Tentoraz ma zaujala Vrábliková skala v Pohronskom Inovci. Informácií o nej je poriedko, na mapách nie je zakreslená vôbec, čiže ťažký oriešok, ale my máme oriešky radi. Vedeli sme s istotou len to, že sa nachádza v severnom svahu vrchu Firceng a že sú tam možno aj iné skaly. Nóri hlásili pekné počasie, a tak sme sa ju v jednu novembrovú sobotu vydali hľadať.

Trasa

Nová Baňa, časť Bukovina – Vrábliková skala – Firceng – Banská dolina – Dievčia skala – Kočnerovci, kaplnka – Nová Baňa

Cestovanie

V noci pršalo, ráno bolo zamračené a hmlisté. Na túlačky zvykneme pozvať našich kamarátov, no nie všetci majú odvahu a tentoraz sa nás na stanici vo Zvolene zišlo sedem statočných.

Vláčik vyrazil dačo po siedmej a v Novej Bani bol pred ôsmou. Keďže do odchodu autobusu sme mali asi polhodinu, vydali sme sa Rudnou magistrálou aspoň do centra mesta. Tam sme nastúpili na autobus, ktorý nás odviezol na Bukovinu, osadu patriacu k Novej Bani. Osadu založili uhliari, ktorí tu pálili drevné uhlie pre potreby baní a hút.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tu sme sa zase na chvíľu stretli s Rudnou magistrálou, ktorá z Novej Bane vedie na Veľký Inovec. Náš cieľ však je vrch Firceng, týčiaci sa nad cestou medzi Novou Baňou a Starou Hutou.

Vedľajší hrebeň

Stále je zamračené a hmlisto. Východne od Bukoviny smerom na sever vybieha hrebeň, na ktorom by mohli byť tiež skaly, a tak sme sa rozhodli, že to preveríme. A naozaj, hrebeň je zakončený skalnatou ostrohou, ktorú tvoria celkom pekné andezitové bralá. Škoda, že sú dosť zarastené!

V tomto ročnom období sme si užili aj výhľady, aj keď obmedzené a v diaľke nad zárezom cesty sme uvideli náš cieľ – skalné bralá v severnom svahu Fircengu. Dobrou lesnou cestou, popod bralo s obrázkom a miniatúrnou jaskyňkou sme sa vydali k ďalšiemu cieľu. Na skale nás zaujala hornina so zvláštnym červeným sfarbením.

Skalné zoskupenie

Ešte je zamračené. Za ohybom lesnej cesty sme sa dostali k veľkému skalnému zoskupeniu so skalnou ihlou. Vľavo pod skalami je obrovské a dosť nestabilné suťovisko a preto treba dávať veľký pozor. Ľubko si pozor nedal a skončilo to našťastie len poriadnou odreninou.

Mňa zaujala borievka na skale, a tak som sa vyšplhala pravým okrajom hore na skalnatý hrebeň, odkiaľ bol síce pekný výhľad, ale borievka sa odfotiť aj tak nedala. A tak sme sa ďalšieho skúmania skál vzdali a popod menšie skalné veže sme sa konečne dostali k vytúženej Vráblikovej skale.

Vrábliková skala

Mraky sa začínajú trhať, ale ešte je hmlisto. Vrábliková skala odspodu vyzerá ako vztýčený prst. Aj som sa zľakla, či to nie je výstraha, ale terén bol prijateľný. Suťovisko bolo síce dosť veľké, ale stabilnejšie, a tak sme sa všetci siedmi vyplazili ľavou stranou pomedzi skalné veže až k samotnej Vrábličke.

S prekvapením sme zistili, že z vrcholu skaly je spustené lano. Tešili sme sa, že vylezieme až hore. Ale chyba lávky! V noci pršalo, skala bola šmykľavá, lano viselo cez ostrú hranu a pod stenou bola len úzka rímsa, takže pri prípadnom páde by to nemuselo skončiť len s odreninami. A tak sme sa aspoň tvárili (podaktorí), že šplháme.

