Trasa

Stankovany – Žaškovské sedlo – Šíp – Zadný Šíp – osada Podšíp – Stankovany

V nedeľu ráno vstávam skôr ako inokedy, veď do Hanušoviec nad Topľou mám skoro hodinku cesty a Stankovany na dolnom Liptove sú oveľa ďalej. V autobuse nás sedí skoro tridsať a väčšinou sa poznáme z túr, ktoré klub organizuje. Dnešná turistika bude kratšia, a tak sa netreba veľmi náhliť. Do Stankovian prichádzame niečo pred siedmou ráno a o chvíľu vyrážame cez dedinu, aby sme sa pripojili na žltú trasu, ktorá začína na železničnej stanici. Prvé pohľady z rána sú dosť pochmúrne. Vrchol Šíp je zastretý v mraku a oblakoch. Potešujúce je, že neprší a mraky sa miestami začínajú trhať, a tak verím, že okolo obeda vykukne slniečko v hrejivej kráse.

Stankovany

Dedinka nachádzajúca sa v údolí rieky Váh na pravom brehu medzi Ľubochňou a Kraľovanmi. Zo severu sa nad ňou vypína Šíp a z juhu Kopa. Hľadáme miesto, kde by sme zaparkovali autobus. Vystupujeme a kráčame cestou okolo Váhu ku kostolu, kde odbočujeme a dostaneme sa k železničnej trati. Železnicu obozretne prechádzame a sme na žltej značke. Trocha čakáme na oneskorencov, a tak odbieham k miestu, kde začína trasa, a to ku stanici a smerovníku. Veď nech mám celú dnešnú trasu podchytenú v zázname trasy. Priatelia vyrazili, cestou okolo potoka ich dobieham a kráčam ďalej s nimi, alebo počas fotografovania trocha zaostávam. Z lúky nad dedinou je pekný výhľad a všetko treba zachytiť.

Vstupujeme do pekného ihličnatého lesa a pokračujeme lesnou cestou mierne stúpajúc až sa dostaneme na začiatok veľkej lúky, kde na jej vrchole je smerovník. Sme v Žaškovskom sedle. Dole pod horou sa ozýva brechot psov, ktoré strážia stádo oviec s ohradou a maringotkou. Zastavujeme sa, aby sme počkali na oneskorencov a trocha si vydýchli pred ďalšou cestou na vrchol.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Smerovník nám oznamuje, že ak by sme pokračovali po zelenej, tak by nás doviedla do Žaškova. Pokiaľ by sme išli opačne, tak nás dovedie pod Ostrô a okolo jaskyne v Hrdoši do dediny Komjatná. Pre našu skupinu je smerodajná žltá, ktorá smeruje do dediny Kraľovany. Z nej však neskôr zmeníme smer, aby sme sa dostali späť do Stankovian, k tomu však máme pred sebou ešte veľký kus cesty.

Po chvíli oddychu opäť vyrážame a pri tabuli, ktorá nám oznámi, že vstupujeme do chránenej oblasti, sa vnárame do lesa a pokračujeme stúpajúc lesnou cestou. Mení sa aj les a pribúdajú vápencové kamene a skalky, ktoré okrem kvetov trocha spestrujú okolitú prírodu a dotvárajú jej ráz. K vrcholu je to stále krajšie a je čo obdivovať v neznámej prírode. Dostávame sa k prvej väčšej skale, na ktorú sa dostanem (aj k vrcholku) a pod sebou na malej plošinke vidím priateľov turistov. Schádzam dole, vidím vyšliapaný chodník pod skaly, ale nejako som sa po ňom nevybral, aby som nezaostal. Neskôr som sa dozvedel, že niekde v týchto miestach je pekná jaskyňa, ale čo už, možno niekedy nabudúce si ju pôjdem pozrieť.

Po chvíľke na vydýchanie sa pokračujeme lesným chodníkom, kde po ľavej strane sa nám občas ukáže cez stromy pod vrcholom nejaké skalné zoskupenie. Samozrejme, byť tak sám, tak by som si to trocha obzrel aj zblízka. Škoda, ale nemôžem až tak zaostávať a každé cvaknutie spúšte fotoaparátu je strata niekoľkých metrov, ktoré je potrebné potom dôjsť. Dostávame sa k smerovej tabuli, ktorá dáva na vedomie, že na vrchol to máme ešte štvrťhodinku. Skoro pod vrcholom je všetko v oblakoch, a tak sa pozerám na okolitú prírodu a jej kvetenu, ktorú si občas zvečním. Dostávame sa na vrchol, kde je skutočne viditeľnosť je len zopár metrov.

Šíp (1170 m)

Masívny vrch v Šípskej Fatre sa nachádza nad sútokom riek Orava a Váh pri Kraľovanoch a spadá do ochranného pásma Národného parku Malá Fatra. Z vrcholu a Zadného Šípu sú nádherné výhľady, samozrejme, za pekného počasia. Dnes to vyzerá na veľmi málo krásy, ktorú nám môžu poskytnúť, ale dúfajme, že sa to počas dňa trocha zmení k lepšiemu. Časť územia a rozlohou 301,5 ha bola v roku 1980 vyhlásená za NPR.

Je čas si na vrchole trocha oddýchnuť, poniektorí ujedajú z proviantu alebo sa občerstvujú. Len výhľady nám akosi chýbajú, čo už. Viditeľnosť je veľmi slabá a len občas nám mraky poskytnú pohľad trocha v diaľ a dole k dedine Stankovany rozloženej na pravom brehu rieky Váh. Zlepšenie nenastáva, a tak odchádzame na Zadný Šíp. Úsek je najkrajším, čo sa týka skalných útvarov a okolitej prírody.

Kráčame chodníkom pod skalnými útvarmi, ku ktorým sa dostávame pomedzi najužšie miesto medzi dvomi skalami, kde objemnejší turista aj s ruksakom má problém prejsť. O to viac potom teší ostatné cestou. Skutočne je čo obdivovať. Keby bol človek v menšej skupine, zameranej len na obdivovanie a nie na to prispôsobiť sa veľkej skupine, tak by to určite bolo ešte oveľa pôsobivejšie a dalo by sa to lepšie poprezerať. Pokračujúc sa dostaneme k smerovníku, ktorý nám napovie, že sme na Zadnom Šípe. Polhodinka ubehla, ani som sa nenazdal, čo spôsobila krása okolia a skalných stien, ktoré som mohol obdivovať.

Zadný Šíp (1143 m)

Sme na vyhliadke Zadného Šípu pri vysokom drevenom kríži. Bol postavený v roku 2005, po veternej smršti, ktorá zničila predchádzajúci. Povesť hovorí, že kríž tu stál už od doby svätých Cyrila a Metoda. Zo skaly sú pekné výhľady, ale nemôžem ich opísať. Škoda, aj keď sa trocha ukazuje slniečko, musel by som dlho čakať, aby nám bola dopriata možnosť obdivu okolia a výhľadov v diaľ. A tak aspoň zlepšený pohľad dole na Stankovany a Kopu týčiacu sa nad nimi.

Napriek malej prestávke na občerstvenie sa situácia s viditeľnosťou nezlepšila, a tak odchádzame od kríža z vyhliadky a pokračujeme klesajúc žltou. Aj tu sa nachádza veľa miest so skalnými miestami, ale nie je to také výrazne ako medzi Šípom a Zadným Šípom. Sme v mieste najstrmšieho klesania na schodnejší chodník a pokračujeme k osade Podšíp. V týchto miestach som zahliadol tabuľku na strome o nebezpečnom zostupe, ale bola ešte k starej značke, ktorá bola strmšia a nebezpečnejšia. Po prejdení prudkej pasáže je to pohodová trasa, až kým sa nedostaneme ku smerovníku a prameňu.

Osada Podšíp

Nachádza sa pod Zadným Šípom v jeho západnej časti v nadmorskej výške okolo 760 m. Bola obývaná ešte v polovici 50. rokov 20. storočia, keď tu žilo ešte desať rodín. Pod lesom, na veľkej lúke je niekoľko rázovitých malých drevených domčekov, ktoré dnes slúžia chalupárom. Z lúky je nádherný pohľad na Malú Fatru a jej vrchy. Počasie sa konečne trocha umúdrilo, a tak nám doprialo aspoň pekný pohľad na Malú Fatru. Dočkali sme oneskorencov a po dlhšej chvíľke odpočinku sme pokračovali ďalej.

Podpšíp je priam stvorený na oddych a čerpanie energie na ďalšiu časť cesty do Stankovian. Ak by sme pokračovali po žltej značke, tak by nás doviedla na rázcestie Kraľovany-zastávka, ale nás bude viesť lesná cesta modrej cyklotrasy (okruh).

Odchádzame z pekného miesta, ktoré má v sebe niečo krásne staré, historické. Človek sa zamýšľa a predstavuje si ako asi v týchto podmienkach žili ľudia v nádhernej prírode... Pokračujme po spomenutej cyklotrase. Na okraji osady stojí kríž a potom nás lesná cesta vedie na juh, kopírujúc vrstevnicu, až kým nezačneme klesať nižšie nad dedinu. Dostaneme sa na jej okraj k železničnej trati. Podjazdom pokračujeme k západnej časti dediny a potom nábrežnou ulicou cez obec.

Za traťou náš pohľad zaujme vrch Kopa na druhom brehu Váhu. Naše pohľady sa ešte obzrú nad dedinu, kde je teraz vidieť aj Zadný Šíp i Šíp. Ich vrcholky zahrieva slniečko, ktoré občas vykukne z mrakov. V dedine spomeniem kaplnku, niekoľko drevených domčekov, kostol, obecný úrad a lávku cez rieku v jeho blízkosti, kadiaľ vedie cyklotrasa do Ľubochne. Prichádzajú aj poslední turisti a je treba sa lúčiť s pekným miestom pod Šípom.

Záver

Aj napriek zrána horšiemu počasiu sme mali možnosť spoznať pekné miesto na Liptove. Určite stojí za námahu a pre turistu má čo ponúknuť aj kratšia trasa. Okraj Národného parku Malá Fatra nám ukázal pekné miesto aj napriek tomu, že to bol len jeden vrch. Ponúka veľmi pekné zákutia a obohatí aj náročnejšieho turistu o výhľady. Aj krása skalných zoskupení stojí za pozornosť. Turistov príroda vždy niečím prekvapí a aj nepriazeň počasia k tomu určite patrí.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek