18. 5.

Je piatok 10 hodín a po treťom presadaní nás autobus konečne vyloží v dedine Francova Lhota (480m) na Valašsku na zastávke Ranč u zvonu, len asi 2-3 km od slovenskej hranice. Pred nami sú tri dni víkendu a pohorie Javorníky. Predpoveď počasia je výborná, nálada ešte lepšia a tak ako silná trojka vyrážame po obligátnom pivku po modrej značke na hrebienok, kde sa nachádza rozhľadňa na kóte Čubův kopec (720 m). Sme tam asi za hodinu. Drevená, 16 m vysoká rozhľadňa poskytuje pekné výhľady na Vizovické vrchy, Javorníky, Lyský priesmyk i steny Súľovských skál. Viditeľnosť je dobrá a tak strávime pár minút kochaním sa.

Modrá značka potom schádza dolu na horný koniec obce Francova Lhota, prekročí potok a najprv lúkami a neskôr asfaltkou stúpa hrebienkom nad Valašskou Senicou cez Chmelinec (725 m) až ku chate Selanka. Tá bola skôr uvádzaná na mapách ako chata Bastro. Chata je celoročne otvorená a je to veľký rekreačný komplex. Plzeňské poteší, „bramborák“ pohladí. Od chaty stále po modrej lesnou cestou mierne stúpame a asi o 16.hod. sme na Makyte (920 m). Tu sa križujú turistické cesty. Zelená zo Slovenska do obce Huslenky na Morave, naša modrá tu končí a od Pulčínskych skál ide červená ako hlavná hrebeňovka na Javorníky. Na tú sa aj napojíme. Začíname schádzať z Makyty, keď sa ku nám začne blížiť silný rev motora. Najprv myslíme,že je to nízko letiaca helikoptéra, ale o chvíľu okolo nás prehrmí milovník prírody na štvorkolke. Rev motoru je počuť ešte asi 20 minút. Asi v polovici vzdialenosti medzi Makytou a Papajským sedlom je prameň, kde chceme zostať na noc. Prameňov je tam viac a my nachádzame peknú lúčku, kde nás nikto nebude rušiť a hneď staviame prístrešok. Večerný oheň je s nami dlho do hviezd.

19. 5.

Noc bola veľmi studená, ale ráno je „azuro“ a už celkom teplo. Kraťasy, tričko a dobré raňajky a už stúpame na značku. Začíname schádzať dolu do najhlbšieho sedla Javorníkov. Klesanie je najprv príjemné, v závere je to však prudký padák a my sme radi, že nie je blato.To by bol iný tanec. Cez Papajské sedlo (691 m) samozrejme prechádza lesná cesta a je tu aj pamätník partizánom, ktorí v týchto horách boli celkom aktívni. Je tam aj pekný prístrešok. Len čo si tam sadneme, prifunia zospodu dvaja cyklisti a až vtedy zbadáme, že pri prístrešku sú kontrolné kliešte. Dnes sa tu ide Makadam Rally na horských bicykloch zo Vsetína cez Slovensko, Kohútku a späť. Pekná zaberačka. Nás ale čaká dobré stúpanie späť na hrebeň.