Smutní sme sa vydali po hrebeni hore a po pár metroch nás čakalo milé prekvapenie a nečakaná odmena. Na malej plošine s výhľadom do údolia a aj na vrchol vzdorovitej Vrábličky je pekné relaxačné miesto s vrcholovou knihou (slovníčkom) a hojdačkou. A tak sme si vychutnali výhľady, zapísali sa do knihy a pohojdali.

Skalné mesto pod vrcholom

Trhá sa to viac. Skalnatým hrebeňom sme stúpali ďalej k vrcholu Fircengu. Po asi 100 metroch sme sa dostali na lesnú zvážnicu a tam nás čakalo ďalšie prekvapenie – vysoké skalné andezitové bralo, rozpadajúce sa na skalné veže a ihly – také menšie skalné mesto.

Podaktorí tesne popri skalách a podaktorí v úctivej vzdialenosti, obišli sme nečakanú nádheru z ľavej strany a pomedzi skalné veže sme sa dostali na vrchol skál. Väčšina skál je pekne obrastená machmi a sladičmi. V jednej skale sme objavili malé okienko.

Firceng

Konečne slnečno. Ďalším sutinovým hrebeňom sme sa dostali na vrchol Fircengu. Ten je však zarastený, bez výhľadov. Tu konečne vykuklo slniečko, čas sme mali dobrý, a tak Roman navrhol ďalší cieľ: „Poďme na Dievčiu skalu!“ Keďže „modrá kaplnka“ nás lákala už dávno, nebolo nás treba dlho presviedčať. Juhozápadným smerom sme zišli dole rúbaniskom s výhľadom na Starú Hutu a Bukovinu. Tu sme natrafili na lavičku, z ktorej mal byť výhľad na Štiavnické vrchy. Tie však ešte boli v opare, a tak sa naše dievčatá aspoň zahľadeli do „svetlých diaľav“.

Popri obrovskom diviačom ryjanisku a štále Kripalovci sme sa po tretíkrát dostali na Rudnú magistrálu. Po asi 200 metroch sme sa s ňou zase rozlúčili a lesnými cestami sme sa prehupli do Banskej doliny. Bola trochu nezáživná, ale rýchlo nás priviedla ku štátnej ceste a odtiaľ bol len kúsok doprava ku Dievčej skale.

Dievčia skala

Stále slnečno. Povesť hovorí, že miestna dievčina Zuzka skočila zo skaly, aby zachránila svojho brata od zverbovania. Dievčine sa akoby zázrakom nič nestalo. V roku 1886 bol do skaly vytesaný malý výklenok a umiestnená soška Panny Márie. V roku 1942 výklenok zväčšili, dotvorili na kaplnku a osadili tam modrú kovovú mrežu. Skala sa stala pútnickým miestom Orovničanov.

Zo skaly je krásny pohľad na údolie Hrona a Štiavnické vrchy. Modrú kaplnku v Dievčej skale, zase veľmi dobre vidieť zo starej aj novej cesty medzi Orovnicou a Novou Baňou. Dnešný plán je splnený aj prekročený a už len po starej ceste naspäť do Novej Bane na vlak. Stihli sme rýchlik Gemeran čosi po štrnástej a pivko sme si dali až vo Zvolene na stanici.

Záver

Toto určite nie je turistika vhodná pre bežného turistu, ktorý má rád upravené chodníky a nerád chodí bez značky. Ale človek, ktorý má rád málo známe a hlavne trochu divoké miesta, bez davu ľudí si príde na svoje.

Trasu však treba absolvovať mimo vegetačného obdobia, lebo skaly sú v lese medzi stromami a dosť zarastené. Rozhodne treba mať dobré topánky, prípadne paličky a pripraviť sa na to, že občas treba použiť ruky. Skaly sú však krásne a výhľady čarovné.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek