Príbeh

Pamätaj na Kloptaň!

08.12.17
Čo má spoločné slávny americky vojnový pokrik s málo známym slovenským kopcom vo Volovských vrchoch? Parafráza tohto pokriku mi napadla po absolvovaní strastiplného výstupu na celkom obyčajný vrch Kloptaň. A veru je si načo pamätať.

Prvú spoločnú túru s parťáčkou Evou, ktorú som dovtedy nepoznal, na kopec Kloptaň, na ktorom som ešte nikdy nebol, som naplánoval na jeden pekný slnečný marcový deň, keď už po snehu nebolo ani slychu. Aspoň nie tu “dole”. Keďže sme vyrážali z Prešova a mali sme sa dostať do Medzeva, museli sme prestupovať v Košiciach. No tam sme na môj popud mali dostopovať a parťáčka to zobrala na “šalenu” nôtu a súhlasila. No kvôli kolónam pri nedokončenej prešovskej diaľnici sme autobus do Medzeva nestihli.

Tu sa začal náš neskutočný deň. Podľa mapy trasovania liniek košickej MHD sme sa dostali na výpadovku a skúsili stopovať. Za chvíľu nás zobrala pani. Potom ďalší manželský par, ktorý nás chcel zobrať už predtým a nakoniec nás do Medzeva hodila ďalšia pani, ktorá dovtedy stopárov nebrala. Ja som bol nadšený a parťáčka ešte viac z toho, ako sa nám darí.

Po menšej prehliadke Medzeva sme sa vydali po modrej do sedla Jedľovec. Pomalým stúpaním s obstojným značením sme sa rozprávali o svojich životoch. Ja som sa tým pádom zarozprával a zabúdal sledovať značky. Keď sme vyšli ku skládke dreva s maringotkou, vnímal som ešte značku, ale nejak sme ju zle pochopili a dali sme sa do mierne klesajúcej zvážnice. No neriešili sme to. Že nie je niečo v poriadku, sme si všimli až keď cesta klesala ďalej a hrebeň, kde sme mali vyjsť sa zväčšoval. A ani značky nebolo. Keďže sa nám nechcelo isť naspäť toľkú cestu a ešte blbým prepadajúcim sa snehom, navrhol som radikálne riešenie, a to rovno do kopca. Parťáčka so smiechom súhlasila, zjavne to zobrala najsprávnejším spôsobom. Horko-ťažko sme sa vyštverali hore a našli sme značku. A rovno červenú! Paráda!

Trocha sme si oddýchli a cestou po vrstevnici sme sa pobrali po červenej. No tá po chvíli odbočila a hádajte kde? No, rovno do kopca. Tak sme zase stúpali perfektným terénom na zabáranie a užívali si kopca, ktorý nemal konca kraja, cez mlad smreky s pochybnou kvalitou značenia a to sme išli po Ceste hrdinov SNP...

No ale predsa sme uvideli nejaké vyvýšené miesto s potencionálnym výhľadom, tak nám odľahlo, lebo sme si mysleli, že za chvíľu budeme na Kloptani. Vyšli sme a dostali sme sa na… Jánošíkovu skalu! Neprekáža, potešili aspoň výhľady. Tu som si všimol, že s časom to nebude také ideálne, ako to hlásal Hikeplanner. Veď samozrejme, sneh...

Hodinu a pol sme museli počítať z Kloptane do Mníška nad Hnilcom a aspoň polhodinu z Jánošíkovej skaly na Kloptaň. Tak sme sa vybrali hrebeňom, celkom príjemným starým bukovým lesom. Opäť nás neminulo postupne stúpanie a zabáranie a opäť sme dlho čakali na vrch, ale keď som konečne zbadal obrysy rozhľadne, tak som vedel, že o chvíľu sme na mieste určenia. A aj sme boli. Boli sme nadšení, že sa nám konečne po strastiplnom a ťažko schodnom výstupe podarilo dôjsť. Vyšli sme na rozhľadňu a užívali sme si výhľady.

Čas však neúprosne bežal a museli sme pokračovať. Ja by som to stíhal, ale parťáčka už bola unavená a na moje tempo nestíhala. Ja som mal motiváciu vo vlaku, ktorým by som stihol prípoj domov. No spolupútničke stačilo dôjsť len do Prešova. Po chvíli kapitulovala úplne a ja som stál pred voľbou, či ju tu nechať alebo nestihnúť posledný spoj domov.

Rozhodol som sa nakoniec ostať a spolu tempom podľa nej sme schádzali najprv ešte po vrstve snehu, ktorý postupne zmizol a do Mníška nad Hnilcom sme išli po suchej lesnej ceste. Hneď sa išlo lepšie. Zišli sme na lúku práve, keď slnko bolo nižšie. V tomto momente všetko bolo krásne, hlavne pohľad na Hnileckú dolinu s Mníškom nad Hnilcom.

Ako sme schádzali, uvideli sme, ako prišiel vlak do dediny, kde mal asi 10 minút čakať. Tu som nadhodil, že možno by sme stíhali, keby sme bežali. Parťáčka sa len rozosmiala. Išli sme ďalej vychutnávajúc si západ slnka toho dňa a došli sme dole asi 5 minút po odchode vlaku.

Od tohto momentu nasledovala ďalšia naša neuveriteľná časť. Položili sme si otázku čo robiť? Autobus mal ísť o hodinu, tak sme skúšali stopovať. Aj keď prvé auto nám nezastavilo, hneď druhé s nejakou pani áno a tá nás zobrala, kam? No, do Gelnice. Nadhodil som, že možno stihneme vlak a neuveriteľné bolo, že o chvíľu sme ho uvideli.

Tak sme hrali o sekundy. Vošli sme do Gelnice, ale vlak bol na stanici. Pani však tiež išla na stanicu a len čo sme dobehli, čo sa stalo? Vybehli sme na perón a vlakvedúca akurát chcela zapískať. Rýchlo sme skočili do vlaku a ten odišiel. To bolo ale leeen-tak-taaak.

Tu sa končí príbeh, ale práve kvôli tomu, ako sa nám darilo stopovať a najmä výstupu na Kloptaň, si pri každej problematickejšej túre, spomenieme na tento deň a povieme si. “Pamätaj na Kloptaň, na ten to nemá!

Diskusia
Pamätaj na Kloptaň! 12/12/17 14:11 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kacvín – Falštín – Durštín – Repiská – Jurgov Pre slovenských turistov, ktorí sú rozmaznaní Tatrami a Fatrami, je zaťažko spoznať zvyšok Slovenska. Nieto ešte zájsť k susedom. A to aj keď niektoré z týchto, dnes už zahraničných území, patrili niekedy Československu. Mne, ako milovníkovi slovensko-poľského pohraničia, viac nebolo treba a v auguste 2017 som tam opäť zašiel. 03/06/18 Henrich Tomáš Spišská Magura, Poľsko
Túra Kremná – Osly – Čertov kameň – Hajtovka Jedným z mojich zaľúbených pohorí na východnom Slovensku je nepochybne Ľubovnianska vrchovina, ktorá si získala moje srdce vďaka lúčnato-lesnatým scenériám. Práve takýmito lokalitami som si naplánoval trasu a myslím, že práve táto je najkrajšia v celej vrchovine. 21/05/18 Henrich Tomáš Ľubovnianska vrchovina
Túra Jeden deň v Raji Jedným z perfektných miest na východnom Slovensku, kam sa dá ísť s priateľkou na výlet s nádychom romantiky, je určite Slovenský raj. Jeho poloha je bližšia ako Vysoké Tatry, do kopca sa tam veľa nenachodí a poskytuje nerušené čarovné zákutia. 05/05/18 Henrich Tomáš Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Túra Jarný Vápeč – okruh z Hornej Poruby Keď bol Hiking.sk ešte len v predškolskom veku, rozhodli sme sa nestretávať sa s priateľmi a čitateľmi len online a začali sme vymýšľať rôzne podujatia. Prvé čisto turistické stretnutie sa odohralo na atraktívnom kopci Vápeč. Akcia sa uskutočnila v peknom počasí a hádam k spokojnosti všetkých zúčastnených. Tento apríl od nej uplynulo už desať rokov, ani som sa nenazdala, a tak sa vyberám spomínať priamo do terénu. dnes Soňa Mäkká Strážovské vrchy
Recenzia Najkrajšie cyklookruhy 2. diel Poznáte už dlhšie moju slabosť na knižky, mapy, atlasy a ďalšie tlačoviny voňajúce novotou. Do kníhkupectva chodím najradšej sama a nikdy neodídem naprázdno. Neobídem stojany s turistickými knižkami. Všetko nové si prezriem a vždy nájdem dôvod na kúpu. Naposledy som si moju cykloturistickú knižnicu obohatila o druhý diel Najkrajších cyklookruhov od vydavateľstva Dajama. V knižnici mám samozrejme aj prvý. včera Daniela Mäkká Mapy a knihy
Cyklotúra Hainburg an der Donau a jeho zrúcaniny Väčšinou opisujem skôr menej známe trasy, ale teraz pridám jednu prefláknutú. Keďže sprevádzam syna na akciu do Bratislavy, ale ja sa tam nechystám, zobral som si bicykel a urobil som si výlet po pár petržalských bunkroch a do blízkeho Hainburgu. Nešlo čisto o cyklovýlet, na niektoré chodníky bol zákaz pre bicykle, a tak som si ich prešiel pešo. včera Vladimír Prutkay Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Pamätaj na Kloptaň! 12/12/17 14:11 9 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.61 (0.15)