Túra

Banský náučný chodník Rákoš pri Rožňave

24.11.17
Moja rodná Rožňava je starobylé banícke mesto, ktorého banícka sláva však už pominula. Po stáročia sa tu ťažili rudy medi, železa, ale i zlata, striebra a ortuti. Celé generácie obyvateľov Rožňavy a okolia v baniach zarábali na svoje živobytie, ani ja som nebol výnimkou. Prišla však nová doba, na prelome tisícročí bane pozatvárali a rožňavské baníctvo sa stalo históriou.

Zašlú slávu rožňavského baníctva a banícke tradície sa snaží oživiť Gemerský banícky spolok BRATSTVO Rožňava. Jeho členmi sú väčšinou bývalí pracovníci neexistujúcich Železorudných baní Rožňava a Sideritu Nižná Slaná. A práve tu vznikla myšlienka vybudovať náučný banský chodník, ktorý by oprášil banícku históriu Rožňavy, a to priamo nad mestom, na vrchu Rákoš. Autorom náučného chodníka je náš člen, Ing. Ján Kilík, ktorý trasu navrhol tak, aby turistovi ukázala čo najviac banských diel a stôp po banskej činnosti. Po vybavení potrebných formalít sme sa na jar roku 2017 pustili do značenia a čistenia chodníka a 4. augusta 2017 bol chodník slávnostne otvorený.

Trasa

Rožňava, Podrákoš – štôlňa Schlosser – zvyšky strážneho domčeka lanovej dráhy – štôlňa Žigmund – štôlňa Berta – lom pod Sitárkou – Rožňava

V skratke o náučnom chodníku

K náučnému chodníku sa dostaneme z autobusovej stanice v Rožňave asi za 25 minút po žltej TZT, ktorá vedie z Rožňavy na hrad Krásna Hôrka. Chodník začína (končí) v rovnakom bode na žltej značke v lokalite Podrákoš, kde sa na okraji lesa nad benzínovou pumpou Slovnaft nachádza úvodný panel s informáciami o náučnom chodníku a histórii rožňavského baníctva.

Náučná trasa je jednosmerná (zatiaľ), vedie južnou stranou kopca Rákoš (800 m) a predstavuje ucelený okruh s dĺžkou asi 10 km s piatimi informačnými panelmi. Pri najdôležitejších banských dielach sú osadené tabuľky s názvom diela. Chodník zasahuje do katastrov obcí Rožňava a Krásnohorské Podhradie. Trasa sa dá zvládnuť pohodlným tempom za 4 - 5 hodín.

Po stopách železorudného baníctva

Zeleným značením NCH sa od prvého panelu vyberieme lesnou cestou popod Rákoš. Ihneď po krátkom stúpaní sa na pravej strane objavuje pingové pole a povrchové ťažobné zárezy do skalných výbežkov. Sú usporiadané stupňovite smerom do svahu. Boli tu razené i krátke kutacie štôlne. Chodník pokračuje ďalej cestou ponad horáreň. Krátkou odbočkou môžeme dôjsť k neznámej zavalenej štôlni s haldou. Opustíme lesnú cestu a starou banskou cestou začneme stúpať do svahu, ktorá nás privedie k Novej kutacej štôlni, ktorou sa overovala rákoš-volárska rudná žila. Vidieť ešte zárez štôlne so zvyškami drevených stojok, vyteká z nej voda. Veľká halda je zarastená náletom drevín.

Stúpame vyššie, až sa chodníkom dostaneme na haldu štôlne Nižná Johan Volárska (Schlosser) s viditeľným, ale zavaleným ústím. Tu je umiestnený druhý informačný panel venovaný baníctvu v západnej časti Rákoša. Asi 50 m prejdeme cestou a hneď odbočíme na opustenú banskú cestu, ktorou vystúpame okolo čerstvého prepadliska k štôlni Vyšná Johan Volárska, pri ktorej sú ešte zvyšky banského krámu.

Stúpame vyššie okolo hlbokého ťažobného zárezu až k starému banskému chodníku, ktorý prechádza okolo ťažobného zárezu, do ktorého vyúsťovali dva komíny z nižšie situovaných banských diel. Pohodlným vrstevnicovým banským chodníkom pokračujeme JV smerom popod Rákoš. Prejdeme cez haldu neznámej zavalenej kutacej štôlne s výrazným zárezom, ktorá je súčasťou píng a kutačiek na rudnej žile Ľudmila. Nižšie vo svahu po ľavej strane sa nachádza banské pole Ľudmila, so štôlňami Vyšná a Nižná Ľudmila, kde ale chodník nevedie. Pokračujeme ďalej až po betónové pätky lanovky Malý Vrch – Rožňava Baňa. Tesne pod hrebeňom sa nachádzajú ešte múry strážneho domčeka. Tu sa nachádza tretí informačný panel, ktorý je venovaný lanovej dráhe.

Hrebeňom prechádzame cez pingové pole, kde v minulosti bolo situované ústie šachty Emília, dnes zavalenej. Na ľavej strane sa nachádza dvojvršie Rákoša (800,1 a 800,0 m n. m.), pod jedným z nich sú ešte ruiny vojenského strážneho objektu z II. svetovej vojny. Až pod vrchol však náš chodník nevedie.

NCH začíname klesať okolo zavalených kutačiek a píng, až prídeme k štôlni Žigmund. V osi štôlne je umiestnený kameň banského poľa Rimamuránskej spoločnosti. Pri halde sú ruiny banského krámu a menšie rudné haldy so vzorkami limonitu i goetitu. Tu je umiestnený štvrtý informačný panel, ktorý je venovaný spôsobu vyhľadávania a dobývania ložísk.

Cestou pokračujeme až po výsek v lese, kadiaľ prechádzala lanovka. Zostúpime ním až na lesnú cestu a chodníkom sa dostaneme na haldu štôlne Berta. Táto štôlňa nie je zavalená, ale je celoročne zaplavená vodou s hladinou do 30 cm. Koncom jari v ústí štôlne môžeme v banskej vode zazrieť vývojové štádium salamandry škvrnitej, ktorej vyhovuje vlhké prostredie baní. Tiež sa môžeme vcítiť do pocitov baníkov, ktorí pracovali v stiesnených priestoroch. Tu je umiestnený piaty náučný panel venovaný informáciám o baníctve vo východnej časti Rákoša.

Z haldy zídeme na širokú lesnú cestu, ktorou pokračujeme smerom na juh, pričom pod kopcom Sitárka míňame odbočku cesty, vedúcej až k banskému poľu Miklóš, kde je výrazná halda zavalenej rovnomernej štôlne. O chvíľu sa nám vďaka veternej kalamite a následnej ťažbe dreva otvoria krásne výhľady priamo z lesnej cesty. Pred nami sa ako na dlani zjaví hrad Krásna Hôrka a pod ním Krásnohorské Podhradie. Vľavo vidíme hrebeň Volovských vrchov, vpravo Silickú planinu a pred nami je Jablonovské sedlo s cestným priechodom Soroška.

Za križovatkou ciest sa napojíme na chodník, ktorý je súčasťou značkovanej (žltej) turistickej trasy. Krátkou značenou odbočkou sa ešte dostaneme nad vápencový lom pod Sitárkou. Wettersteinský vápenec sa tu v minulosti ťažil ako stavebný kameň na výstavbu ciest a blízkych stavieb (horáreň, hostinec s koniarňou). Vrátime sa na turistický chodník a ponad horáreň sa dostaneme späť k úvodnému panelu, kde nás čaká krásny výhľad na Rožňavu a planiny Slovenského krasu.

Zhodnotenie

Baníctvo je s Rožňavou nerozlučiteľne spojené, o čom svedčí popísaný náučný chodník. Mnoho ľudí si pri prechádzke lesom ani neuvedomí, že ide po starej halde, vedľa pingy alebo zavalenej štôlne. Banský NCH laikovi ukáže ešte stále viditeľné stopy banskej činnosti z minulých storočí a podá zaujímavé informácie o histórii baníctva. Na svoje si prídu aj deti, ktoré môžu nakuknúť do tajomnej starej štôlne alebo si odniesť ako suvenír malý kúsok železnej rudy. A prechádzka krásnym dubovým lesom po starých banských chodníkoch, medzi machom zarastenými skalami a stromami, s výhľadom na hrad Krásna Hôrka je bonusom túry. Priaznivé ohlasy turistov sú toho dôkazom.

Poznámka:

Niektoré fotky boli fotené v máji, pri značení chodníka.

