer Silica, ale to už začína liať. Rýchlo nahadzujeme pláštenky a dosť nezaujímavým lesom šliapeme v tom najväčšom daždi. Lejak je tak silný, že si musíme pod kapucne dať čiapky, lebo nás od kvapiek bolí hlava. V lese je takmer tma a dážď nezmenšenou silou pokračuje už asi tri hodiny. Napriek dobrým pláštenkám sme úplne premočení jednak od dažďa a jednak od potu. O štyri hodiny sme na štátnej ceste a pretože stále leje a leje, meníme plán a namiesto po žltej (okolo Silickej ladnice) ideme po ceste rovno do obce Silica. Našťastie je krčma otvorená. Rýchle dávame po dva čaje s rumom, ale voda z nás doslova tečie a len čo to bolo v batohu je suché. Trochu sa prezliekame a je nám jasné, že ďalej sa nedá. Naše zálesácke srdcia trpia, ale vyhľadávame súkromný penzión a sušíme a sušíme. Dážď prestáva asi o desiatej večer.

Hneď po raňajkách vyrážame z obce Silica po červenej značke smer Jablonovské sedlo. Boty ešte stále máme dosť mokré, ale slniečko svieti a naša nálada zasa stúpa. Krajina je prekrásna – krasové závrty, prepadliská, lúky, salaše, typická krasová krajina – no paráda. Okolo peknej studne s vodou sa dostávame sa k polovníckej chate Rakyta. V prípade núdze by sa v krbovom altánku dalo celkom slušne prespať. My však pokračujeme ďalej a míňame na mape označený salaš. Pozor, nie je to už nič iné ako zrúcanina a neposkytne žiaden útulok. Terén je ľahký, výhľady perfektné – takto sa nám to páči. Už o 12. hodine sme v Jablonovskom sedle. V sedle, známom skôr pod menom Soroška prechádza frekventovaná štátna cesta a hlavne je tu bezva motorest. Varia celkom dobre a tak šetríme zásoby a dopĺňame výdatne tekutiny. Asi po dvoch hodinách zasa vyrážame. Vystúpame hore a sadáme do trávy. Kocháme sa nádherným pohľadom na Rimavskú kotlinu, prekrásny hrad Krásna Hôrka a okolie a na celý hrebeň Volovských vrchov, ktorý nás čaká. Nenáročná trasa nás vedie ďalej už takmer bez stúpaní a klesaní. Naberáme vodu u Mútnej studne a asi o piatej hodine končíme na lúke nad Lúčanským jazierkom. Dlho sedíme u ohňa a tešíme sa z prekrásneho večera a noci.

Nuž, ale ako sa hovorí, krásny večer, hnusné ráno – a veru aj tak bolo. Už od rána prší a prší a my balíme pod stanovým prístreškom a vyrážame ďalej na trasu. Schádzame k Lúčanskému jazierku, ktoré je napriek lejakom úplne bez vody a zas vchádzame do lesa. Asi za 45 minút míňame drevenú šopu, v ktorej sme asi pred 12 rokmi spali. Stále je dobrá na prespanie a to aj pre väčšiu skupinu. Po dvoch hodinách už schádzame do Zádielskej doliny. Chata je zatvorená, ale po chvíli sa dohodneme s personálom a dostávame napiť aj najesť. Okolo sa stále motajú dva kone a jeden z nich keď vidí naše jedlo, tak neváha a vstupuje na krytú terasu a dosť agresívne sa domáha nejakého chleba - normálny somrák. Počasie nás stále hnevá a tak keď prestane na chvílu pršať, vyrážame dole dolinou. V ústí doliny je otvorený bufet a preto je jasné, že naše útočisko bude tu. Prší stále viac a my si napokom rozťahujeme spacáky na stoloch so strieškou a tu aj spíme.

