Túra

Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu

11.01.18
Viac-menej sa posledné roky snažím na sviatok Všetkých svätých mať obehané v predstihu všetky miesta, kde odpočívajú v pokoji cintorínov naši najbližší. Aby som sa mohol venovať túlaniu sa po horách a miestach, ktoré ešte nepoznám v milovaných Slanských vrchoch. Preto aj vo sviatočný deň si to smerujem práve na takéto miesta v severnej časti nad Zlatobanskou dolinou.

Trasa

Sigord, Rácová – chata Fricka – Hanušovské sedlo – slovenské Moai – Zbojnícke skaly – skaly na žltej pod Čiernou horou – Kujavy – Sigord chaty – Sigord, Rácová

Samozrejme, ráno musím vyraziť trocha skôr ako zvyknem odchádzať za výjazdmi do okolia, ale to kvôli vzdialenosti a aby som mal dostatok času na prejdenie naplánovanej trasy. Tak z domu fujazdím autom za svitania. Odparkovaním auta v blízkosti smerovníka Sigord–Rácová nejakú štvrťhodinku získavam k dobru. Narýchlo sa prezúvam, beriem všetko potrebné a stojím pri smerovníku, aby som mohol po prečítaní smerových tabulí vyraziť dolinou okolo Sigordského potoka v ústrety túre a v snahe obohatiť sa o nové, nepoznané. Dnes sa budem viac držať značkovaných chodníkov a len miesto z názvom Kujavy bude mimo trasy. Práve Kujavy sú hlavným cieľom putovania, aj keď krásnych miest bude na trase viac.

Modrou značkou od mosta cez Sigordský potok (Šťavica) a smerovníka Rácová pokračujem mierne stúpajúc lesnou spevnenou cestou a len občas odbehnem vedľa, aby som si pozrel niektoré miesta z lesného náučného cykloturistického chodníka na jednej či druhej strane lesnej cesty. Neabsolvujem ho po celej jeho trase, ale aj tak ma zaujíma aspoň to, čo mám v blízkosti trasy. Modrá by ma doviedla do dediny Pavlovce, cez Hermanovské sedlo a Zlatú studňu. Z cykloturistického chodníka spomeniem po ceste mokrade, prameň Šťavica s minerálnou železnato-uhličitou vodou, lesné škôlkarstvo, prístrešok na miernej vyvýšenine vedľa chodníka a za potokom prameň rakúskej cisárovnej Alžbety Bavorskej, prezývanej Sisi.

V týchto miestach som opustil cykloturistický chodník, ktorý pokračoval od prameňa po druhej strane potoka. Odchádzam z pekných miest, kde sa dá oddýchnuť a posedieť. Pokračujem ďalej dolinou po spevnenej ceste obdivujúc prírodu. Odhliadnuc od toho, že aj tam v niektorých miestach sú skládky vyťaženého dreva, ktoré narúšajú nádheru, čo môžem z prekrásnej prírody severnej časti Slanských vrchov vnímať.

Miniem prameň vedľa cesty a tu sa objavuje snehová prikrývka. Posledné stovky metrov a som na križovatke lesných ciest pri smerovníku chata Fricka. Je len o niekoľko metrov vyššie ako odbočujúci modrý chodník. Práve tadiaľ vedie medzinárodná E-3 smerom na Javornícku poľanu a ďalej po hrebeni Troch chotárov do Hanušovského sedla, kde dôjdem po modrej, ktorá kopíruje zvážnice a vrstevnicu spomínaných Troch chotárov.

Vyjdem samozrejme k samotnej chate, aby som si prezrel, ako to tam vyzerá. Potom cez les schádzam na lesnú cestu a modrú, ktorou budem kráčať do Hanušovského sedla. Zo začiatku idem po lesnej ceste a potom odbočím na vrstevnicu cez les. Prechádzaním ma občas zaujme pohľad do doliny či kopce okolo, ale viac ma potešia skalky, kamenné polia v dolinkách, až sa dostanem k väčším skalkám, ktoré si idem poobzerať. Sú pre mňa neznámou časťou. Je to len 50 m od chodníka a po obhliadke sa naň opäť vraciam.