Fórum 9 príspevkov
Banský náučný chodník Rákoš pri Rožňave 26/11/17 14:01 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Prístrešok Chata U smelého srnca Pre tých, ktorí sa radi túlajú pohorím Čierna hora, ktoré je turistami menej navštevované, mám skvelý tip na prenocovanie. Poľovnícka chata s poetickým názvom U smelého srnca má výhodnú polohu s možnosťou nocovania na terase, navyše priamo pri chate je výdatný prameň vody. Od chaty len 'na skok' je viacero možností vybehnúť na turisticky atraktívne výhľadové miesta. 31/08/19 Viktor Baláž Čierna hora
Túra Skalné mesto Koľvek a Čierna hora z Kluknavy Veľmi rád sa túlam po miestach málo známych, tam, kde si môžem užiť relatívne nedotknutú prírodu, kde len sem-tam stretnem človiečika. Na východnom Slovensku sa ešte stále dajú objaviť takéto miesta, pre mnohých úplne neznáme. Preto keď som sa na nete našiel informácie o skalnom meste Koľvek, Čiernej hore, Rozsypanej skale a Roháčke, hneď som vedel, že tam raz musím ísť. 19/08/18 Viktor Baláž Čierna hora
Prístrešok Sedlo Repy Uprostred pohoria Čierna hora, na križovatke turistických trás stojí prístrešok, ktorý svojou polohou môže mnohým turistom poskytnúť nocľah pri putovaní pohorím. Tiež som ho využil počas Cesty hrdinov SNP, keďže stojí priamo pri červenej značke E8. Počas nočného dažďa som bol vďačný za jednoduchý nocľah pod strechou. 23/06/18 Viktor Baláž Čierna hora
Najnovšie články na titulke
 
Túra Žarnovica – Paradajs – Sklené Teplice – Žiar n. Hronom Babie leto vyčíňa. Teploty lámu rekordy pre október. Denné aj nočné. Chcelo by to vyraziť do prírody aspoň na dva víkendové dni. Moje pokusy s kontaktovaním ľudí náchylných na túto aktivitu zostávajú bez odozvy. Nič mi neostáva, len zo zásobníka ešte nezrealizovaných trás vybrať jeden hrdzavejúci projekt a vydať sa na cestu sám. Treba ho stihnúť, pokiaľ sám nepodľahnem korózii. Bude to spoznávanie západných oblastí Štiavnických vrchov červenou zo Žarnovice do Žiaru nad Hronom. Väčšinu ostatných značených turistických chodníkov z a do Banskej Štiavnice som prešiel. No tento je pre mňa okrem krátkeho úseku neznámy. dnes Vladimír Mikuš Štiavnické vrchy
Podcast Pacific Crest Trail s Filipom Valúchom (trojdielna miniséria) AKTUALIZOVANÉ – Diaľkové trasy sú dnes populárne. Nedávno sme sa v HIKING podcaste rozprávali s Julkou, ktorá prebehla Cestu hrdinov SNP za 12 dní. Teraz vám v trojdielnej podcastovej minisérii spolu s Filipom Valúchom predstavíme 4265 kilometrov dlhú Pacifickú hrebeňovku, tzv. PCT. Filip diaľkovú trasu z mexicko-americkej na kanadsko-americkú hranicu cez Kaliforniu, Oregon a Washington prešiel tento rok za 136 dní. 11/11/19 Ľubomír Mäkký Svet
Reportáž Namiesto ostnatého drôtu voľný pohyb ľudí aj zvierat Pred tridsiatimi rokmi padla Železná opona, ktorá nás oddeľovala od slobodného západu. Na celom úseku železnej opony v rámci ČSSR zomrelo podľa Ústavu pamäti národa 280 civilných obyvateľov. Na slovenskej časti opony bolo pri pokuse o prechod hranice smerom na západ usmrtených 42 osôb zastrelením, elektrickým prúdom, výbuchom mín, roztrhaním psami a inými zákrokmi príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a Pohraničnej stráže. Dnes je režim na hranici absolútne opačný. Vzhľadom na minulosť týchto miest sa v nich zachovala viac alebo menej neporušená príroda, do ktorej sa chodí na túry, cyklotúry či len obyčajné vychádzky. Navyše, s voľným prekračovaním hranice, o ktorej niekedy v poli ani nevieme, kde presne je, a v tej chvíli to ani nie je dôležité. včera Soňa Mäkká Publicistika

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Banský náučný chodník Rákoš pri Rožňave 26/11/17 14:01 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Volovské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 730 m n. m. – pod vrcholom Rákoša

    • min: 420 m n. m. – Podrákoš

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 388 m

    • klesanie: 388 m

  • Vzdialenosť
    • 9 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 31.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6587 ° SŠ
      dĺžka: 20.5559 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6587 ° SŠ
      dĺžka: 20.5559 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • bez zdrojov vody

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Rožňava (bus, vlak, parkovanie pri čerpacej stanici Slovnaft na Košickej ul. alebo povyše pri vodojemoch)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.97 (0.28)