Túra

Sokolia dolina

04. 06. 2007
Hoci sa väčšina roklín v Slovenskom raji sa nachádza v severnejšej časti, neznamená to, že z juhu sa k nim nedostanete. Len si to vyžaduje dlhšiu prechádzku. Plusom je rozmanitosť terénu, ktorý za jeden deň vidíte. V tomto prípade je to okrem rokliny a vodopádov aj pohodlná Glacká cesta, rôzne druhy lesa, striedané lúkami, či vodná nádrž. Reč je o okruhu Dedinky – Sokolia dolina – Dedinky, ktorý nás prevedie dolinou s najdlhším vodopádom v Slovenskom Raji.

Trasa

Dedinky – Zejmarská roklina – Geravy - Predný Hýľ – Klauzy – Sokolia dolina – Pod Bykárkou – Glac (bývalá horáreň) – Glacká cesta – Pod Suchým vrchom – Geravy - Dedinky

Dedinky – Klauzy

Skoro ráno vychádzame z Dediniek po červenej značke smerom Mlynky – Biele vody. Tam za detským domovom odbočíme vľavo do Zejmarskej rokliny. Prietok vody nás sklame a začíname sa obávať aj o pohľad na Závojový vodopád v Sokolej doline, ktorý má byť zlatým klincom dňa.

Z rokliny vychádzame na planinu Geravy, kde sa naraňajkujeme. O hlade sa cez roklinu stúpalo veľmi zle. Kochajúc sa fotogenickým okolím odbočíme na zelenú značku smer Predný Hýľ. Cesta vedie po poľnej ceste veľmi mierne do kopca, krajina okolo sa pomaly mení na les. Pri smerovníku nasleduje prudký zostup ďalej po zelenej značke do lesa. Terén sa neskôr vyrovnáva až k potoku a my popri ňom pokračujeme k malej vodnej nádrži Klauzy.

Je dusno a horúco. Pri osamotených domčekoch asi sedem – desať minút od priehrady nás znenazdajky prepadajú roje ovadov. Snažíme sa pred nimi uchrániť mávaním rukami okolo seba, zrýchlením kroku, dokonca až behom. Márne. Ovady sú rovnako rýchle a k nim sa ešte pridávajú ďalšie. Útočia na všetky odkryté časti tela, vrátane tváre. Je mi horúco a už nevládzem bežať, ale nemám na výber. Začína ma chytať hystéria. Dobehneme k vodnej nádrži Klauzy a vrútime sa do drevenej búdky v strede. Čuduj sa svete, ovady za nami nejdú. Pomaly sa upokojíme a začíname si užívať nádheru okolo seba. Klauzy sú malá, ale veľmi fotogenická priehrada. Mám obavu opustiť drevené útočisko a pokračovať. Nedá sa však nič robiť, do zimy tam ostať nemôžeme.

Klauzy – Sokolia dolina – Glac (bývalá horáreň)

Za priehradou pokračujeme po blatistom chodníku a predierame sa pomedzi vysoké rastliny ďalej. Ovady našťastie asi odleteli naspäť. Chodníček vedie po rovine popri potoku. Po trištvrtehodinke prichádzame k rázcestníku Sokolia dolina – ústie, kde odbočíme doľava hore do Sokolej doliny. Nastáva stúpanie dosť nezáživným terénom, sme už trochu unavení a radi by sme konečne videli vodopád. Po tridsiatich minútach fučiac konečne vidíme prvý, dlhokánsky rebrík. Ale čo to? Namiesto krásneho vodopádu tečie po stene smutný cícerok vody. Naše sklamanie je veľké. Mne ho zmierňujú aspoň rebríky a stúpačky, od detstva obľúbené atrakcie. Krásne metre kolmého stúpania s nádhernými pohľadmi okolo na stráne a čiastočne aj výhľady na kopce okolo. Škoda, že úsek netrvá dlhšie, hoci 80 metrov rebríkov a stúpačiek by sa niekomu mohlo zdať dosť.

Po prekonaní mostíka a posledných rebríkov mierne stúpame hore dolinou, kde by ste očakávali potok, ale nie je tam. Keď prídeme k rázcestníku Sokolia dolina – záver, počasie sa začne tváriť pomerne nepriateľsky. V Slovenskom Raji ma pravidelne prepadávajú silné búrky, tak sa začínam obávať ďalšej. Tvrdím Ľubovi, že pri rázcestníku Glac - bývalá horáreň sa máme kam schovať, každopádne zrýchľujeme krok. Cesta lesom sa rýchlo míňa, prejdeme rázcestník Pod bykárkou, a o dvadsť minút prichádzame na lúku, kde očakávam úkryt. Zisťujeme, že strieška, ktorá mi utkvela v pamäti, tam naozaj je, ale je to strieška nad studňou a nulová možnosť úkrytu. Mraky nad hlavou vyzerajú hrozivo, hrmí a začínajú kvapkať veľké kvapky vody. Vyťahujeme návleky a pršiplášte. Zrazu sa spustí lejak. Utekáme do lesa. Tam ako prirodzený dáždnik fungujú stromy, tak ostáme stáť a dúfame, že búrka prehrmí, kým na nás začne pršať zo stromov. Lejak sa mení na krúpy a búrka vyvádza v plnej sile. Po asi 15 minútach sa upokojí a zmení na jemný dáždik.

Glac (bývalá horáreň) - Geravy

Keďže pred sebou máme ešte kus cesty, pokračujeme smerom Geravy po rovnej a trochu jednotvárnej Glackej ceste. Dáždik však neustáva, čo viac, opäť začína hrmieť. Vyzerá to, že si „zlízneme“ ďalšiu sprchu a schovať sa už nie je kde. Pokračujeme teda ďalej. Pridávajú sa hromy, blesky a búrka postupne silnie. Sme mokrí ako myši. Keď na rázcestí Pod suchým vrchom odbočujeme doľava hore, lejak sa opäť mení na veľké krúpy. Kusy ľadu nás bijú po hlavách, do tváre a takmer nevidím, kam šliapem. Cvakám zubami od strachu, lebo blesk a hrom prichádzajú takmer zároveň, Ľubo odhaduje vzdialenosť búrky na 600 metrov. Iné východisko ako pokračovať ďalej však nevidíme. Fučíme lesom hore a ja sa striedavo modlím, nadávam a myslím na teplý čaj a prezlečenie do suchých vecí na Geravách. Opäť sa pripájame na Glackú cestu a spolu so žltou sa po rovinke dostávame k hotelu a lanovke na Geravách. Prestáva aj pršať a začína vykúkať slnko.

Dozvedáme sa, že lanovka zatiaľ nepremáva, udrel do nej blesk. Našťastie sa nikomu nič nestalo a premávka sa obnoví. Chceme ňou ísť dole, takže sa tešíme. Z Geráv do Dediniek je dosť strmé klesanie a naše kolená už toho majú dosť. Okrem toho viezť sa touto lanovkou je veľký zážitok.

Vyhliadková jazda

Ideme sa zatiaľ zohriať a prezliecť do hotela, keďže sme komplet premočení. Netrpezlivo sa prehrabujem v batohu a lovím suché veci....ale všetko oblečenie nachádzam také mokré, že ho môžem žmýkať. Nechápem. Dala som si predsa na batoh nepremokavú pláštenku. Bližšia obhliadka batohu odhalí nepozornosť z mojej strany v podobe zle zapnutého zipsu. Snažím sa teda zohriať aspoň zvnútra čajom a niečím tuhým. Onedlho lanovka začína premávať. Nasadám a teším sa na jazdu. Lanovka Geravy – Dedinky je stará jednosedačková lanovka s klasickou strieškou. Jazda na nej trvá 18 minút. Z Geráv ide najskôr po rovine lesom, potom začne hlboko klesať do doliny. Opäť sa vezieme vysoko do kopca, pričom po pravej strane je krásny výhľad na časť dediny s kostolom. Po dosiahnutí vrcholu nasleduje prudké klesanie k údolnej stanici. Trvá pomerne dlho a máme neuveriteľný výhľad na priehradu Palcmanská Maša a široké okolie. Túto jazdu, rovnako ako celú túru, vrelo odporúčam.

Fórum 27 príspevkov
Sokolia dolina 03/12/18 21:28 27 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Holica – na okraji Západných Tatier Tatranský národný park končí nenápadným vrcholom s názvom Holica. Bližšie upútal moju pozornosť túto jar, keď kvôli vírusu hľadám nejaké pokojnejšie miesto na túru. Je už mimo národného parku, takže netreba riešiť ani pohyb po značených chodníkoch či sezónnu uzáveru. 05/06/20 Soňa Mäkká Západné Tatry
Správa Horské chaty sa vracajú do normálu, nocľahy sú ešte obmedzené Po ďalšej vlne uvoľňovania opatrení sa prevádzka horských chát a útulní opäť priblížila k zaužívanému modelu fungovania. Pretrvávajú však niektoré obmedzenia. Týkajú sa najmä pobytu v interiéroch a možností nocľahu. dnes Soňa Mäkká Správy
Túra Brankovský vodopád a hrebeň Brankova Ide o pestrú túru, kde uvidíme najvyšší vodopád v Nízkych Tatrách, horské lúky, ale aj divoký hrebeň Brankova s úzkym chodníkom, solitérnymi skalami a hustým lesom. 01/06/20 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh Jánošíkovými dierami so synom V Jánošíkových dierach sme boli naposledy na jeseň v roku 2012. Bol s nami vtedy aj náš Janino, len sme o ňom ešte nevedeli. A keďže si na svoj maternicový zážitok samozrejme nepamätá, v rámci dohody, že každý týždeň počas pracovných dní si spravíme aspoň jeden celodenný výlet, sme sa vybrali práve sem. Síce to je z Bratislavy už celkom kus, ale ešte sa to v rámci jedného dňa otočiť dá. A keď môžeme na jednodňovky do troch hodín cesty chodiť do Álp, prečo by sme nemohli aj v rámci Slovenska? dnes Martina Haratíková Malá Fatra
Správa Horské chaty sa vracajú do normálu, nocľahy sú ešte obmedzené Po ďalšej vlne uvoľňovania opatrení sa prevádzka horských chát a útulní opäť priblížila k zaužívanému modelu fungovania. Pretrvávajú však niektoré obmedzenia. Týkajú sa najmä pobytu v interiéroch a možností nocľahu. dnes Soňa Mäkká Správy
Túra Putovanie rajom z Bielych Vôd do Smižian Pekné jarné počasie nás vytiahlo von do prírody. Večer sme si pripravili plecniaky s proviantom a turistické palice. Voskom sme si impregnovali turistické topánky, aby keď náhodou stúpime do vody, nenavlhli. Na stôl na viditeľné miesto sme si dali rúška na tvár, aby sme nezabudli. Vybrali sme si trasu Slovenským rajom z juhu na sever, z Bielych Vôd cez Kauzy, Čingov až do Smižian. dnes Anna Lenkeyová Slovenský raj

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Sokolia dolina 03/12/18 21:28 27 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenský raj
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1032 m n. m.
    • min: 570 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 965 m
    • klesanie: 965 m
  • Vzdialenosť
    • 25 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 05.07.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.86652 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.86652 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Hotel Geravy
  • Mapa
    • SHOCart č. 1106 - Slovenský raj 1:50.000
  • Doprava
    • vlak, autobus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.15 (0.5)