Pokračujem k spevnenej ceste a smerovníku pri chate Koľoroš. O chate sa nedá ani hovoriť. Bočné drevené steny z dosák sú preč, a tak na úkryt pred dažďom a vetrom by mohlo byť len pod strechou, ale určite by bol problém sa hore dostať. Možno niekedy slúžila ako sklad lesným robotníkom. V jej blízkosti je prameň Malá Deľňa.

Odchádzam a o necelú štvrťhodinku som v Hanušovskom sedle, kde pribudlo snehu, a tak je ho hádam do 8 cm. Všetko sa belie. Rozmýšľam, čo teraz, či sa vrátim k prameňu, odkiaľ som chcel odbočiť na lesnú zvážnicu, alebo sa na chvíľu napojím na červenú hrebeňovku a pôjdem smerom k vrcholu Lysá a k Vartášom (slovenské Moai).

Som nad nimi pri tabuli s opisom miest. Dole k nim však neschádzam, v snehu sa to dosť šmýka po kameňoch a opadanom lístí. Veď to poznám, a tak na prvom možnom mieste, kde sa mi objaví cestička sa odkláňam od značky a schádzam dole ku zvážnici, ktorou bola trasa plánovaná. Privedie ma k prameňu pod Lysou, kde schádza dole červená, ktorou budem nad dolinou pokračovať lesnou cestou ku Zbojníckej skale.

Posledných možno 200 m idem lesom, vychodeným chodníkom, ktorý sa mi ukázal vedľa lesnej cesty (červená E-3). Vedie na vrchol Čiernej hory, pod ktorou sa nachádzam. Som medzi skalami, trocha si to poobzerám. Pokračujem skratkou, ktorá je vyznačená na strome a má ma doviesť k žltej značke (schádza od vrcholu Čiernej hory dole na Sigord). Po 10 minútach som konečne na žltej a začínam sa približovať k vyvrcholeniu putovania, a to na Kujavy (Chujavy). Je to však ešte po žltej značke kúsok k miestu, kde budem schádzať dole do prepadliny.

Snáď bude niečo pekné na obdiv z miest na hrebeni jednej z vetiev Čiernej hory. Dostávam sa k prvej skale na žltej a potom odbočuje trocha dole vpravo pod hrebeň na jeho severozápadnú stranu. Ostávam však na hrebeni, ktorým pokračujem ďalej a dobre som urobil. Prichádzam k ďalšej vyvreline a čo vidím, skala a v nej dve skalné okienka, ktoré v nej vytvorila príroda stáročiami. Nádhera, oplatilo sa tade ísť.

Po dôkladnej prehliadke pokračujem a nachádzam ďalšie menšie skalky rôznych tvarov až neskôr schádzam opäť k žltej značke, ktorá práve pod strmým klesaním odbočuje a smeruje na juh. Dole však vidím ešte jednu skalnú vyvrelinu, a tak sa tam idem pozrieť, táto však nebola až tak zaujímavá, takže sa šmýkajúc štverám naspäť na značkovaný chodník, tiahnuci sa západnou stranou hrebeňa, aby som neskôr odbočil na jeho vrchol. A potom mohol schádzať na východnú stranu dole a hľadať prepadlisko Kujavy.

Kujavy (Chujavy)

Dole sa schádza veľmi zle, sneh, lístie a pod tým kamene, sťažujú zostup. Už hore, keď som išiel hrebeňom, bolo vidieť, že dole je to strmé, akoby odtrhnuté a prepadnuté do hĺbky viac ako 50 – 80 m. Geomorfologická rarita vzniknutá po odtrhnutí svahu a jeho prepadnutí vytvorila svojou nedostupnosťou prales, ktorý má rozlohu skoro 31 ha. Na dne sú kamenné sutiny prechádzajúce do veľkých balvanov, ktoré vytvárajú malé jaskynky.