Ráno schádzame do Dvorníkov a odtial busom do Turne nad Bodvou. Už je zasa pekne. Dokupujeme si potraviny a šliapeme po ceste do obce Háj. Odtiaľ zasa autobusom do Hačavy. Je 13.30 a my stúpame po žltej do sedla. Hľadáme takmer neviditeľnú žltú značku a hneď sa vydávame po nej. Cesta vlastne vedie stále hrebeňom a ak aj stratíme značku, stále sa držíme najvyššie položenej cesty. Všade je plno malín – krmíme sa a pomaličky sa dostávame asi o 16. hodine na Osadník (1185 m). Nezdržiavame sa tam, pretože náš dnešný ciel je táborisko pri prameni Zimná voda. Na nových mapách je už iba značený prameň za vrchom Orlia studňa (1103 m), ale na starých mapách (1:100 000) bolo ešte označenie Zimná voda. Po červenej značke schádzame na lúku a púšťame sa vpravo kúsok ku prameňu. Ohnisko, pekný pľac a bohatý prameň s naozaj zimnou vodou, to je nádherné miesto na dnešnú noc. No a táborák horí dlho do noci.

Ráno pokračujeme po červenej cez Pipitku do Úhornianského sedla. Keď sme tu boli naposledy, ešte boli výhľady na vodnú nádž Úhorná, ale teraz je to už všetko zarastené a len kopa odpadkov od motoristov je dôkazom zastávok na hrebeňovej lúke. Nezdržiavame sa, prekročíme štátnu cestu a stále po červenej šlapeme cez Ramzovú a Tri chotáre až na dominantu pohoria Skalisko (1293 m). Počasie nám praje a my sa kocháme a kocháme. A tak súc v dobrej nálade nás napadlo, že by sme zbehli dolu k chate pod Volovcom a trošku sa odmenili. Spúšťame sa strmým chodníkom dolu a ľutujeme stratených výškových metrov, avšak tešíme sa na odmenu. Lenže človek mieni a chatár mení. Okolo chaty sedí podivná skupinka ludí, ktorí keď nás vidia tak zmĺknu. Na náš hlasný pozdrav nikto neodpovedá. Vchádzam do chaty. Motá sa tam akýsi chlap a tak sa ho spýtam, či môžeme dostať nejaké jedlo. Nemáme nič, odpovedá. A pivo máte? Minulo sa. Nuž tento “maďarský határ“ veru pohostinnosťou nevynikal. Sme mierne nahnevaní, ale aspoň si naberáme vodu z bohatého prameňa a varíme si zo svojho. Po žltej sa vraciame naspäť na červenú. Značka sa tiahne dosť dlho úbočím a preto stúpanie nie je až tak zlé. Prejdeme asi hodinku a za odbočkou zelenej značky končíme a zostávame spať.

Ráno sa spúšťame po zelenej značke dolu do dediny Henclová. Strácame značku, ale aj tak sa o chvíľu dostávame do doliny a lesnou cestou okolo potoka prekrásnou dolinou až do dediny. Počkáme na autobus do Nálepkova a odtiaľ je to už len vec rýchliku smer domov.

Doporučenie

Ak by ste túto trasu chceli skúsiť, dajte sa od Jovíc do obce Silica stále po modrej. Je to zaujímavejšie ako lesom po zelenej.

Najnovšie články autora
 
Rada Čo má perie, všetko letí – detailne o páperovej výbave Používanie peria pri výrobe outdoorového vybavenia je dlhodobou záležitosťou. Perie spolu s kožušinou tvorilo základ pre vybavenie polárnikov, horolezcov a iných výprav do krajín mrazu a snehu. Dodnes je perie najlepšou „výplňou“ teplého oblečenia, ale hlavne spacích vakov, kde zabezpečuje dostatok izolácie (tepla) i pri najextrémnejších podmienkach. Orientovať sa v tom, aké perie tvorí náplň vášho spacáka, či oblečenia, by mohol pomôcť môj text. Rovnako by vám mohol pomôcť pri výbere či nákupe nového vybavenia. 31/07/19 Boro Tomis Začíname
Príbeh Pohľadnica Sedím v kuchyni pri okne a obzerám si pohľadnicu. Nenašiel som si ju v poštovej schránke, ale zastrčenú pod dverami svojho bytu. Akási pláž, pár hotelov a lodičky, ale to ma nezaujíma. Zaujíma ma text. „Pozdravujeme z dovolenky a tešíme sa na vás doma. Víno výborné, jedlo úžasné. Všetci sme v poriadku.“ Tak to mi naozaj stačí. Pohľadnica má len jednu malú chybu. Polovica, kde obvykle býva adresa, a aj vrch, kde je zvykom vytlačiť destináciu, chýba. Len akési číslo úplne dolu je to, čo hľadám. Nie že by bola pohľadnica vystrihnutá alebo začiernená, to nie. Je len z polovice materiálu strhnutá. Akoby vyšúchaná mokrým prstom, ale nevadí. Dobre viem, kto mi ju poslal, a dobre viem, odkiaľ je. Som veľmi šťastný. A asi nie som sám. 25/05/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Vizionár Julo Januška bol vizionár. Nie že by mal nejaké celosvetové vízie, to nie, on bol skôr taký náš malý, obecný vizionár. Popravde treba povedať, že Julo bol vlastne kurič. Kurič v horskom hoteli, vzdialenom len asi tak hodinku chôdze od obce. Dostatočne ďaleko na to, aby ho jeho žena Betka nemohla stále kontrolovať a šikanovať, a pritom dosť blízko, aby, ak sa mu zachcelo, a šéf to dovolil, mohol si skočiť domov pozrieť rodinu, či varovať obec pred katastrofami. Lebo Julo videl do budúcnosti celkom jasne, i keď zvyčajne len čierne. 10/05/19 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Útulňa Útulňa pod Kečkou V Starohorských vrchoch vznikla nová útulňa, ktorá svojou polohou blízko červenej turistickej značky E8 môže poslúžiť ako alternatíva hlavne pre nízkotatranských hrebeňovkárov alebo SNP-čkarov. Samozrejme, aj pre každého turistu, ktorému vyhovuje viac interiér, ako prístrešok v Hiadeľskom sedle. Cestu k útulni označuje šípka. Objekt je oficiálne táborisko v NP Nízke Tatry. Prenocovať tu však nemôžete v priestore okolo chaty v stanoch, ale len vnútri. dnes Pavol Horváth Starohorské vrchy
Reportáž Za medveďmi do Tichej doliny Po jarnom pozorovaní vtákov prišlo v auguste na pozorovanie väčších zvierat, a to rovno medveďov. Vybrali sme sa za nimi do Tichej doliny v Tatrách. Tichá dolina je jednou z najdlhších slovenských dolín, a keďže medvede sa tu pozorujú na viacerých stanovištiach, je praktické vzdialenosť medzi nimi preklenúť bicyklom. včera Soňa Mäkká Reportáže
Správa Nový návrh hraníc UNESCO pralesov vyvolal rušnú diskusiu Ministerstvo životného prostredia SR predstavilo minulý týždeň nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. Tie boli do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, ale reálne sa chránila iba malá časť jadrovej zóny nominačného projektu, nárazníková zóna existovala len na papieri. Aktuálne predstavený návrh vyvolal rušnú diskusiu medzi ministerstvom, štátnou ochranou prírody a niektorými mimovládnymi organizáciami. 19/09/19 Soňa Mäkká Správy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenský kras, Volovské vrchy
  • Počet dní
    • 6
  • Nadmorská výška
    • max: Skalisko 1293 m n. m.
  • Vzdialenosť
    • 75 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 15.03.2004
  • Štart trasy
    • šírka: 48.63508 ° SŠ
      dĺžka: 20.51354 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.78719 ° SŠ
      dĺžka: 20.59027 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • Silica - penziony, chata Rakyta (len pod prístreškom), chata v Zádielskej doline (možno), drevená šopa v lese za Lúčanským jazierkom alebo kdekoľvek voľne
  • Voda
    • v dedinách, prameň Rakyta, Soroška (Jablonovské sedlo), pramene Mútna studňa, Zimná voda, pod Osadníkom a pod Skaliskom
  • Mapa
    • VKÚ 1:50 000: č.139 Slovenský kras – Domica, č.125 Volovské vrchy
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.99 (0.34)