Túra

Sokolia dolina

04.06.07
Hoci sa väčšina roklín v Slovenskom raji sa nachádza v severnejšej časti, neznamená to, že z juhu sa k nim nedostanete. Len si to vyžaduje dlhšiu prechádzku. Plusom je rozmanitosť terénu, ktorý za jeden deň vidíte. V tomto prípade je to okrem rokliny a vodopádov aj pohodlná Glacká cesta, rôzne druhy lesa, striedané lúkami, či vodná nádrž. Reč je o okruhu Dedinky – Sokolia dolina – Dedinky, ktorý nás prevedie dolinou s najdlhším vodopádom v Slovenskom Raji.

Trasa

Dedinky – Zejmarská roklina – Geravy - Predný Hýľ – Klauzy – Sokolia dolina – Pod Bykárkou – Glac (bývalá horáreň) – Glacká cesta – Pod Suchým vrchom – Geravy - Dedinky

Dedinky – Klauzy

Skoro ráno vychádzame z Dediniek po červenej značke smerom Mlynky – Biele vody. Tam za detským domovom odbočíme vľavo do Zejmarskej rokliny. Prietok vody nás sklame a začíname sa obávať aj o pohľad na Závojový vodopád v Sokolej doline, ktorý má byť zlatým klincom dňa.

Z rokliny vychádzame na planinu Geravy, kde sa naraňajkujeme. O hlade sa cez roklinu stúpalo veľmi zle. Kochajúc sa fotogenickým okolím odbočíme na zelenú značku smer Predný Hýľ. Cesta vedie po poľnej ceste veľmi mierne do kopca, krajina okolo sa pomaly mení na les. Pri smerovníku nasleduje prudký zostup ďalej po zelenej značke do lesa. Terén sa neskôr vyrovnáva až k potoku a my popri ňom pokračujeme k malej vodnej nádrži Klauzy.

Je dusno a horúco. Pri osamotených domčekoch asi sedem – desať minút od priehrady nás znenazdajky prepadajú roje ovadov. Snažíme sa pred nimi uchrániť mávaním rukami okolo seba, zrýchlením kroku, dokonca až behom. Márne. Ovady sú rovnako rýchle a k nim sa ešte pridávajú ďalšie. Útočia na všetky odkryté časti tela, vrátane tváre. Je mi horúco a už nevládzem bežať, ale nemám na výber. Začína ma chytať hystéria. Dobehneme k vodnej nádrži Klauzy a vrútime sa do drevenej búdky v strede. Čuduj sa svete, ovady za nami nejdú. Pomaly sa upokojíme a začíname si užívať nádheru okolo seba. Klauzy sú malá, ale veľmi fotogenická priehrada. Mám obavu opustiť drevené útočisko a pokračovať. Nedá sa však nič robiť, do zimy tam ostať nemôžeme.

Klauzy – Sokolia dolina – Glac (bývalá horáreň)

Za priehradou pokračujeme po blatistom chodníku a predierame sa pomedzi vysoké rastliny ďalej. Ovady našťastie asi odleteli naspäť. Chodníček vedie po rovine popri potoku. Po trištvrtehodinke prichádzame k rázcestníku Sokolia dolina – ústie, kde odbočíme doľava hore do Sokolej doliny. Nastáva stúpanie dosť nezáživným terénom, sme už trochu unavení a radi by sme konečne videli vodopád. Po tridsiatich minútach fučiac konečne vidíme prvý, dlhokánsky rebrík. Ale čo to? Namiesto krásneho vodopádu tečie po stene smutný cícerok vody. Naše sklamanie je veľké. Mne ho zmierňujú aspoň rebríky a stúpačky, od detstva obľúbené atrakcie. Krásne metre kolmého stúpania s nádhernými pohľadmi okolo na stráne a čiastočne aj výhľady na kopce okolo. Škoda, že úsek netrvá dlhšie, hoci 80 metrov rebríkov a stúpačiek by sa niekomu mohlo zdať dosť.

Po prekonaní mostíka a posledných rebríkov mierne stúpame hore dolinou, kde by ste očakávali potok, ale nie je tam. Keď prídeme k rázcestníku Sokolia dolina – záver, počasie sa začne tváriť pomerne nepriateľsky. V Slovenskom Raji ma pravidelne prepadávajú silné búrky, tak sa začínam obávať ďalšej. Tvrdím Ľubovi, že pri rázcestníku Glac - bývalá horáreň sa máme kam schovať, každopádne zrýchľujeme krok. Cesta lesom sa rýchlo míňa, prejdeme rázcestník Pod bykárkou, a o dvadsť minút prichádzame na lúku, kde očakávam úkryt. Zisťujeme, že strieška, ktorá mi utkvela v pamäti, tam naozaj je, ale je to strieška nad studňou a nulová možnosť úkrytu. Mraky nad hlavou vyzerajú hrozivo, hrmí a začínajú kvapkať veľké kvapky vody. Vyťahujeme návleky a pršiplášte. Zrazu sa spustí lejak. Utekáme do lesa. Tam ako prirodzený dáždnik fungujú stromy, tak ostáme stáť a dúfame, že búrka prehrmí, kým na nás začne pršať zo stromov. Lejak sa mení na krúpy a búrka vyvádza v plnej sile. Po asi 15 minútach sa upokojí a zmení na jemný dáždik.

Glac (bývalá horáreň) - Geravy

Keďže pred sebou máme ešte kus cesty, pokračujeme smerom Geravy po rovnej a trochu jednotvárnej Glackej ceste. Dáždik však neustáva, čo viac, opäť začína hrmieť. Vyzerá to, že si „zlízneme“ ďalšiu sprchu a schovať sa už nie je kde. Pokračujeme teda ďalej. Pridávajú sa hromy, blesky a búrka postupne silnie. Sme mokrí ako myši. Keď na rázcestí Pod suchým vrchom odbočujeme doľava hore, lejak sa opäť mení na veľké krúpy. Kusy ľadu nás bijú po hlavách, do tváre a takmer nevidím, kam šliapem. Cvakám zubami od strachu, lebo blesk a hrom prichádzajú takmer zároveň, Ľubo odhaduje vzdialenosť búrky na 600 metrov. Iné východisko ako pokračovať ďalej však nevidíme. Fučíme lesom hore a ja sa striedavo modlím, nadávam a myslím na teplý čaj a prezlečenie do suchých vecí na Geravách. Opäť sa pripájame na Glackú cestu a spolu so žltou sa po rovinke dostávame k hotelu a lanovke na Geravách. Prestáva aj pršať a začína vykúkať slnko.

Dozvedáme sa, že lanovka zatiaľ nepremáva, udrel do nej blesk. Našťastie sa nikomu nič nestalo a premávka sa obnoví. Chceme ňou ísť dole, takže sa tešíme. Z Geráv do Dediniek je dosť strmé klesanie a naše kolená už toho majú dosť. Okrem toho viezť sa touto lanovkou je veľký zážitok.

Vyhliadková jazda

Ideme sa zatiaľ zohriať a prezliecť do hotela, keďže sme komplet premočení. Netrpezlivo sa prehrabujem v batohu a lovím suché veci....ale všetko oblečenie nachádzam také mokré, že ho môžem žmýkať. Nechápem. Dala som si predsa na batoh nepremokavú pláštenku. Bližšia obhliadka batohu odhalí nepozornosť z mojej strany v podobe zle zapnutého zipsu. Snažím sa teda zohriať aspoň zvnútra čajom a niečím tuhým. Onedlho lanovka začína premávať. Nasadám a teším sa na jazdu. Lanovka Geravy – Dedinky je stará jednosedačková lanovka s klasickou strieškou. Jazda na nej trvá 18 minút. Z Geráv ide najskôr po rovine lesom, potom začne hlboko klesať do doliny. Opäť sa vezieme vysoko do kopca, pričom po pravej strane je krásny výhľad na časť dediny s kostolom. Po dosiahnutí vrcholu nasleduje prudké klesanie k údolnej stanici. Trvá pomerne dlho a máme neuveriteľný výhľad na priehradu Palcmanská Maša a široké okolie. Túto jazdu, rovnako ako celú túru, vrelo odporúčam.

Fórum 27 príspevkov
Sokolia dolina 03/12/18 21:28 27 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz. 13/01/20 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž Ako sme označovali vrcholy pre nový OTO Ak sľúbi niekto niečo spraviť, som tak naivný, že si myslím, že to aj spraví. Po vyše dvoch mesiacoch čakania na označenia vrcholov pre nový OTO 24 vrcholov MK v BSK a zistení, že sľub zostal sľubom, vzal som veci do svojich rúk. Známa mi vytlačila na A4 označenia štyroch kopcov nad Bratislavou, a keďže som mal deň dovolenky, mohol som vyraziť. Kamarátka sa pridala, „lebo ve dvou se to lépe táhne“. dnes Miroslav Svítek Malé Karpaty
Túra Rysy a Kôprovský štít – s búrkou o preteky Na sobotu som mal dohodnutý výstup na Gerlachovský štít a v prípade nepriazne počasia bola v zálohe aj nedeľa. Počasie bolo však dobré takmer celý víkend a pokaziť sa malo až v nedeľu poobede. Najskôr som nemal v pláne ostať aj druhý deň v Tatrách, keďže nie som veľký nadšenec tohto pohoria, ale nakoniec som si povedal, že keď už som tu, tak vybehnem niekam aj v druhý deň. včera Pavel Forgáč Vysoké a Belianske Tatry
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Sokolia dolina 03/12/18 21:28 27 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenský raj
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1032 m n. m.
    • min: 570 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 965 m
    • klesanie: 965 m
  • Vzdialenosť
    • 25 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 05.07.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.86652 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.86652 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Hotel Geravy
  • Mapa
    • SHOCart č. 1106 - Slovenský raj 1:50.000
  • Doprava
    • vlak, autobus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.74 (0.25)