Trasa

Oravice – rázc. pod Čistým grúňom – rázc. pod Šatanovou – Juráňova dolina, ústie – sedlo Umrlá – rázc. pod Umrlou – Bobrovecká dolina – rázc. pod Suchou dolinou – Oravice

Oravice

Zo Zuberca sme sa dostali autom do Oravíc a zaparkovali vedľa termálneho kúpaliska, kde zvyšok osádky bude tráviť deň, a tak mám poobedie na turistiku a hľadanie krás v prírode. Beriem ruksak s vodou a kráčam k rázcestiu Oravice, kde bude začiatok aj koniec dnešného putovania v troch dolinách - Tichej, Juráňovej a Bobroveckej. Som zvedavý, čo sa dozviem nové z náučného chodníka a aké nastali zmeny v prírode za skoro 10 rokov, čo som tadiaľ prechádzal.

Je tu čulý ruch na kúpaliskách a pod stánkami občerstvenia, okolo ktorých prechádzam, aby som sa dostal k smerovníku, skadiaľ vyrazím v ústrety dnešnému poobediu. Pri odpočívadle, kde je hneď niekoľko informačných tabúľ, získavam prvé údaje o náučnom chodníku A. Kocyana, ktorý pozostáva z dvoch častí.

Nebudem sa rozpisovať o všetkých umiestneniach informačných tabúľ, lebo ich všetky neprejdem. Hneď na začiatku pri smerovníku sú prvé a na Oravickú Maguru nepôjdem pre nedostatok času. Práve na tomto mieste sú základné informácie o náučných chodníkoch - A a B. Aj keď by určite stáli za prejdenie a oboznámenie sa s nimi. Možno niekedy, ak sem opäť zavítam, tak to bude prioritou pre turistiku v oblasti Oravíc.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tichá dolina

Kráčajúc spevnenou asfaltovou cestou k Tichej doline mám upretý pohľad k termálnemu parku Oravice a zjazdovke, ktorá je nad ním. Hneď vedľa potoka je amfiteáter a po chvíli to všetko ostáva za mnou a mysľou vstrebávam okolie krok za krokom, obzerajúc sa raz na jednu stranu a potom opačnú. Cestou Tichou dolinou miniem zastavenie s tabuľou A2 a o niekoľko metrov som na rázcestí pod Čistým grúňom, kde odbočuje žltá na Suchú Horu (cestou je odbočka na Oravickú Maguru).

Pokračujúc v ceste sa dostanem k ďalšiemu zastaveniu A3, ktoré je s vyhliadkou a vežičkou s velikánskym ďalekohľadom. Ním sa môže turista zblízka zadívať k Osobitej, ktorá je opísaná na tabuli. Z lúky je odtiaľ nádherný výhľad.

Pokračujúc som pri salaši U baču, kde si môže pocestný zakúpiť syrové výrobky. Kým sa dostanem k rázcestiu pod Šatanovou, tak je ešte zastavenie A4 a pri smerovníku A5. Odtiaľ sa budem venovať náučnému chodníku Juráňova dolina.

Juráňova dolina

Prechádzam cez lávku nad riečkou Oravica, ktorá vzniká sútokom potokov Tichého a Juráňovho, len niekoľko desiatok metrov vyššie a som na velikánskej Šatanovej poľane, ktorou sa dostanem na okraj Juráňovej doliny. Pred tiesňavou je odbočka vpravo, ktorá spája ústie Juráňovej doliny s Bobroveckou dolinou.

Juráňova dolina s Tiesňavami je samostatným náučným chodníkom, ktorý vznikol v roku 1986 a v roku 1992 boli informačné tabule obnovené. Nachádza sa ich cestou päť a sú venované flóre, faune, tiesňave, ochrane prírody a ťažbe železnej rudy. Roklina vznikla medzi Ježovým vrchom a Čaplovkou v dĺžke 1 km. Aj keď samotná Juráňova dolina je oveľa dlhšia a pokračuje potom ďalej. Za národnú prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1974.

Vykročme do úžiny, aby sme si opísali tieto miesta. Občas prejdeme lávkou Juráňov potok, okolo ktorého budem po celý čas kráčať a sledovať, ako si voda v skalách vyhĺbila koryto. Niektoré skalné steny a útvary sa týčia aj niekoľko desiatok metrov do výšky. Každý turista si tu príde na svoje a je len na ňom samotnom, čo mu jednotlivé pohľady ukážu v jeho predstavivosti.

Niekde je treba trocha vyliezť po schodoch pridržiavajúc sa reťaze, rebríka, vyššie nad potokom je to istené tiež reťazou, ale nie je to nič náročné. Je to veľmi pohodová trasa a ani samotné prevýšenie nie je veľké. Len 170 metrov a aj to je v poslednej časti do sedla Umrlá. To je však ešte dosť ďaleko.

Obdivujem všetko, skaly, potok a jeho prehĺbeniny, malé vodopády, nejaký kvietok. V jednom mieste, kde je to najužšie, sú nad potokom do skaly naprieč vložené drevené kmene. Sú zostatkom drevenej cesty, ktorá bola v roku 1885–1886 postavená v dĺžke 930 m. Slúžila na zvážania železnej rudy, ktorá sa ťažila pod Veľkou Furkaskou. Cesta bola počas povodne v roku 1935 zničená.

V jednom mieste zo skaly vyteká zopár prameňov vody a miesto je zelenšie. Roklinou kráčam pomaly, aby som fotoaparátom zachytil, čo najviac jej krásy, ktorú vytvorila príroda. Dostávam sa konečne na koniec tiesňavy, kde značený chodník odbočuje od dna doliny a mierne stúpa do sedla Umrlá (najvyšší bod trasy). Hore oddychuje niekoľko turistov, a tak pokračujem hneď ďalej dole do Bobroveckej doliny, odkiaľ budem pokračovať po modrej značke.

Bobrovecká dolina

Zo sedla pod Umrlou to dole bolo len niekoľko minút po lesnej ceste a som pri smerovníku na asfaltovej ceste. Po nej budem schádzať do Oravíc. Najprv k rázcestiu pod Suchou dolinou, kde je prístrešok a odbočka prepojovacej žltej k ústiu Juráňovej doliny. Po oboch stranách doliny sú lúky a v užších miestach sú obrovské listy lopúchov.

Po pravej strane na konci jednej z lúk je horáreň Bobrovec, ktorá doslova stráži Osobitú. Neskôr, na zákrute cesty je ešte horáreň Peciská. Občas sa pozriem vľavo na vrchol Osobitej a kráčam si obzerajúc okolie, fotiac bodliaky až dôjdem k zaujímavému miestu, kde je informačná tabuľa z Kocyanovho náučného chodníka časť B6. Popisuje zaniknutú osadu Bystrá a chodník smeruje po piatich dlhých hrubých kladách, spájaných ponad rašeliniská. Občas je niekde menšia tabuľa s informáciou o mieste, až dôjdem k odpočívadlu s vyhliadkou. Vo vežičke je umiestnený velikánsky ďalekohľad, ktorý poslúži na priblíženie si Osobitej a vrchov okolo.

Sú tu informačné tabule: Vrchoviská, Slatinské rašeliniska a ich záchrana. Vyleziem k ďalekohľadu, ale slniečko dosť svieti, a tak dávam pozor na zrak. Prechádzaním chodníka ponad rašelinisko je potrebné dávať pozor, kde človek stúpa. Na niektorých miestach sú klady prelomené, a tak je obozretnosť potrebná.

Ešte niekoľko menších tabúľ a som späť na modrej značke (asfaltka) pri vstupe/výstupe na NCH o rašeliniskách Peciská, o čom píše tabuľa B4. Po chvíľke je ešte B3, ktorá podáva informácie o prameňoch. V blízkosti vodného zdroja je B2 a táto niečo povie o osade Oravice. O chvíľku som pri pamätníku padlých v roku 1945, ktorý tu na ich počesť postavila finančná stráž. Posledné metre a som pri ceste a smerovníku, odkiaľ som dnes vyrážal.

Mám ešte chvíľku čas, kým sa stretnem s rodinou na dohovorenom mieste, a tak po chvíli oddychu pri chladenej kofole pokračujem v prechádzke popri riečke Oravica a časťou cyklotrasy. Časť, ktorú prejdem, je vedľa riečky k vyústeniu na štátnu cestu do Vitanovej.

Zhodnotenie

Veľmi pekné a zaujímavé miesto, aj keď to bola pomerne kratšia prechádza. Tiesňavy stáli jednoznačne za prehliadku, ale aj ostatné sú nádherné miesta v predhorí Západných Tatier. Čiastočne sú Tichá a Bobrovecká dolina bezbariérové a oboje prístupne v dĺžke okolo 3 km. Po dlhšej dobe som mal možnosť oboznámiť sa so zmenami, ktoré sa za necelé desaťročie udiali. Musím podotknúť, že k zlepšeniu turizmu v krásnej časti tatranskej prírody.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek