Túra

Obišovský hrad, druhý pokus z Obišoviec

23. 12. 2017
Rok sa s rokom zišiel a v nás opäť ožila myšlienka navštíviť Obišovský hrad, patriaci do itinerára Prešovskej hradnej cesty. Podľa predpovede počasia podmienky ďalekým výhľadom priať nebudú, teda logicky padla voľba na hradnú zrúcaninu, ktorá je bez možnosti pohľadov do diaľav. V mapách sem zatiaľ oficiálna značka nevedie. Tentokrát neúspešné blúdenie nad Ličartovcami nahradíme hľadaním z Obišoviec.

Trasa

Obišovce – Obišovský hrad (vrch Zámčisko) a späť

Prístup

Na železničnej stanici v Obišovciach nás víta informačná tabuľa Prešovskej hradnej cesty s vyobrazením polôh hradov okolo Prešova. Pútač ukazuje počiatočný smer s časom 40 minút. Kráčame na koniec ulice. Tabuľka nás posiela vpravo hore medzi ďalší rad domov. Za posledným domom nás šípka nasmeruje vľavo na poľnú cestu. Po pravej ruke máme pole. Na ľavej strane sa zvažuje lúka, neskôr ju vystrieda lesík nad riečkou Svinka.

Výhľadom dominuje horský hrebeň Stráž - slovanské hradisko, a taktiež pohľad na okolie Obišoviec. Na vrchole stúpania nás čaká ďalšia tabuľka a výhľad na Slanské vrchy s technickými dominantami, ako je vysielač na Dubníku či radar na Mošníku. Na protiľahlej zalesnenej vyvýšenine presvitajú siluety zrúcaniny. Pozeráme si takmer zoči-voči, aj v mape to vyzerá, že oba kopčeky majú rovnakú výšku okolo 350 - 360 m. Po sklesaní dole do sedla míňame prístrešok s ohniskom a krytou povalou s kapacitou približne 6 - 8 miest. Hrad berieme útokom priamo proti vrstevniciam. Na chvíľu nás zastaví priekopa a sme hore.

Hrad

Stojíme na nádvorí. Miestami steny opevnenia dosahujú výšku takmer 1,5 m. Zreteľne sú rozoznateľné pôdorysy miestností. Žasneme, koľko vegetácie a zeminy už bolo odstránené. Informačný panel je vydaný obcou Obišovce v rámci projektu Zachráňme Obišovský hrad, ktorý podporila Karpatská nadácia v programe USSK Spoločne pre región. Dozvedáme sa z neho históriu hradu a funkcie jednotlivých priestorov.

Popísaný je jednoposchodový palác. Strážny domček stál pri bráne. Cisterna na zachytávanie dažďovej vody s hĺbkou vyše 7 m bola uprostred nádvoria. Veža mala okrúhly pôdorys s vnútorným priemerom 3,5 m a hrúbkou 2,5 m. Tak ako palác, aj ona bola napojená na obvodové múry - hradbu so šírkou miestami až 2 m. V hornej časti sa nachádzala ochodza. Hrad bol obohnaný vykopaným obranným valom s 2,5 m hlbokou priekopou. Zo západu od strany rieky Svinky okop prekonával padací most.

Kúsok histórie

Z tabule čítame, že zrejme už prvý tatársky (mongolský) vpád v roku 1241 donútil drienovskú vetvu rodu Abovcov vybudovať bezpečnejšie sídlo. Zvolený bol vŕšok nad údolím Svinky s prístupom z východnej strany, dnes nesie meno Zámčisko. Hradu chýbalo predhradie, nemal hospodárske zázemie, čo môže vypovedať o jeho dočasnom obývaní. Jednoduché členenie nádvoria má veľkosť do 25 x 30 m. Ide teda o typický útočiskový hrad. Je skrytý medzi okolitými kopcami, s výhľadom na časť Obišoviec a údolie Svinky. Z hradného nádvoria je vraj vidieť Kapušiansky hrad.

Nájdené archeologické nálezy hovoria o tom, že Obišovský hrad zanikol už v polovici 15. storočia. V tých časoch stál pohodlnejší a väčší Kysacký hrad aj s predhradím a so strategicky lepším umiestnením.

Zopár slov o obnove

Na ďalšej tabuli s názvom Zachráňme Obišovský hrad čítame, že základy murív boli odkryté archeologickým výskumom v rokoch 1961 - 1962. Oprava začala v roku 2012 spoluprácou združenia Rákociho cesta s obcou Obišovce. Výsledkom bolo geodetické zameranie a prvé dobrovoľnícke práce. Činnosti prebiehajú pod dohľadom archeológov a Krajského pamiatkového úradu Košice. Dlhodobý zámer je konzervácia zvyškov v torzálnom charaktere. Text je doplneným množstvom fotografií dokumentujúcich priebeh opráv.

