Túra

Sokolia dolina

04.06.07
Hoci sa väčšina roklín v Slovenskom raji sa nachádza v severnejšej časti, neznamená to, že z juhu sa k nim nedostanete. Len si to vyžaduje dlhšiu prechádzku. Plusom je rozmanitosť terénu, ktorý za jeden deň vidíte. V tomto prípade je to okrem rokliny a vodopádov aj pohodlná Glacká cesta, rôzne druhy lesa, striedané lúkami, či vodná nádrž. Reč je o okruhu Dedinky – Sokolia dolina – Dedinky, ktorý nás prevedie dolinou s najdlhším vodopádom v Slovenskom Raji.

Trasa

Dedinky – Zejmarská roklina – Geravy - Predný Hýľ – Klauzy – Sokolia dolina – Pod Bykárkou – Glac (bývalá horáreň) – Glacká cesta – Pod Suchým vrchom – Geravy - Dedinky

Dedinky – Klauzy

Skoro ráno vychádzame z Dediniek po červenej značke smerom Mlynky – Biele vody. Tam za detským domovom odbočíme vľavo do Zejmarskej rokliny. Prietok vody nás sklame a začíname sa obávať aj o pohľad na Závojový vodopád v Sokolej doline, ktorý má byť zlatým klincom dňa.

Z rokliny vychádzame na planinu Geravy, kde sa naraňajkujeme. O hlade sa cez roklinu stúpalo veľmi zle. Kochajúc sa fotogenickým okolím odbočíme na zelenú značku smer Predný Hýľ. Cesta vedie po poľnej ceste veľmi mierne do kopca, krajina okolo sa pomaly mení na les. Pri smerovníku nasleduje prudký zostup ďalej po zelenej značke do lesa. Terén sa neskôr vyrovnáva až k potoku a my popri ňom pokračujeme k malej vodnej nádrži Klauzy.

Je dusno a horúco. Pri osamotených domčekoch asi sedem – desať minút od priehrady nás znenazdajky prepadajú roje ovadov. Snažíme sa pred nimi uchrániť mávaním rukami okolo seba, zrýchlením kroku, dokonca až behom. Márne. Ovady sú rovnako rýchle a k nim sa ešte pridávajú ďalšie. Útočia na všetky odkryté časti tela, vrátane tváre. Je mi horúco a už nevládzem bežať, ale nemám na výber. Začína ma chytať hystéria. Dobehneme k vodnej nádrži Klauzy a vrútime sa do drevenej búdky v strede. Čuduj sa svete, ovady za nami nejdú. Pomaly sa upokojíme a začíname si užívať nádheru okolo seba. Klauzy sú malá, ale veľmi fotogenická priehrada. Mám obavu opustiť drevené útočisko a pokračovať. Nedá sa však nič robiť, do zimy tam ostať nemôžeme.

Klauzy – Sokolia dolina – Glac (bývalá horáreň)

Za priehradou pokračujeme po blatistom chodníku a predierame sa pomedzi vysoké rastliny ďalej. Ovady našťastie asi odleteli naspäť. Chodníček vedie po rovine popri potoku. Po trištvrtehodinke prichádzame k rázcestníku Sokolia dolina – ústie, kde odbočíme doľava hore do Sokolej doliny. Nastáva stúpanie dosť nezáživným terénom, sme už trochu unavení a radi by sme konečne videli vodopád. Po tridsiatich minútach fučiac konečne vidíme prvý, dlhokánsky rebrík. Ale čo to? Namiesto krásneho vodopádu tečie po stene smutný cícerok vody. Naše sklamanie je veľké. Mne ho zmierňujú aspoň rebríky a stúpačky, od detstva obľúbené atrakcie. Krásne metre kolmého stúpania s nádhernými pohľadmi okolo na stráne a čiastočne aj výhľady na kopce okolo. Škoda, že úsek netrvá dlhšie, hoci 80 metrov rebríkov a stúpačiek by sa niekomu mohlo zdať dosť.

Po prekonaní mostíka a posledných rebríkov mierne stúpame hore dolinou, kde by ste očakávali potok, ale nie je tam. Keď prídeme k rázcestníku Sokolia dolina – záver, počasie sa začne tváriť pomerne nepriateľsky. V Slovenskom Raji ma pravidelne prepadávajú silné búrky, tak sa začínam obávať ďalšej. Tvrdím Ľubovi, že pri rázcestníku Glac - bývalá horáreň sa máme kam schovať, každopádne zrýchľujeme krok. Cesta lesom sa rýchlo míňa, prejdeme rázcestník Pod bykárkou, a o dvadsť minút prichádzame na lúku, kde očakávam úkryt. Zisťujeme, že strieška, ktorá mi utkvela v pamäti, tam naozaj je, ale je to strieška nad studňou a nulová možnosť úkrytu. Mraky nad hlavou vyzerajú hrozivo, hrmí a začínajú kvapkať veľké kvapky vody. Vyťahujeme návleky a pršiplášte. Zrazu sa spustí lejak. Utekáme do lesa. Tam ako prirodzený dáždnik fungujú stromy, tak ostáme stáť a dúfame, že búrka prehrmí, kým na nás začne pršať zo stromov. Lejak sa mení na krúpy a búrka vyvádza v plnej sile. Po asi 15 minútach sa upokojí a zmení na jemný dáždik.

