Okolo Podskalského Roháča

Podskalský Roháč

O siedmej som dorazil do Podskalia a hľadal som nejaké parkovisko. Bez úspechu. Tak som auto odstavil vedľa poľnej cesty poniže dediny. Bolo hmlisto, no zdalo sa, že hore svieti slnko. Nasadil som svižné tempo, aby som prišiel do skál prv, ako začnú hmly stúpať.

V Podskalí je veľa pekných dreveníc. Prebehol som cez dedinu a prišiel som do sedla ku kaplnke. Tu treba z cesty odbočiť. Rázcestie nie je vyznačené, je tu však slabo viditeľný chodník. A keď prídete ku kriačinám, začnú sa na stromoch objavovať zelené významové značky vyhliadky.

Začal som stúpať do skál. Už po pár metroch bolo zrejmé, že mi počasie praje. Údolia boli zaplavené hmlami a skaly sa kúpali v rannom slnku. Nádhera. Hore na Vysokých skalách boli lovci fotografií so statívom a fotili ostošesť.

Značený chodník na Vysokých skalách končí. Treba sa vrátiť dolu na lúky rovnakou trasou, akou sa ide hore. Skaly však nie sú iba na hrebeni Podskalského Roháča, sú všade. Akurát že sú zväčša schované v lese.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instragrame ]

Počarová

Ďalšiu trasu som išiel mimo značiek, hoci nie vždy mimo chodníkov. Vybehol som na hrebienok Tŕnia a schádzal som ním na sever. V borovicovom lese je veľa zlepencových skál a sem-tam vyhliadka na Zemiansku Závadu. Je tu však nádherná vyhliadka na Veľký Manín.

Zbehol som do Zemianskej Závady. Na kraji obce som v unimobunke zaregistroval miestnu knižnicu. Kúsok som išiel po asfaltke a cez sedlo som sa prehupol do Počarovej. Idúc dolu dedinou som si popiskoval “Dzivče počarovné”, ale obec ma sklamala. Starých domov je tam pomenej.

Hradište

Nasledoval presun asfaltkami do Prečína. Pôvodne som si chcel pozrieť lezecké skaly na Prečínskej skalke, sú však na druhej strane doliny a cesta k nim odbočuje povyše rázcestia do Počarovej.

V Prečíne som sa pýtal, ako sa najľahšie dostanem na Hradište. Bolo mi povedané, že mám ísť cez Líščie. Samozrejme, Líščie som na mape nemal, vybral som sa však správne.

Prekrižoval som lúku a strmým hrebienkom som vyšiel na Hradište. Z kopca je pekný výhľad na Prečín a kúsok pod vrcholom je besiedka. Zjedol som v nej obed. Na severozápadnej strane kopca vidno terénnu vlnu, asi bývalé valy.

Zbehol som do sedla. Je v ňom zopár skál, pričom sa dá ísť úzkou špárou pomedzi ne. Vyliepal som sa na Trhovisko a chvíľu som išiel hrebienkom. V južnej časti sú dve vyhliadky na Počarovú. Sú to krásne miesta.

Snožek

Strmým svahom som zbehol na lúky. Miestni na ne dali smerové tabule. Poniže sa pasú ovce, obďaleč je pod vysokými stromami pekný kríž… tento kraj je nádherný. Človek si pripadá ako kdesi v Podpoľaní a nie na priemyselnom Považí.

Lúkami som obišiel širokú dolinku a začal som stúpať na Úvoz. Najprv pod vysokým vedením, neskôr som šibol do lesa. Z Úvozu nie je žiaden výhľad, zato zo susedného Snožku čosi vidno. Na kopec nevedie značený turistický chodník, je tam však vrcholová kniha.

Kúsok pod Snožkom je výhľad na Alpy. Je ich tam vidno sedem... Zbehol som k vysokému vedeniu a v sedle som našiel zelenú turistickú značku. Po nej som sa vracal do Podskalia, treba však povedať, že to bola najmenej atraktívna časť prechádzky. V Podskalí som ešte poobdivoval kryté schodisko ku kostolu a poniže dediny starú kaplnku. Čosi pred 15-tou som sa vrátil k autu a mohol som ísť domov.

Záver

Pozrite si obrázky. Mal som šťastie na počasie, celý deň bolo slnečno. Ak by si niekto na Vysokých skalách nevšimol koniec značenia a pokračoval by chodníkom ďalej, tak kdesi v stúpaní na Podskalský Roháč bude vedľa chodníka míňať neveľké skalné okienko.