Túra

Osečný vrch, Kopanica a Michalov vrch z Brodzian

17.12.17
Objavil sa nám tu nádherný prehľadový článoček o skalných oknách u nás. Jedno z okien je v severnej časti Tribeča, asi 5 kilometrov južne od Partizánskeho. Z oblasti sú na Hikingu štyri článočky, no v ani jednom sa okno nespomína. Je dosť zašité, a to cezeň vedie zaistená cesta! No, ono je to skôr pár metrov reťaze a kúsok lana ako ozajstná via ferrata, ale istenie tam je.

Trasa

Brodzany – chata Ondrej – Osečný vrch – Hlboké – Kopanica – Veľký Cerok – Vrchhora – Michalov vrch – Vrchohora – Klížske Hradište – Plešovica – Ľubin (Lubin) – Brodzany

Osečný vrch

V stredu som okopával stromčeky. Spravil som polovicu záhrady s tým, že to vo štvrtok dorazím, lenže v noci začalo snežiť. Z okopávania nebolo nič, bolo treba odhŕňať sneh. Na rovine ho nakydalo 10 centimetrov, v kopčekoch ho musí byť viac.

V piatok som si kúpil nové topánky a išiel som ich vyskúšať na nenáročnú prechádzku do Tribeča. Do batohu som si hodil snežnice, ktoré som nakoniec nepoužil. V pohorí nebolo o nič viac snehu ako u nás.

Zaparkoval som pri kaštieli v Brodzanoch a o 6.45 h som vyrazil na prechádzku. Až po rázcestie pri chate Ondrej som išiel po asfaltke, ďalej sa ide po lesnej ceste. Nad Hlbokým som zahol na chodník na Osečný vrch, ktorý je vyznačený žltou značkou miestneho značenia. Značky však na dlhých úsekoch chýbajú a chodník pod snehom nebolo vidno. Išiel som odhadom a len som sa čudoval, že z času na čas vidím na strome značku.

Z Osečného vrchu (552 m) je výhľad na juh a juhozápad. Na vrchole sú stoly a je tam vrcholová kniha. Od Partizánskeho viedli na kopec stopy turistov, od juhu iba moje.

Skalná brána Kopanice

Vrátil som sa nad Hlboké a vybral som sa cez lúku. Šípka na strome ukazovala neurčitým smerom, tak som si povedal, že pôjdem ku kaplnke. Pekne z nej vidno Osečný vrch, ale značka vedie inokade. Zahol som na juhovýchod. Prešiel som cez lúku a lesom som zbehol na cestu. Na nej som našiel stratenú značku, no nájsť som ju potreboval iba preto, aby som z nej v ostrej zákrute odbočil.

Vybral som sa hore dolinou. Po čase som zabočil do dolinky a po pár metroch som zapol navigáciu. Fíha, mám ísť kusisko na východ. Tak som prístroj vypol a šliapal som východným smerom. Lenže keď som prešiel cez hrebeň, zastavil som sa. Okno má byť na východnej strane hrebeňa, nie na západnej. Opäť som zapol navigáciu a uvedomil som si, že prv som pozeral iné súradnice. Zamieril som udaným smerom a čoskoro som prišiel ku skalám.

Nad dolinou sa ťahá dlhý skalný pás s rôznymi výklenkami, pričom jeden z nich prechádza v skalnú bránu. Je hlboká a dosť členitá, pričom na južnej strane je istenie. To preto, lebo je tam strmo. Zopárkrát som sa šmykol, kým sa mi podarilo chytiť reťaz. Na spadnutom strome je v plechovej krabici “kniha okna”. Keďže sa mi skalná brána páčila, zapísal som sa.

Vrchhora

Bočným hrebienkom som vyšiel na Kopanicu (523 m). Z vrcholu je čiastočný výhľad južným smerom. Ďalej som pokračoval hrebienkom, ktorý nie je príliš výrazný. Aby som nezablúdil, išiel som s kompasom v ruke.

Putujem rozprávkovou krajinou. Sneh sa drží na všetkých konárikoch a na zemi vidno iba kde-tu stopy od zveri. V sedle som minul kaplnku s lavičkami a idem priesekom. Keď som prišiel ku stromu, zvalenému krížom cez cestičku, vrátil som sa na hrebeň. Prebehli cezeň štyri lane.