Na východných hradbách je umiestnená pamätná tabuľa nesúca meno PhDr. Belo Pollan, DrSc., ktorý uskutočnil prvý archeologický výskum v rokoch 1961 - 1962.

Návrat

Po prebádaní pozostatkov hradu ešte pridáme zopár mincí do kasičky na opravy a schádzame dreveným mostom ponad priekopu. Vraciame sa na prístupovú cestu. Vzhľadom na nepriaznivé počasie a množstvo blata ideme späť rovnakou cestou ako sme sem prišli. Počas vychádzky sme stretli dva hlúčiky ľudí. Teda aj v popŕchajucom nečase je hrad príťažlivý.

Držíme palce a ďakujeme všetkým obetavým ľuďom, ktorí sa pričinili o záchranu diela, tak ako sme to videli na hrade Lietava či Hričov, ale aj na mnohých ďalších.

Užitočné informácie a použité zdroje

Fórum 2 príspevky
Obišovský hrad, druhý pokus z Obišoviec 24/12/17 06:47 2 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Rekviem pre oskorušu nad Devínom K chráneným častiam prírody, ktorá nám práve, ako sa zdá, nastavuje zrkadlo, patria aj stromy. V Katalógu chránených stromov ich máme okolo 443. My sme sa v rámci špacírky vybrali za jedným z nich. Meno dostal Oskoruša v Devíne, v roku 2006 mu úrady pridelili rodné-katalógové číslo S 495. 07/05/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Malé Karpaty
Túra Hundsheim: jaskyňa Zwergenloch a Güntherhöhle Hainburgské vrchy sme si už niekoľkokrát predstavili. Tentokrát upriamime pozornosť na zopár jaskýň, dier či „bunkrov“, ktoré môžu zatraktívniť prechádzku. Samozrejme si nenecháme ujsť nakuknutie do chaty na vrchole. Oko a fotoaparát poteší tento rok tak vzácna snehová perina a na sklonku dňa ponorenie sa Slnka do hmly. 16/04/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Malé Karpaty, Rakúsko
Túra Svinica a Kondratova kopa zo Zakopaného Medzi naj Vysokých Tatier patrí Svinica (Świnica). Svojou výškou 2301 m nijako nevyniká, tak teda čím? Prezradím, že je najzápadnejším štítom. Umožňuje zaujímavé kruhové výhľady do dolín a na okolité štíty. Leží na poľsko-slovenskej hranici, pričom značený chodník vedie iba z poľských Tatier. 11/04/20 Roman 'Bazin' Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na najvyšší kopec galantského okresu Počas veľkonočných sviatkov som si všimol, že na Hikingu nie je opis trasy, ktorá by ležala celá v galantskom okrese. Rozhodol som sa, že to napravím. Ale kam ísť, keď je v okrese také množstvo atraktívnych turistických cieľov? Vybral som sa na najvyšší kopec okresu, na Šalgočskú dvojtisícovku. dnes Martin Knor Podunajsko
Túra Zo Soriškej planiny na vrch Možic Sedíme pod pancierovým pozorovacím zvonom, Lucia aj so svojimi miniatúrnymi kamzíkmi šplhá po strmej lúke a celé Júlske Alpy aj s jazerom Bohinj máme ako na dlani. Sme ohromení a prekvapení, že nenápadne vyzerajúce vrcholky, ktoré nás na mape zaujali predovšetkým lúkami, ponúkajú tak strhujúce výhľady doplnené o štipku vojenskej histórie. Na rozdiel od neďalekého Vogla sme si tu však nemuseli pomôcť lanovkou, ktorá malým deťom veľmi nesvedčí, a výlet si tak mohla naplno užiť aj 17-mesačná Lucia. včera Jitka Švarcová Svet
Extra Poznáte slovenské hory? Overte si svoje vedomosti! Máte toho pochodeného veľa a ste si istí, že dobre poznáte všetky štíty a pohoria vlastnej krajiny? Cudzinec by vám o vašej domovine nič nové nepovedal? Dobre, tak skúste test, ktorý pre vás pripravila Poľka. Uvidíme, či naozaj ste v tom áčko. Pre najlepšieho čaká malá odmena. včera Beata Okulińska Zaujímavosti

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Obišovský hrad, druhý pokus z Obišoviec 24/12/17 06:47 2 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Čierna hora

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 360 m n. m. – Zámčisko (Obišovský hrad)

    • min: 268 m n. m. – Obišovce

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 132 m

    • klesanie: 132 m

  • Vzdialenosť
    • 4 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Štart trasy
    • šírka: 48.8628 ° SŠ
      dĺžka: 21.2384 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.86184 ° SŠ
      dĺžka: 21.239 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Obišovce (vlak, bus) / Kysak (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.12 (0.46)