Dole je chladnejšie, a tak sa tu dole udrží chladný vzduch a tým aj v týchto miestach ostáva sneh. Viac sa o tomto prírodou vytvorenom mieste možno dozvedieť aj na www.pralesy.sk. Okolo jednej väčšej skalky schádzam dole, ale je to veľmi nebezpečné. Snažím sa kráčať pomedzi kamene a balvany a hľadám cestu, aby som sa dostal čo najskôr na lepší terén. Nechávam bokom fotografovanie, aby som sa niekde nešmykol a niečo sa mi nestalo. Sneh to ešte viac komplikuje.

Konečne som sa dopracoval do zalesnenej časti, ktorou pokračujem, aby som neskôr zišiel na lesnú cestu. Možno niekedy sa sem ešte vrátim, ale prídem od Zlatej Bane. Som dole na zvážnici, ktorá ma privedie cez východnú stranu kopca opäť na žltú trasu. Je pravda, že to bude možno štyrikrát dlhšie, akoby som išiel len po značkovanej trase, ale na druhej strane sa Kujavy oplatilo spoznať.

Som späť na žltej a už budem len schádzať stále nižšie a nižšie. Občas sa naskytne nejaký výhľad z rúbaniska, objaví sa skalka, ale to už sa za nimi veľmi nezaoberám. Nič mimoriadne mi neposkytujú, a tak sa venujem len občasným pohľadom cez stromy bez lístia na okolie. Potom vidím budovy v Zlatobanskej doline.

Chodník však obchádza, kopíruje svah cez nový rastúci les na rúbanisku, až sa konečne dostanem dole k potoku Malá Deľňa. Posledné metre a som na štátnej ceste a v mieste smerovníka Sigord chaty, ktorý sa nachádza v blízkosti Cirkevného centra pre rodinu Sigord.

Cestou si robím niekoľko záberov z okolia a Sokolích skál, ktoré mali byť dnes v pláne, ale to až nabudúce. Dnes toho bolo akurát dosť a do tmy by som celú plánovanú trasu neurobil. Od centra je to k potoku Šťavica ani nie 10 minút a stojím pri smerovníku, kde končím putovanie. Vypínam záznam trasy a konečne si môžem dať na nohy suché ponožky.

Zhodnotenie

Dnešný deň ma nesklamal a príroda Slanských vrchov odhalila ďalšie miestečka zo svojej krásnej a nádhernej prírodnej scenérie. Určite som prešiel veľmi peknými miestami, ktoré sa oplatí vidieť niekoľkokrát. Veď vždy sa niečo dá nové objaviť, spoznať. Príroda pozornému pútnikovi poskytne zo svojej nádhery niečo, čo mu v jeho pamäti ostane po dlhší čas a bude mu to pripomínať. Aj menšie pohoria majú, čo ponúknuť turistovi. V dolinách a pod vrcholmi hôr, ktoré ukrývajú pred okolitým svetom v zajatí stromov. Dnes bol pre mňa zas jeden z dní, ktoré rád trávim na potulkách prírodou.