Glac (bývalá horáreň) - Geravy

Keďže pred sebou máme ešte kus cesty, pokračujeme smerom Geravy po rovnej a trochu jednotvárnej Glackej ceste. Dáždik však neustáva, čo viac, opäť začína hrmieť. Vyzerá to, že si „zlízneme“ ďalšiu sprchu a schovať sa už nie je kde. Pokračujeme teda ďalej. Pridávajú sa hromy, blesky a búrka postupne silnie. Sme mokrí ako myši. Keď na rázcestí Pod suchým vrchom odbočujeme doľava hore, lejak sa opäť mení na veľké krúpy. Kusy ľadu nás bijú po hlavách, do tváre a takmer nevidím, kam šliapem. Cvakám zubami od strachu, lebo blesk a hrom prichádzajú takmer zároveň, Ľubo odhaduje vzdialenosť búrky na 600 metrov. Iné východisko ako pokračovať ďalej však nevidíme. Fučíme lesom hore a ja sa striedavo modlím, nadávam a myslím na teplý čaj a prezlečenie do suchých vecí na Geravách. Opäť sa pripájame na Glackú cestu a spolu so žltou sa po rovinke dostávame k hotelu a lanovke na Geravách. Prestáva aj pršať a začína vykúkať slnko.

Dozvedáme sa, že lanovka zatiaľ nepremáva, udrel do nej blesk. Našťastie sa nikomu nič nestalo a premávka sa obnoví. Chceme ňou ísť dole, takže sa tešíme. Z Geráv do Dediniek je dosť strmé klesanie a naše kolená už toho majú dosť. Okrem toho viezť sa touto lanovkou je veľký zážitok.

Vyhliadková jazda

Ideme sa zatiaľ zohriať a prezliecť do hotela, keďže sme komplet premočení. Netrpezlivo sa prehrabujem v batohu a lovím suché veci....ale všetko oblečenie nachádzam také mokré, že ho môžem žmýkať. Nechápem. Dala som si predsa na batoh nepremokavú pláštenku. Bližšia obhliadka batohu odhalí nepozornosť z mojej strany v podobe zle zapnutého zipsu. Snažím sa teda zohriať aspoň zvnútra čajom a niečím tuhým. Onedlho lanovka začína premávať. Nasadám a teším sa na jazdu. Lanovka Geravy – Dedinky je stará jednosedačková lanovka s klasickou strieškou. Jazda na nej trvá 18 minút. Z Geráv ide najskôr po rovine lesom, potom začne hlboko klesať do doliny. Opäť sa vezieme vysoko do kopca, pričom po pravej strane je krásny výhľad na časť dediny s kostolom. Po dosiahnutí vrcholu nasleduje prudké klesanie k údolnej stanici. Trvá pomerne dlho a máme neuveriteľný výhľad na priehradu Palcmanská Maša a široké okolie. Túto jazdu, rovnako ako celú túru, vrelo odporúčam.

Fórum 27 príspevkov
Sokolia dolina 03/12/18 21:28 27 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. 05/12/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty
Túra Lago d´Idro s deťmi – tipy na výlety Ako už viackrát, aj letná dovolenka 2018 dopadla tak, že sme sa vybrali do Rakúska a severného Talianska. Podmienkou boli hory, voda a zázemie pre karavan. Vodou nemuselo byť nevyhnutne more, viackrát sme boli pri Lago di Garda a tak sme sa rozhodli, že preskúmame niektoré ďalšie z jazier v oblasti. Potrebovali sme aj ciele výletov priamo v okolí kempu, pretože mladší Maťko ešte sám nebicykloval a do sedačky či cyklovozíka je už ťažký, takže presun z kempingu za atrakciami musel byť pešo alebo hromadnou dopravou. Po niekoľkodňovom prieskume sme sa rozhodli pre Lago d'Idro. 28/11/19 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Sokolia dolina 03/12/18 21:28 27 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenský raj
  • Počet dní
    • 1
  • Nadmorská výška
    • max: 1032 m n. m.
    • min: 570 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 965 m
    • klesanie: 965 m
  • Vzdialenosť
    • 25 km
  • Náročnosť
    • 3
  • Ročné obdobie
    • leto
  • Dátum túry
    • 05.07.2006
  • Štart trasy
    • šírka: 48.86652 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.86652 ° SŠ
      dĺžka: 20.3813 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • Hotel Geravy
  • Mapa
    • SHOCart č. 1106 - Slovenský raj 1:50.000
  • Doprava
    • vlak, autobus
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.84 (0.26)