Svet

Z Kanady na Aljašku (2) – Yukon

19.11.17
Let do Whitehorse netrval až tak dlho, ako prvý let z Ottawy do Yelloknife. Na maličkom letisku som si len zobral mapku teritória Yukon a šliapem v neskutočnej horúčave do kempu, ktorý sa nachádza pri brehu rovnomennej, mohutnej rieky Yukon.

Whitehorse je s počtom obyvateľov okolo 25-tisíc najväčším mestom teritória a posledné väčšie mesto na najbližších niekoľko stoviek kilometrov, takže si musím doplniť zásoby potravín a plynu na varenie. Cestou k supermarketu ma opäť prekvapia podgurážení pôvodní obyvatelia okupujúci priestranstvo pred predajňou alkoholu. Po zbalení všetkých potrebných vecí do batoha, s hlbokým zármutkom zisťujem, že môj batoh má minimálne milión kíl. Večer ešte naľahko pozriem mohutnú priehradu s najdlhším rybochodom na svete vybudovaným z dreva a historický parník, ktorý je niekoľko rokov vytiahnutý na brehu a slúži ako atrakcia.

Ráno využijem miestnu dopravu na presun k Alaska Highway, ktorú postavili tesne po Druhej svetovej vojne. Spája Dawson Creek v Kanadskej BC s Delta Junction na Aljaške a má dĺžku 2232 kilometrov. Teta šoférka si pomýlila trasu, ale pre mňa to bolo výhodné - nechtiac ma vyhodila priamo na mieste, z ktorého som chcel začal stopovať.

Ešte som ani poriadne nezačal a už mi zastavil týpek v starom VW vane vracajúci sa z hudobného festivalu. Jedna z jeho prvých otázok smerovala na americko-ruskú diplomatickú krízu. Nakoľko som dlhšiu dobu mimo geopolitických, a vlastne aj akýchkoľvek iných spravodajských informácii, tak som sa dozvedel, čo sa deje. Teda - žiadna sranda... Rozhodol som sa aj naďalej ostať v informačnej bubline. Týpek ma vyloží na križovatke s Klondike Highway smerujúcou do Dawson City.

Po ani nie 10-tich minútach ma naložili dvaja postarší Francúzi, cestujúci na svojom off-road karavane okolo sveta. Pri pohľade na vyobrazenú mapu sveta a linku toho, koľko už prešli, musím dvom pánom vyjadriť veľký rešpekt. Nakoľko ani jeden z dvojice nehovorí ani len trošku po anglicky a ja ani trošku po francúzsky, na našej spoločnej 517 km dlhej ceste do Dawsonu veľmi nepokecáme. Približne na polceste ma ponúknu rezňom s dvomi krajcami chleba a pivom, čím sa začínam cítiť ako na rodinnej ceste k moru. Počas cesty míňame malebné banícke mestečká so svojráznou drevenou architektúrou a nekonečné, husté až nepreniknuteľné lesy. Podvečer dorazíme do Dawson City a naše cesty sa rozchádzajú.

V súčasnosti mestečko s menej než 1400 obyvateľmi bolo založené na konci 19. storočia, v časoch zlatej horúčky. Kompletná architektúra mesta sa zachovala z počiatkov jeho vzniku alebo je vernou replikou. Dokonca v centre mesta nie sú ani asfaltové cesty, sú nahradené štrkovo-pieskovými. Keby po uliciach nepremávali najmodernejšie autá, tak sa úplne cítim ako jeden zo zarastených zlatokopov spred niečo vyše storočia. Veľmi rád by som sa na chvíľu vrátil do tej doby a dúfal, že nezomriem na týfus, ktorý bol v tých časoch hojne rozšírený. Nie je preto veľkým prekvapením, že sa Dawson City objavuje v dielach velikánov ako Jack London, Pierre Berton alebo Robert Service.