Diskusia
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vyhliadka v korunách stromov zo Ždiaru V poslednej dobe chce nejeden turista navštíviť vyhliadkovú vežu nad Bachledovou dolinou a prejsť sa aj chodníkom v korunách stromov. Ani ja som neodolal pokušeniu a rozhodol som sa pre účasť na trase práve k tejto vyhliadkovej veži, jedným slovom, využil som akciu materského KST Krokus v Hanušovciach nad Topľou, a tak som si splnil malý sníček. Veď roky pribúdajú a ktovie čo bude v budúcnosti. Tak som neváhal ani chvíľu a už som sa hlásil. Čím skôr, tým lepšie, veď aj tak to bolo v mojich dlhodobejších turistických plánoch. 31/10/18 Marián Jaššo Spišská Magura
Túra Roklina Piecky Jar sa blíži k svojmu koncu, ale teploty dosvedčujú skôr letné obdobie, množstvo búrok cez týždeň za horúcich dni to len potvrdilo. Moje milované Slanské vrchy mám prejdené v podstate celé, a tak sa snažím vyraziť aj inde do hôr. Spoznať miesta z našej prekrásnej slovenskej prírody. Jedným z takýchto miest je Slovenský raj. V rovnomennom NP je množstvo prírodných zákutí, ktoré stoja za návštevu a ich spoznanie. Nebudem ich spomínať, ale sa zameriam na tiesňavu, kam dnes pôjdem. Bude to roklina Piecky s Veľkým a Terasovým vodopádom. 22/10/18 Marián Jaššo Slovenský raj
Túra NCH Turecká - okruh z Rudnej Turistická sezóna je dávno v plnom prúde a tak milovník prírody hľadá miesta, ktoré nepozná a rád by ich navštívil a spoznal. Preto aj môj turistický duch mi nedáva pokoj a stále ma ženie za novými miestami. Nie vždy chcem niekam ísť sám, preto niekedy vyhľadávam miesta, kde sa stretne väčšie množstvo turistov na podujatí. Už viackrát som išiel s priateľmi z Michaloviec, ale hlavne s mládežou z miestneho gymnázia. Preto som peknú slnečnú májovú sobotu využil na prechádzku na naplánovanej akcii KST. 28/09/18 Marián Jaššo Revúcka vrchovina
Najnovšie články na titulke
 
Túra Na Vápeč cez Baské Strážovské vrchy som naposledy brázdil pred tromi rokmi s parťákmi. Náš pôvodný zámer prejsť trasu z Vrícka do Hornej Poruby nakoniec nevyšiel a skončili sme v Zliechove. Vypadol tak jeden z našich hlavných cieľov – Vápeč. V hlave som ho však držal poctivo ďalej, a keďže nás tohtoročné „leto“ nie a nie opustiť, zosnoval som okolo tejto vápencovej hrudy trasu. Parťák sa tentoraz nenašiel, a tak som vyrazil sám. dnes Radoslav Jurčina Strážovské vrchy
Rozhovor Na behu ma najviac baví sloboda, voľnosť a príroda Lucia Dobrucká je mladá slovenská ultrabežkyňa, ktorá si v posledných sezónach pripísala na účet viacero výborných výsledkov. Lucka je držiteľkou ženského traťového rekordu na Javorníckej stovke z roku 2017, tento rok získala napríklad 2. miesto na Nízkotatranskej stíhačke či 1. miesto na Lazovke. Na prelome augusta a septembra si zabehla najdlhšiu trasu pretekov L´Echappée Belle vo Francúzsku, na ktorej získala 3. miesto vo svojej kategórii a 6. miesto v celkovom poradí medzi ženami. V celoročnej lige Slovak Ultra Trail si vlani vybojovala 3. miesto, tento rok poskočila na 2. priečku. Lucka je členkou ultrabežeckého tímu Slovak Ultra Trail. Na moje otázky o behu a živote okolo neho odpovedala v nasledujúcom rozhovore. včera Júlia Batmendijnová Rozhovory
Túra Ako drobec prešiel z Magurky na útulňu Ďurková Predpoveď počasia hlási posledné teplé dni na horách. Bez úvah o tom, či ide o hoax alebo pravdu, predĺžený víkend je už mesiac naplánovaný, vyrážame na Donovaly. Program za pochodu prispôsobujeme zmene počasia, najmladšiemu členovi balíme od krátkych rukávov až po zimnú vetrovku, skrátka úplne všetko. Pre nedostatok priestoru v kufri auta nám dospelým musí postačiť pár funkčných tričiek s termo mikinou na vrch. V priebehu víkendu teplota klesá z 25 na 10 stupňov. Prognózy počasia nás neodradili, v piatok šliapeme na hrebeň Nízkych Tatier a útulňu Ďurková. včera Karolína Dobiašová Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 967 m n. m.

    • min: 473 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1074 m

    • klesanie: 1075 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.11.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Sigord (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.88 (0.3)