Zašlú slávu rožňavského baníctva a banícke tradície sa snaží oživiť Gemerský banícky spolok BRATSTVO Rožňava. Jeho členmi sú väčšinou bývalí pracovníci neexistujúcich Železorudných baní Rožňava a Sideritu Nižná Slaná. A práve tu vznikla myšlienka vybudovať náučný banský chodník, ktorý by oprášil banícku históriu Rožňavy, a to priamo nad mestom, na vrchu Rákoš. Autorom náučného chodníka je náš člen, Ing. Ján Kilík, ktorý trasu navrhol tak, aby turistovi ukázala čo najviac banských diel a stôp po banskej činnosti. Po vybavení potrebných formalít sme sa na jar roku 2017 pustili do značenia a čistenia chodníka a 4. augusta 2017 bol chodník slávnostne otvorený.

Trasa

Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava

V skratke o náučnom chodníku

K náučnému chodníku sa dostaneme z autobusovej stanice v Rožňave asi za 25 minút po žltej TZT, ktorá vedie z Rožňavy na hrad Krásna Hôrka. Chodník začína (končí) v rovnakom bode na žltej značke v lokalite Podrákoš, kde sa na okraji lesa nad benzínovou pumpou Slovnaft nachádza úvodný panel s informáciami o náučnom chodníku a histórii rožňavského baníctva.

Náučná trasa je jednosmerná (zatiaľ), vedie južnou stranou kopca Rákoš (800 m) a predstavuje ucelený okruh s dĺžkou asi 10 km s piatimi informačnými panelmi. Pri najdôležitejších banských dielach sú osadené tabuľky s názvom diela. Chodník zasahuje do katastrov obcí Rožňava a Krásnohorské Podhradie. Trasa sa dá zvládnuť pohodlným tempom za 4 - 5 hodín.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po stopách železorudného baníctva

Zeleným značením NCH sa od prvého panelu vyberieme lesnou cestou popod Rákoš. Ihneď po krátkom stúpaní sa na pravej strane objavuje pingové pole a povrchové ťažobné zárezy do skalných výbežkov. Sú usporiadané stupňovite smerom do svahu. Boli tu razené i krátke kutacie štôlne. Chodník pokračuje ďalej cestou ponad horáreň. Krátkou odbočkou môžeme dôjsť k neznámej zavalenej štôlni s haldou. Opustíme lesnú cestu a starou banskou cestou začneme stúpať do svahu, ktorá nás privedie k Novej kutacej štôlni, ktorou sa overovala rákoš-volárska rudná žila. Vidieť ešte zárez štôlne so zvyškami drevených stojok, vyteká z nej voda. Veľká halda je zarastená náletom drevín.

Stúpame vyššie, až sa chodníkom dostaneme na haldu štôlne Nižná Johan Volárska (Schlosser) s viditeľným, ale zavaleným ústím. Tu je umiestnený druhý informačný panel venovaný baníctvu v západnej časti Rákoša. Asi 50 m prejdeme cestou a hneď odbočíme na opustenú banskú cestu, ktorou vystúpame okolo čerstvého prepadliska k štôlni Vyšná Johan Volárska, pri ktorej sú ešte zvyšky banského krámu.

Stúpame vyššie okolo hlbokého ťažobného zárezu až k starému banskému chodníku, ktorý prechádza okolo ťažobného zárezu, do ktorého vyúsťovali dva komíny z nižšie situovaných banských diel. Pohodlným vrstevnicovým banským chodníkom pokračujeme JV smerom popod Rákoš. Prejdeme cez haldu neznámej zavalenej kutacej štôlne s výrazným zárezom, ktorá je súčasťou píng a kutačiek na rudnej žile Ľudmila. Nižšie vo svahu po ľavej strane sa nachádza banské pole Ľudmila, so štôlňami Vyšná a Nižná Ľudmila, kde ale chodník nevedie. Pokračujeme ďalej až po betónové pätky lanovky Malý Vrch – Rožňava Baňa. Tesne pod hrebeňom sa nachádzajú ešte múry strážneho domčeka. Tu sa nachádza tretí informačný panel, ktorý je venovaný lanovej dráhe.