Snehu môže byť asi 10 centimetrov, ale na snežnice to nie je. Sneh je páperový a pod ním je množstvo konárikov, miestami kamene. Keďže som bol lenivý dať si návleky, mám na rifliach kusy zľadovatelého snehu. Do topánok sa mi však nedostal. Limonáda mi vo fľaši začína zamŕzať, už pijem ľadovú triešť. Zima ako sa patrí.

Prišiel som na Vrchhoru. Je to miesto so zvláštnou atmosférou. Na lúke stojí ruina renesančného kostola z roku 1706, za ktorou je kaplnka svätého Jana Nepomuckého z roku 1740. Na neďalekom ostrohu, ktorý sa volá Michalov vrch, stál v minulosti hrádok a ešte prv tam bolo hradisko. Na jar som to tu obehal a na Michalovom vrchu som fotil poniklece.

Klížske Hradište

Na Vrchhore som zjedol obed a po modrej značke som sa vybral na západ. Na jednom mieste cestičku prehradzuje nový plot. Našťastie, je tam nový rebrík, ktorým sa dá cez plot preliezť. Lenže na strome je okrem modrého pásika aj C-čko. Neviem si predstaviť cyklistov lezúcich cez plot po chatrnom rebríku.

Minul som peknú besiedku a prišiel som do Klížskeho Hradišťa. Na cintoríne tu majú skvost, románsky kostolík z 12-teho storočia. Vyzerá veľmi zvláštne. Okná má ako kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom, je však poriadne vysoký. Keďže bol otvorený, nakukol som doň. Kostol je neuveriteľne maličký, zmestilo sa doň iba pár ľudí. Asi bol postavený pre vrchnosť.

Návrat cez Plešovicu

Za Klížskym Hradišťom som sa vybral po zlej ceste. Pri poľnohospodárskom podniku je šípka vyznačujúca odbočku, ale na nej je kopec stromov bez jedinej značky. Tak som sa vrátil a pokračoval som cestou, na ktorej bolo veľa stôp topánok s vibramovou podrážkou. Zle. Omyl som zistil, keď cesta začala zatáčať na východ.

Obišiel som menšiu strž a zbehol som do doliny na značku. Ide vysokým lesom po zvážniciach. Akosi sa mi takéto putovanie nepáčilo, preto som v sedle zahol na Plešovicu. Podľa mojej starej mapy mal byť z Plešovice výhľad, ale nebol. Kopec je neskutočne ploský, výraznejší je iba ostroh na severnej strane.

Najviac ma však sklamalo, že z konárikov opadal sneh. Les už nepôsobil rozprávkovo, ale akosi obyčajne. Navyše, podrast tvorili trnky. Míňal som jedno ležovisko zveri za druhým a vyplašil som jednu srnku.

Zbehol som na Lubín. Na severnom svahu kopca je rúbaň, ponad ktorú je výhľad na Osečný vrch. Vrátil som sa na značku a o 15.45 h som prišiel k autu. Odfotil som si kaštieľ a mohol som ísť domov.

Záver

Bola to pekná prechádzka, ale snežnice zostali v batohu. Nabudúce budem musieť ísť trochu vyššie, keď ich budem chcieť použiť. Pri Klížskom Hradišti boli pri turistickej značke tabule so zákazom vstupu. Dôvodom bolo, že v lese prebieha hromadná poľovačka. Lenže na tabuliach chýbal dátum a čas, preto som ich ignoroval. Pokojne tam môžu byť dni či týždne.

Fórum 12 príspevkov
Osečný vrch, Kopanica a Michalov vrch z Brodzian 06/01/18 18:22 12 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Osečný vrch, Kopanica a Michalov vrch z Brodzian 06/01/18 18:22 12 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské stredohorie: Tribeč

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 552 m n. m. – Osečný vrch

    • min: 190 m n. m. – Brodzany

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 939 m

    • klesanie: 939 m

  • Vzdialenosť
    • 23 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 02.12.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.6083 ° SŠ
      dĺžka: 18.3444 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.6083 ° SŠ
      dĺžka: 18.3444 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pri chate Ondrej, studnička na Vrchhore

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Partizánske (vlak, bus) - Brodzany (bus, parkovisko pod kostolom vedľa kaštieľa-múzeum)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.24)