V lese je našťastie ešte celkom príjemne a za 40 minút sme na Krkostene. Odtiaľ je pochod po červenej značke už len pohodová hojdačka pekným lesom s občasnými výhľadmi na Moravu. Asi o 11.hod. sa objavujú prvé chaty pri ceste, otvára sa veľká lúka s vlekom a turistami a na vrchu nad lúkou je veľká pekná chata Kohútka (812 m). Všade je veľa ľudí. Cykloturisti, motorkári, autobusy i autá a okolo chaty je pekne rušno. Drevená chata s terasami i so stolmi pred chatou poskytuje výbornú kuchyňu a päť druhov piva (vrátane kvasnicového). No kto by odolal. Po hodinke odchádzame nasýtení aj napojení okolo ďalších chát, vlekov a ubytovní až chate Portáš. Tu si hádam dali zraz všetci horskí cyklisti z Moravy. Ale nečudo, počasie je naozaj nádherné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Charakter cesty sa nemení, len mierne a nie príliš časté klesania a stúpania, zväčša lesom. Pohybujeme sa vo výške okolo 950 m až na Malý Javorník (1019 m). Z Javorníku schádzame do sedla Bukovina, kde je zasa prístrešok aj s informačnou tabuľou. Ďalším bodom našej túry je Stratenec (1055 m), kde je sústava krížov, ktoré sú pamätníkom partizánskych bojov. Je tu aj orientačná tabuľa pre určovanie okolitých kopcov, čo sa nám veľmi páči. Bohužiaľ, s pribúdajúcim časom je vzduch stále zaparenejší a ranné výhľady sú preč. Ale nevadí. Značka vedie teraz hrebeňovými lúkami a aspoň do dolín je pekne vidno. Krásna krajina, potecha pre oči aj dušu. Okolo 17,30 začíname stúpať na Veľký Javorník(1071 m). Bohužiaľ na vrchu nenachádzame žiadnu informáciu, iba slovenský dvojkríž a tabuľu, ktorú ja nazývam “všetko zakázané“. Veľmi sa nezdržujeme. Červenou schádzame až po horné stanice vlekov nad Kasárňami a pri poslednom sa spúšťame dolu zjazdovkou k hotelu Fran. Aj tu je plno cyklistov a stále prichádzajú ďalší. Chvíľu posedíme nad kofolou a žltou a zelenou značkou sa vraciame na červenú. Značky sa spájajú v sedielku za Kasárňami, takže nás žiadne veľké stúpanie nečaká. Kúsok za sedlom Butorky staviame prístrešok, varíme a náš kamarát –večerný oheň - je zasa s nami. Noc je veľmi teplá.

20. 5.

Budíme sa veľmi skoro a aj keď sa neponáhľame, sme už o 7,30 na trase. Prejdeme asi 500 m k nejakému vysielaču, keď sa nám otvoria nakrajšie výhľady celej túry. Ranný vzduch je pomerne čistý a my máme ako na dlani celé Moravsko-Slezské Beskydy. Vrchy Radhošť aj s kostolíkom, budovy na Pustevnách, dvojhrb Tanečnice a Kněhyně, oblý Smrk, špicatá Lysá hora aj s budovami na vrchu a trochu nižší Travný. Sedíme v tráve, mapa na kolenách, ďalekohľad v ruke, kocháme sa a kocháme. Už len pre tento pohľad sa oplatí sem vystúpiť. Duševne nakŕmení schádzame mierne klesajúc do sedla Čierna voda. Tu sú početné pramene pretekajúce cez cestu, ktorá začína dosť vytrvalo klesať. Onedlho sa dostávame na lúky a sme v sedle Pindula. Cez sedlo prechádza asfaltová cesta z Makova a pohľad do Makovskej doliny poteší oko.Tiež je tu ďalší partizánsky pamätník. To, čo nepoteší, je prudké stúpanie späť na hrebeň. Aj cyklisti schádzajú dolu proti nám pešo, brzdiac „horáky“ ostošesť. Výstup našťastie nie je príliš dlhý a my sme o pol hodinky zasa na hrebeni.

Teraz sa pohybujeme zväčša lesom, niekde sú cesty rozryté mechanizmami po ťažbe a plné vody a blata. Míňajú nás desiatky cyklistov v šialenom tempe a je vidieť,že im jazda v teréne nerobí žiadny problém. Zrazu zachytíme prvý hluk aút a vieme, že sa blížime k Makovskému priesmyku. Ešte cez potôčik okolo samoty a už nás víta obrovská socha partizána so samopalom na chrbáte "vrhajúca ručný granát". Tak mi to aspoň bolo vysvetlené, ale ja si myslím, že to hádže plechovicu piva na blízky Valašský šenk, stojaci na križovatke cesty od Bumbálka a Veľkých Karlovíc do Makova. No a to je koniec našej cesty. V šenku si trošku zajeme a dáme pivko, a asfaltkou schádzame do Veľkých Karlovíc, kde chytáme autobus ku stanici a vlakom odchádzame domov. Cestovné pre tri osoby na vzdialenosť 180 km nás stojí iba 357.-Kč, čo je pre nás celkom neuveriteľné.

Čo dodať? Po celej ceste sme nestretli ani jedného turistu s batohom, ktorý by spal na trase tak ako my. Horských cyklistov boli desiatky a desiatky. Služby na chatách vynikajúce, hlavne na Kohútke. Všade sa dá platiť v obidvoch menách. Príroda pekná, avšak žiadna divočina. Veľa prístreškov, informačných tabúľ, partizánskych pamätníkov. A hlavne všade dobrá nálada a chuť pomôcť či prihovoriť sa.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek