Túra: Obišovský hrad, druhý pokus z Obišoviec

Túra Obišovský hrad, druhý pokus z Obišoviec

23. 12. 2017

Rok sa s rokom zišiel a v nás opäť ožila myšlienka navštíviť Obišovský hrad, patriaci do itinerára Prešovskej hradnej cesty. Podľa predpovede počasia podmienky ďalekým výhľadom priať nebudú, teda logicky padla voľba na hradnú zrúcaninu, ktorá je bez možnosti pohľadov do diaľav. V mapách sem zatiaľ oficiálna značka nevedie. Tentokrát neúspešné blúdenie nad Ličartovcami nahradíme hľadaním z Obišoviec.

Zobraziť mapu

Vzdialenosť: 4 km

Prevýšenie: +132 m stúpanie, -132 m klesanie

Náročnosť: ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: jeseň –

Pohoria: Čierna hora

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 360 m n. m. Zámčisko (Obišovský hrad)
Najnižší bod: 268 m n. m. Obišovce
Mapa: Otvoriť mapu v novom okne

Doprava: Obišovce (vlak, bus) / Kysak (vlak, bus)

SHOCart mapy: » č.1111 Košice sever (1:50.000)

Trasa

Obišovce – Obišovský hrad (vrch Zámčisko) a späť

Prístup

Na železničnej stanici v Obišovciach nás víta informačná tabuľa Prešovskej hradnej cesty s vyobrazením polôh hradov okolo Prešova. Pútač ukazuje počiatočný smer s časom 40 minút. Kráčame na koniec ulice. Tabuľka nás posiela vpravo hore medzi ďalší rad domov. Za posledným domom nás šípka nasmeruje vľavo na poľnú cestu. Po pravej ruke máme pole. Na ľavej strane sa zvažuje lúka, neskôr ju vystrieda lesík nad riečkou Svinka.

Výhľadom dominuje horský hrebeň Stráž - slovanské hradisko, a taktiež pohľad na okolie Obišoviec. Na vrchole stúpania nás čaká ďalšia tabuľka a výhľad na Slanské vrchy s technickými dominantami, ako je vysielač na Dubníku či radar na Mošníku. Na protiľahlej zalesnenej vyvýšenine presvitajú siluety zrúcaniny. Pozeráme si takmer zoči-voči, aj v mape to vyzerá, že oba kopčeky majú rovnakú výšku okolo 350 - 360 m. Po sklesaní dole do sedla míňame prístrešok s ohniskom a krytou povalou s kapacitou približne 6 - 8 miest. Hrad berieme útokom priamo proti vrstevniciam. Na chvíľu nás zastaví priekopa a sme hore.

Hrad

Stojíme na nádvorí. Miestami steny opevnenia dosahujú výšku takmer 1,5 m. Zreteľne sú rozoznateľné pôdorysy miestností. Žasneme, koľko vegetácie a zeminy už bolo odstránené. Informačný panel je vydaný obcou Obišovce v rámci projektu Zachráňme Obišovský hrad, ktorý podporila Karpatská nadácia v programe USSK Spoločne pre región. Dozvedáme sa z neho históriu hradu a funkcie jednotlivých priestorov.

Popísaný je jednoposchodový palác. Strážny domček stál pri bráne. Cisterna na zachytávanie dažďovej vody s hĺbkou vyše 7 m bola uprostred nádvoria. Veža mala okrúhly pôdorys s vnútorným priemerom 3,5 m a hrúbkou 2,5 m. Tak ako palác, aj ona bola napojená na obvodové múry - hradbu so šírkou miestami až 2 m. V hornej časti sa nachádzala ochodza. Hrad bol obohnaný vykopaným obranným valom s 2,5 m hlbokou priekopou. Zo západu od strany rieky Svinky okop prekonával padací most.

Kúsok histórie

Z tabule čítame, že zrejme už prvý tatársky (mongolský) vpád v roku 1241 donútil drienovskú vetvu rodu Abovcov vybudovať bezpečnejšie sídlo. Zvolený bol vŕšok nad údolím Svinky s prístupom z východnej strany, dnes nesie meno Zámčisko. Hradu chýbalo predhradie, nemal hospodárske zázemie, čo môže vypovedať o jeho dočasnom obývaní. Jednoduché členenie nádvoria má veľkosť do 25 x 30 m. Ide teda o typický útočiskový hrad. Je skrytý medzi okolitými kopcami, s výhľadom na časť Obišoviec a údolie Svinky. Z hradného nádvoria je vraj vidieť Kapušiansky hrad.

Nájdené archeologické nálezy hovoria o tom, že Obišovský hrad zanikol už v polovici 15. storočia. V tých časoch stál pohodlnejší a väčší Kysacký hrad aj s predhradím a so strategicky lepším umiestnením.

Zopár slov o obnove

Na ďalšej tabuli s názvom Zachráňme Obišovský hrad čítame, že základy murív boli odkryté archeologickým výskumom v rokoch 1961 - 1962. Oprava začala v roku 2012 spoluprácou združenia Rákociho cesta s obcou Obišovce. Výsledkom bolo geodetické zameranie a prvé dobrovoľnícke práce. Činnosti prebiehajú pod dohľadom archeológov a Krajského pamiatkového úradu Košice. Dlhodobý zámer je konzervácia zvyškov v torzálnom charaktere. Text je doplneným množstvom fotografií dokumentujúcich priebeh opráv.

Na východných hradbách je umiestnená pamätná tabuľa nesúca meno PhDr. Belo Pollan, DrSc., ktorý uskutočnil prvý archeologický výskum v rokoch 1961 - 1962.

Návrat

Po prebádaní pozostatkov hradu ešte pridáme zopár mincí do kasičky na opravy a schádzame dreveným mostom ponad priekopu. Vraciame sa na prístupovú cestu. Vzhľadom na nepriaznivé počasie a množstvo blata ideme späť rovnakou cestou ako sme sem prišli. Počas vychádzky sme stretli dva hlúčiky ľudí. Teda aj v popŕchajucom nečase je hrad príťažlivý.

Držíme palce a ďakujeme všetkým obetavým ľuďom, ktorí sa pričinili o záchranu diela, tak ako sme to videli na hrade Lietava či Hričov, ale aj na mnohých ďalších.