Mesto kopíruje mohutná rieka Yukon, avšak oproti Whitehorse, kde bola priezračná, je tu ľadovcovo šedo-modrá. Cesta na Aljašku, ktorá sa romanticky volá Top of the World Highway (Diaľnica na vrchole sveta), pokračuje na druhej strane rieky. Preplavím sa ňou na kompe, ktorá je dotovaná kanadskou vládou a preto je zadarmo. Pár stoviek metrov od kompy je nádherný kemp, v ktorom strávim noc a ráno pokračujem s palcom hore smer Aljaška.

Ráno začínam stopovať skoro..., len nie veľmi úspešne. Aj napriek tomu, že je leto a je to tu relatívne rušno, sa mi podarí stopnúť miestnu postaršiu pani v ešte postaršom aute plnom harabúrd od výmyslu sveta až po viac než piatich hodinách. Dozvedám sa od nej, že pred rokom cestovala niekoľko týždňov po Slovensku a nemá rada USA. Čo sa však nestalo, po asi 30 km za hlasného nadávania na svojho severného a južného suseda si svoju cestu na Aljašku rozmyslela. Tak som vystúpil, pani sa otočila a išla smer Dawson. Mierne prekvapený som si spravil obed a vykročil ku hranici pešo. Doľahla na mňa nekonečná diaľava Yukonu...

Po pár kilometroch a pár autách prefičiacich okolo mňa, mi zastavuje Jim. Prvý Američan, ktorého som stopol a prvý človek, o ktorom viem, že zastrelil ľadového medveďa, snažiaceho sa mu vlámať do domu. Jim zásobuje zlatokopov od Dawson City až po Fairbanks. Podozvedal som sa veľa lokálnych informácií a pomohol som mu s vykladaním zásob pre jednotlivé zlatokopecké kempy. V družnej debate sme sa dostali ku hranici, ktorá je otvorená len počas letných mesiacov a denných hodín. Jim ma vysadil pár metrov pred colnicou. Hraničná kontrola prebehla relatívne rýchlo a bezbolestne. Po veľmi veľa otázkach a naskenovaní všetkých prstov mi pán oficier Hromada dáva razítko do pasu a zaželá pekný pobyt na Aljaške. Sen, ktorý som mal z čias žiaka základnej školy, sa stal skutočnosťou. Môj osobný šofér ma vyzdvihol tesne za hranicou a „spanilá“ jazda pokračuje.

Vystúpil som v Chicken, malej zlatokopeckej dedinke so siedmimi rezidentmi. Zakotvil som v miestnej krčmičke, ktorej steny boli ovešané všetkým možným - šiltovkami, tričkami, dámskym spodným prádlom, cudzokrajnými bankovkami... Poctivo som degustoval obidva druhy čapovaného piva za 7,- $, pokecal s barmanmi a s austrálskym párom, od ktorého som sa dozvedel, že Tasmánia je shithole a nie Austrália.

Hneď za krčmičkou bolo miesto na kempovanie, ale nestálo za veľa, tak sa poberiem po ceste ďalej. Po pár odšliapaných kilometroch mi zastavili dvaja chalani - vojaci vracajúci sa na obrovskú leteckú základňu pri Fairbanks. Jeden z nich mi dáva hlboké duchovné rady do života. Bol som celkom rád, že som vystúpil pri kempe. Tento bol o poznanie lepší a kúsok odtiaľ tiekla rieka, v ktorej som sa zaslúžene okúpal. Kemp bol ľudoprázdny, ale ako som neskôr zistil, tak vedľa mňa kempoval roj včiel...

Pokračovanie uverejníme čoskoro.

Prechádzajú časť putovania

Diskusia
Z Kanady na Aljašku (2) – Yukon 23/11/17 21:32 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Kanady na Aljašku (5) – NP Denali Z výpadovky vo Fairbanks ma po krátkej chvíľke čakania berie mladý chalan, vracajúci sa z letného kempu späť do Anchorage. Vyloží ma po dlhej 200-kilometrovej ceste, ktorú lemujú nepreniknuteľné lesy, večne zasnežené šesťtisícovky a mohutné ľadovce, a to priamo pri návštevníckom centre v Národnom parku Denali. Centrum je už zatvorené, nakoľko dnešné cestovanie bolo časovo náročné a je pokročilá hodina. Neostáva mi nič iné ako ísť na recepciu miestneho kempu a kúpiť si jedno z posledných miest na stanovanie v mega obrovskom kempe. Kemp je až neuveriteľne plný a celý sa len tak hmýri obrovským množstvom ľudí, až mám pocit, že som na letnom hudobnom festivale. 13/03/18 Jaroslav Cips Svet
Svet Z Kanady na Aljašku (4) – Valdez - Fairbanks Berie ma postarší pár z Kalifornie v solídne napratanej dodávke - na zadnom sedadle mi po celú cestu robí spoločnosť kajak. Cesta späť po rozbitej ceste ubieha relatívne rýchlo a bez väčších drám. Nechám sa vyložiť v Squirell Creek. Kempom sa prehnala búrka a len tak tak som stihol postaviť stan. Po búrke sa ešte snažím uloviť miestnych obyvateľov rieky, ale márne. V noci stále husto pršalo, takže ráno je balenie stanu naozaj veľkým potešením. 30/01/18 Jaroslav Cips Svet
Svet Z Kanady na Aljašku (3) - meď, ľad a medveď Ráno som vykročil smer Tok. Po asi 2 km ma zobral jeden z barmanov z krčmičky v Chicken. Mal niečo pokazené na staručičkej dodávke, tak to išiel dať opraviť do najbližšieho servisu - vzdialeného takmer 130 km. Poruchu bolo viac počuť než vidieť a celkom ľutujem, že som so sebou nemal štuple do uší. Vyhodil ma na pumpe v centre mestečka Tok, z ktorej bolo informačné centrum len na skok. 26/11/17 Jaroslav Cips Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra GSB: Hviezdoslavova horáreň – Rabka Zdrój Kamarátom sa minuloročné putovanie po Hlavnej beskydskej magistrále (Główny Szlak Beskidzki /GSB/) veľmi páčilo a tak som bol vyzvaný, aby som na tento rok naplánoval jeho pokračovanie. Dohodli sme sa opäť na víkende + tri dni dovolenky a plány kolegov v práci na dovolenky rozhodli, že to bude od 1. 6. 2018. V marci som sa pustil do ťažšej časti a to zháňania ubytovania na trase Oravská Polhora – Červený Kláštor. Najviac mi dalo zabrať zohnanie ubytovania v Krościenku nad Dunajcem, ale po desiatkach telefonátov a SMS–iek, sa mi podarilo zohnať všetkých päť nocľahov pre šesť ľudí. V piatok 1. 6. sme po práci napokon do vlaku nasadli piati. dnes Miroslav Svítek Orava a Kysuce, Oravské Beskydy, +
Túra Orlie skaly a Klenová z Pustej Vsi Klenová je najvyšší vrch Brezovských Karpát, priťahovala môj zrak už dávnejšie. Keď som potom náhodou narazil na informácie o obnovení hrobu mladého baróna von Wattenwil nad Pustou Vsou, bolo rozhodnuté o najbližšej túre, lebo tieto dve pozoruhodnosti sa dajú pekne spojiť do jednej túry. včera Pavol Timko Malé Karpaty
Správa Objavte zabudnuté stromy slobody Chodíme okolo nich denne. Do práce, do školy, do obchodu, na návštevu a nevieme o nich. Niektoré z nich sú súčasťou našich obcí už sto rokov. Niektoré menej, ale aj tak nám majú pripomínať zlomové okamihy v našej histórii. Stromy slobody, vysadené v tzv. „osmičkových“ rokoch, ale aj inokedy. 13/07/18 Tomáš Trstenský Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Kanady na Aljašku (2) – Yukon 23/11/17 21:32 8 príspevkov
Fakty
  • Ročné obdobie
    • leto

  • Dátum túry
    • 2017

  • Nocovanie
    • stanovanie v kempoch

  • Doprava
    • autostop z Kanady do Aljašky

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.36 (0.08)