Hrebeňom prechádzame cez pingové pole, kde v minulosti bolo situované ústie šachty Emília, dnes zavalenej. Na ľavej strane sa nachádza dvojvršie Rákoša (800,1 a 800,0 m n. m.), pod jedným z nich sú ešte ruiny vojenského strážneho objektu z II. svetovej vojny. Až pod vrchol však náš chodník nevedie.

NCH začíname klesať okolo zavalených kutačiek a píng, až prídeme k štôlni Žigmund. V osi štôlne je umiestnený kameň banského poľa Rimamuránskej spoločnosti. Pri halde sú ruiny banského krámu a menšie rudné haldy so vzorkami limonitu i goetitu. Tu je umiestnený štvrtý informačný panel, ktorý je venovaný spôsobu vyhľadávania a dobývania ložísk.

Cestou pokračujeme až po výsek v lese, kadiaľ prechádzala lanovka. Zostúpime ním až na lesnú cestu a chodníkom sa dostaneme na haldu štôlne Berta. Táto štôlňa nie je zavalená, ale je celoročne zaplavená vodou s hladinou do 30 cm. Koncom jari v ústí štôlne môžeme v banskej vode zazrieť vývojové štádium salamandry škvrnitej, ktorej vyhovuje vlhké prostredie baní. Tiež sa môžeme vcítiť do pocitov baníkov, ktorí pracovali v stiesnených priestoroch. Tu je umiestnený piaty náučný panel venovaný informáciám o baníctve vo východnej časti Rákoša.

Z haldy zídeme na širokú lesnú cestu, ktorou pokračujeme smerom na juh, pričom pod kopcom Sitárka míňame odbočku cesty, vedúcej až k banskému poľu Miklóš, kde je výrazná halda zavalenej rovnomernej štôlne. O chvíľu sa nám vďaka veternej kalamite a následnej ťažbe dreva otvoria krásne výhľady priamo z lesnej cesty. Pred nami sa ako na dlani zjaví hrad Krásna Hôrka a pod ním Krásnohorské Podhradie. Vľavo vidíme hrebeň Volovských vrchov, vpravo Silickú planinu a pred nami je Jablonovské sedlo s cestným priechodom Soroška.

Za križovatkou ciest sa napojíme na chodník, ktorý je súčasťou značkovanej (žltej) turistickej trasy. Krátkou značenou odbočkou sa ešte dostaneme nad vápencový lom pod Sitárkou. Wettersteinský vápenec sa tu v minulosti ťažil ako stavebný kameň na výstavbu ciest a blízkych stavieb (horáreň, hostinec s koniarňou). Vrátime sa na turistický chodník a ponad horáreň sa dostaneme späť k úvodnému panelu, kde nás čaká krásny výhľad na Rožňavu a planiny Slovenského krasu.

Zhodnotenie

Baníctvo je s Rožňavou nerozlučiteľne spojené, o čom svedčí popísaný náučný chodník. Mnoho ľudí si pri prechádzke lesom ani neuvedomí, že ide po starej halde, vedľa pingy alebo zavalenej štôlne. Banský NCH laikovi ukáže ešte stále viditeľné stopy banskej činnosti z minulých storočí a podá zaujímavé informácie o histórii baníctva. Na svoje si prídu aj deti, ktoré môžu nakuknúť do tajomnej starej štôlne alebo si odniesť ako suvenír malý kúsok železnej rudy. A prechádzka krásnym dubovým lesom po starých banských chodníkoch, medzi machom zarastenými skalami a stromami, s výhľadom na hrad Krásna Hôrka je bonusom túry. Priaznivé ohlasy turistov sú toho dôkazom.

Poznámka:

Niektoré fotky boli fotené v máji, pri značení chodníka.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek