Hrušov - kalvária, rozhľadňa Prašný vrch a tufové pivnice

Pred Hrušovom zastavím pri Kráľovej studni, sú tu dva panely južného NCH obce Hrušov: Kráľova studňa a Močidlá. V centre obce nachádzam plánik NCH – sú to dva okruhy, severný a južný. Vyberám si dlhší - severný.

Tabule NCH sú pekné, ale samotný NCH sa mi nepáčil tak ako vo Vinici. Na rozdiel od predchádzajúceho, vedúceho lesom, hrušovská trasa ide typickou lazníckou krajinou, ktorá sa mi inak páči, ale miestami do mňa skákali psy, ako inak, veľké plemená a navoľno pustené. Okolo lazu za rozhľadňou na Prašnom vrchu som ani neprešiel, nebolo kade, psy strážili aj cestu, nielen dom. Takže som úplne presne nekopíroval trasu, len som sa ňou ideovo inšpiroval. Totiž na TuristickaMapa.sk som si všimol fotky od Joža Š. spod Tetrovieho vrchu a mal som v pláne nájsť roklinku.

V obci sú zaujímavé tufové pivnice, tam kde ich je viac pokope, je to veľmi pekné, akoby Hobitín. Najviac ich je práve tam, kde je panel tufové pivnice, neďaleko ľudového domu, ale sú aj inde, dokonca a aj na niektorých lazoch.

Navštívim tiež kalváriu na Stráni, vyzerá dobre a je z nej pekný výhľad. Cestou z kalvárie k Prašnému vrchu idem okolo monštra solárnej elektrárne, ktorá zhltla obrovskú plochu pasienkov. Za hospodárkymi usadlosťami okolo pasúcich sa oviec, ktoré na mňa nedôverčivo pozerajú a dávajú sa na ústup, stúpam k rozhľadni. Je obnovená, výhľad je z nej skutočne výborný, dokonca aj v tomto počasí som možno videl hrebeň Nízkych Tatier.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Roklina, Obrí hrniec a javorový sirup

Keďže cestou okolo ďalšieho lazu som z uvedených dôvodov radšej nešiel a les tu bol veľmi hustý, pokračujem lúkami popod kalváriu až k lazom Lúčka, kde sa znova napájam na NCH. Za tradičnou gazdovskou usadlosťou, ktorá má svoj panel na NCH, by mal byť niekde tzv. obrí hrniec. Pravdupovediac, keby som nepátral po rokline, ani by som panel nenašiel, nie je pri ceste, ale je kus ďalej na okraji pasienka pri strži (roklinke). Dole sa zísť nedá, ale chcem sa tam pozrieť a nachádzam vo vedľajšej roklinke miesto, kde sa dá zísť dole, a to tak, že budem vedieť aj vyliezť... je mokro a šmýka sa.

Po zlezení dole som nadšený, samotný obrí hrniec je v bočnej roklinke, ktorou priteká nenápadný prítok do roklinky, ktorou idem. Idem najprv kúsok hore ale potom sa vydám smerom dole, zaujíma ma aký dlhý je tiesňavový úsek. Tu sa človek cíti ako objaviteľ, treba si nájsť cestu pomedzi popadané stromy, skutočná divočina, takto vyzerajú rokliny pred sprístupnením. Ešte keby nebolo počuť zvončeky neďaleko sa pasúcich oviec, kráv a kôz. Asi z tohto dôvodu ani voda nie je úplne najčistejšia.

Na počudovanie, dobre je ísť priamo po potôčiku, je tam skalný podklad, bahno je vymleté. Ale sú aj blatistejšie úseky... Takýto ráz dolina dlho nestráca, potom sa mi zdá, že sú svahy miernejšie, tak vyliezam hore na okraj pasienkov. Škoda, že tu nebol signál. Lebo fotky na TuristickaMapa.sk sú z ešte zo spodnejšieho úseku. Musím sa sem vrátiť, z druhej strany Tetrovieho kopca je dokonca vodopád.

Tentokrát ich prejdem celé zdola obe a ešte som si vyhliadol jednu neďaleko, podľa mapy by mohla mať podobný ráz. Ak sa chce niekto pridať, napíšte do diskusie pri článku. Ďalšou zaujímavosťou, čo som si všimol, sú javory slúžiace na produkciu javorového sirupu, viď fotku. Pravdupovediac, takéto niečo vidím prvýkrát v živote, nevedel som, že aj u nás sa to robí.

Zaujímavé je, že keď som sa pýtal miestnych Rómov na obrí hrniec, nemali o ňom ani tušenia a pritom bol 200 m od nich... K autu prichádzam okolo rómskej osady na okraji dediny, t. j. z druhej strany. Ešte je asi hodina do zotmenia, tak sa rozhodnem cestou naspäť pokúsiť konečne nájsť Hontiansku priepasť.

Hontianska priepasť (Honti-szakadék)

Tu som sa chcel už dávno zastaviť, ale vždy som len nejako prešiel okolo, z cesty nie je žiadna výrazná upútavka. Za Šahami treba ísť smerom na Budapešť a po pár km tesne pred prvou odbočkou do dediny Hont je pri lese parkovisko. Prejdete okolo penziónu (?) a hneď uvidíte drevený smerovník s nápisom szakadék.

Roklina je veľmi krátka, je tu zelené pásové značenie a NCH. Prvá tabuľa je dvojjazyčná maďarsko–slovenská. Má miestami až 50 m vysoké pieskovcové steny. Liezť po stenách je z dôvodu nestability svahu i geologického podkladu (veľmi ľahko sa drobí) životu nebezpečné. Chodník končí pri vodopáde, kde je niečo ako zátarasa, ale preleziem ju a idem dolinou ďalej, neďaleko sú ďalšie dva vodopády.

Ďalej sa už nedá ísť, má to tu divoký charakter, ako v roklinke pri Hrušove. Pridávam fotku z tabule pri vodopáde, kde je vidno ako to tu vyzeralo v 19. storočí, kedy boli svahy odlesnené. Z obrázku je zrejmé, prečo to tu naši predkovia volali priepasť (maďarský názov bude mladší). Niekedy sem hádam ešte prídem zistiť ako roklina vyzerá zhora.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek