Túra

Javorník, Javorník, cez Javorník chodník

12.06.07
Toto pekné pohraničné pohorie sme naposledy prebehli v r.1993. Niečo nám v hlave zostalo, niečo sa stratilo. A tak sme mali dobrý dôvod občerstviť si spomienky a počas víkendu prebehnúť trasu z valašskej obce Francova Lhota do Makovského priesmyku.

18. 5.

Je piatok 10 hodín a po treťom presadaní nás autobus konečne vyloží v dedine Francova Lhota (480m) na Valašsku na zastávke Ranč u zvonu, len asi 2-3 km od slovenskej hranice. Pred nami sú tri dni víkendu a pohorie Javorníky. Predpoveď počasia je výborná, nálada ešte lepšia a tak ako silná trojka vyrážame po obligátnom pivku po modrej značke na hrebienok, kde sa nachádza rozhľadňa na kóte Čubův kopec (720 m). Sme tam asi za hodinu. Drevená, 16 m vysoká rozhľadňa poskytuje pekné výhľady na Vizovické vrchy, Javorníky, Lyský priesmyk i steny Súľovských skál. Viditeľnosť je dobrá a tak strávime pár minút kochaním sa.

Modrá značka potom schádza dolu na horný koniec obce Francova Lhota, prekročí potok a najprv lúkami a neskôr asfaltkou stúpa hrebienkom nad Valašskou Senicou cez Chmelinec (725 m) až ku chate Selanka. Tá bola skôr uvádzaná na mapách ako chata Bastro. Chata je celoročne otvorená a je to veľký rekreačný komplex. Plzeňské poteší, „bramborák“ pohladí. Od chaty stále po modrej lesnou cestou mierne stúpame a asi o 16.hod. sme na Makyte (920 m). Tu sa križujú turistické cesty. Zelená zo Slovenska do obce Huslenky na Morave, naša modrá tu končí a od Pulčínskych skál ide červená ako hlavná hrebeňovka na Javorníky. Na tú sa aj napojíme. Začíname schádzať z Makyty, keď sa ku nám začne blížiť silný rev motora. Najprv myslíme,že je to nízko letiaca helikoptéra, ale o chvíľu okolo nás prehrmí milovník prírody na štvorkolke. Rev motoru je počuť ešte asi 20 minút. Asi v polovici vzdialenosti medzi Makytou a Papajským sedlom je prameň, kde chceme zostať na noc. Prameňov je tam viac a my nachádzame peknú lúčku, kde nás nikto nebude rušiť a hneď staviame prístrešok. Večerný oheň je s nami dlho do hviezd.

19. 5.

Noc bola veľmi studená, ale ráno je „azuro“ a už celkom teplo. Kraťasy, tričko a dobré raňajky a už stúpame na značku. Začíname schádzať dolu do najhlbšieho sedla Javorníkov. Klesanie je najprv príjemné, v závere je to však prudký padák a my sme radi, že nie je blato.To by bol iný tanec. Cez Papajské sedlo (691 m) samozrejme prechádza lesná cesta a je tu aj pamätník partizánom, ktorí v týchto horách boli celkom aktívni. Je tam aj pekný prístrešok. Len čo si tam sadneme, prifunia zospodu dvaja cyklisti a až vtedy zbadáme, že pri prístrešku sú kontrolné kliešte. Dnes sa tu ide Makadam Rally na horských bicykloch zo Vsetína cez Slovensko, Kohútku a späť. Pekná zaberačka. Nás ale čaká dobré stúpanie späť na hrebeň.

V lese je našťastie ešte celkom príjemne a za 40 minút sme na Krkostene. Odtiaľ je pochod po červenej značke už len pohodová hojdačka pekným lesom s občasnými výhľadmi na Moravu. Asi o 11.hod. sa objavujú prvé chaty pri ceste, otvára sa veľká lúka s vlekom a turistami a na vrchu nad lúkou je veľká pekná chata Kohútka (812 m). Všade je veľa ľudí. Cykloturisti, motorkári, autobusy i autá a okolo chaty je pekne rušno. Drevená chata s terasami i so stolmi pred chatou poskytuje výbornú kuchyňu a päť druhov piva (vrátane kvasnicového). No kto by odolal. Po hodinke odchádzame nasýtení aj napojení okolo ďalších chát, vlekov a ubytovní až chate Portáš. Tu si hádam dali zraz všetci horskí cyklisti z Moravy. Ale nečudo, počasie je naozaj nádherné.

Charakter cesty sa nemení, len mierne a nie príliš časté klesania a stúpania, zväčša lesom. Pohybujeme sa vo výške okolo 950 m až na Malý Javorník (1019 m). Z Javorníku schádzame do sedla Bukovina, kde je zasa prístrešok aj s informačnou tabuľou. Ďalším bodom našej túry je Stratenec (1055 m), kde je sústava krížov, ktoré sú pamätníkom partizánskych bojov. Je tu aj orientačná tabuľa pre určovanie okolitých kopcov, čo sa nám veľmi páči. Bohužiaľ, s pribúdajúcim časom je vzduch stále zaparenejší a ranné výhľady sú preč. Ale nevadí. Značka vedie teraz hrebeňovými lúkami a aspoň do dolín je pekne vidno. Krásna krajina, potecha pre oči aj dušu. Okolo 17,30 začíname stúpať na Veľký Javorník(1071 m). Bohužiaľ na vrchu nenachádzame žiadnu informáciu, iba slovenský dvojkríž a tabuľu, ktorú ja nazývam “všetko zakázané“. Veľmi sa nezdržujeme. Červenou schádzame až po horné stanice vlekov nad Kasárňami a pri poslednom sa spúšťame dolu zjazdovkou k hotelu Fran. Aj tu je plno cyklistov a stále prichádzajú ďalší. Chvíľu posedíme nad kofolou a žltou a zelenou značkou sa vraciame na červenú. Značky sa spájajú v sedielku za Kasárňami, takže nás žiadne veľké stúpanie nečaká. Kúsok za sedlom Butorky staviame prístrešok, varíme a náš kamarát –večerný oheň - je zasa s nami. Noc je veľmi teplá.

20. 5.

Budíme sa veľmi skoro a aj keď sa neponáhľame, sme už o 7,30 na trase. Prejdeme asi 500 m k nejakému vysielaču, keď sa nám otvoria nakrajšie výhľady celej túry. Ranný vzduch je pomerne čistý a my máme ako na dlani celé Moravsko-Slezské Beskydy. Vrchy Radhošť aj s kostolíkom, budovy na Pustevnách, dvojhrb Tanečnice a Kněhyně, oblý Smrk, špicatá Lysá hora aj s budovami na vrchu a trochu nižší Travný. Sedíme v tráve, mapa na kolenách, ďalekohľad v ruke, kocháme sa a kocháme. Už len pre tento pohľad sa oplatí sem vystúpiť. Duševne nakŕmení schádzame mierne klesajúc do sedla Čierna voda. Tu sú početné pramene pretekajúce cez cestu, ktorá začína dosť vytrvalo klesať. Onedlho sa dostávame na lúky a sme v sedle Pindula. Cez sedlo prechádza asfaltová cesta z Makova a pohľad do Makovskej doliny poteší oko.Tiež je tu ďalší partizánsky pamätník. To, čo nepoteší, je prudké stúpanie späť na hrebeň. Aj cyklisti schádzajú dolu proti nám pešo, brzdiac „horáky“ ostošesť. Výstup našťastie nie je príliš dlhý a my sme o pol hodinky zasa na hrebeni.

Teraz sa pohybujeme zväčša lesom, niekde sú cesty rozryté mechanizmami po ťažbe a plné vody a blata. Míňajú nás desiatky cyklistov v šialenom tempe a je vidieť,že im jazda v teréne nerobí žiadny problém. Zrazu zachytíme prvý hluk aút a vieme, že sa blížime k Makovskému priesmyku. Ešte cez potôčik okolo samoty a už nás víta obrovská socha partizána so samopalom na chrbáte "vrhajúca ručný granát". Tak mi to aspoň bolo vysvetlené, ale ja si myslím, že to hádže plechovicu piva na blízky Valašský šenk, stojaci na križovatke cesty od Bumbálka a Veľkých Karlovíc do Makova. No a to je koniec našej cesty. V šenku si trošku zajeme a dáme pivko, a asfaltkou schádzame do Veľkých Karlovíc, kde chytáme autobus ku stanici a vlakom odchádzame domov. Cestovné pre tri osoby na vzdialenosť 180 km nás stojí iba 357.-Kč, čo je pre nás celkom neuveriteľné.

Čo dodať? Po celej ceste sme nestretli ani jedného turistu s batohom, ktorý by spal na trase tak ako my. Horských cyklistov boli desiatky a desiatky. Služby na chatách vynikajúce, hlavne na Kohútke. Všade sa dá platiť v obidvoch menách. Príroda pekná, avšak žiadna divočina. Veľa prístreškov, informačných tabúľ, partizánskych pamätníkov. A hlavne všade dobrá nálada a chuť pomôcť či prihovoriť sa.

Diskusia
Javorník, Javorník, cez Javorník chodník 31/12/09 20:50 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Príbeh Inéz Sedím si v mokrých trenírkach na teplej tráve a je mi dobre. Výnimočne dobre. Po štyroch dňoch putovania ma značka zaviedla do veľmi hlbokého a lúčnatého sedla a koniec dediny bol iba asi dvesto metrov odo mňa. Štyri dni mi slnko pripekalo na hlavu a už som bol od potu slaný ako soľnička. Biele mapy po košeli, tričkách, na čapici, ba aj na kraťasoch. Na niektorých chúlostivých miestach som bol už aj odretý a len tuba modrej Indulony zabránila najhoršiemu. A tak som opustil značku a poľnou cestou zišiel do dediny. 18/01/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Martel V jednej dedinke pod fatranskými kopcami žili dvaja bratia, Vinco a Miňo. Hoci by ste zavreli aj obidve oči, nikdy by ste nemohli povedať, že vyzerali, akoby ich bola jedna mater mala. Vinco mal vlasiská čierne a dlhé ako bítnik a Miňo bol už takmer plešatý. Obaja boli síce pomenší, obaja boli, mierne povedané, trošku slabšie udržiavaní, ale jedna výrazná charakterová podobnosť tu naozaj bola. Obaja milovali alkohol. A ešte tu bola aj tá podobnosť, že im vôbec nezáležalo na forme a už vôbec nie na objeme. Mali radi pivo i víno, ale favoritom bola pálenka. 04/01/19 Boro Tomis Príbehy
Príbeh Nočná povodeň Je pekný, letný, júlový deň. Leto sa zatiaľ naozaj vydarilo. Už od mája je teplo a zvláštnosťou tohto leta sú takmer pravidelné búrky vyskytujúce sa na celom území Slovenska a prichádzajúce azda každé dva dni. Je to ako na hojdačke. Popoludňajšia búrka a potom zasa modré nebo a teploty stále okolo 30 °C. Hory sú plné hríbov a už aj dávno zabudnuté studničky sa prebudili a vyvierajú ako medokýš. Všetky pramene prúdia naplno a aj tie najmenšie riečky sú plné vody a takmer výnimočne splavné. Vodáci už od bujnosti nevedia, čo by splavili a priehrady si vôbec nešetria vodu na „horšie“ časy, ale veselo odpúšťajú a plnia korytá pre radosť všetkých, čo majú v ruke pádlo a pod sebou akúkoľvek loď. Príroda je z toho úplne odviazaná a všetko rastie ako sprosté, lesy sa zelenajú, polia sú prerastené, no hotová džungľa. 21/12/18 Boro Tomis Príbehy
Najnovšie články na titulke
 
Bežky Útulňa Líška a Lomnistá dolina s pomníkom Jana Švermu Keď v horách prišla prvá nádielka snehu, zbalil som lyže a vyrazil. Uvažoval som aj o putovaní naťažko s využitím útulní na Poľane, ale v piatok som sa vymotal z práce tak neskoro, že som sa napokon rozhodol otestovať Domček HS na Čertovici. Dobre som urobil, ísť na prvú lyžiarsku túru sezóny s veľkým batohom na pleciach, by nebol najlepší nápad. včera Pavol Timko Nízke Tatry
Príbeh Inéz Sedím si v mokrých trenírkach na teplej tráve a je mi dobre. Výnimočne dobre. Po štyroch dňoch putovania ma značka zaviedla do veľmi hlbokého a lúčnatého sedla a koniec dediny bol iba asi dvesto metrov odo mňa. Štyri dni mi slnko pripekalo na hlavu a už som bol od potu slaný ako soľnička. Biele mapy po košeli, tričkách, na čapici, ba aj na kraťasoch. Na niektorých chúlostivých miestach som bol už aj odretý a len tuba modrej Indulony zabránila najhoršiemu. A tak som opustil značku a poľnou cestou zišiel do dediny. 18/01/19 Boro Tomis Príbehy
Túra Návrat do detstva – salaše pod Čiernym kameňom Z detstva mám na dovolenky v Liptovských Revúcach krásne spomienky. Nekonečná cesta Škodou stodesať, ktorú nám spríjemňovalo „la šánte mí kantáre“ zo staručkej Aiwy, tuhý boj nášho staručkého auta so stúpaním na Donovaly, ukončený buď výdychom úľavy celej posádky alebo vyvretou vodou. 17/01/19 Radoslav Jurčina Veľká Fatra a Choč

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Javorník, Javorník, cez Javorník chodník 31/12/09 20:50 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorníky
  • Počet dní
    • 3
  • Nadmorská výška
    • max: 1071,5 m n. m.
    • min: 480 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1650 m
    • klesanie: 1620 m
  • Vzdialenosť
    • 47 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jar
  • Dátum túry
    • 18.05.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 49.1971 ° SŠ
      dĺžka: 18.09966 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 49.38311 ° SŠ
      dĺžka: 18.41078 ° VD
      » Mapa
  • Nocovanie
    • 2
  • Voda
    • v obciach,prameň za Makytou,na chatách,pramene u sedla Čierna voda
  • Mapa
    • č.108-Javorníky -Kysuce a č.109 Javorníky-Čadca od VKÚ Harmanec a č.96 od KČT-Moravsko-Slezské Beskydy
  • Doprava
    • autobus a vlak
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.22)