Túra

Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu

11.01.18
Viac-menej sa posledné roky snažím na sviatok Všetkých svätých mať obehané v predstihu všetky miesta, kde odpočívajú v pokoji cintorínov naši najbližší. Aby som sa mohol venovať túlaniu sa po horách a miestach, ktoré ešte nepoznám v milovaných Slanských vrchoch. Preto aj vo sviatočný deň si to smerujem práve na takéto miesta v severnej časti nad Zlatobanskou dolinou.

Trasa

Sigord, Rácová – chata Fricka – Hanušovské sedlo – slovenské Moai – Zbojnícke skaly – skaly na žltej pod Čiernou horou – Kujavy – Sigord chaty – Sigord, Rácová

Samozrejme, ráno musím vyraziť trocha skôr ako zvyknem odchádzať za výjazdmi do okolia, ale to kvôli vzdialenosti a aby som mal dostatok času na prejdenie naplánovanej trasy. Tak z domu fujazdím autom za svitania. Odparkovaním auta v blízkosti smerovníka Sigord–Rácová nejakú štvrťhodinku získavam k dobru. Narýchlo sa prezúvam, beriem všetko potrebné a stojím pri smerovníku, aby som mohol po prečítaní smerových tabulí vyraziť dolinou okolo Sigordského potoka v ústrety túre a v snahe obohatiť sa o nové, nepoznané. Dnes sa budem viac držať značkovaných chodníkov a len miesto z názvom Kujavy bude mimo trasy. Práve Kujavy sú hlavným cieľom putovania, aj keď krásnych miest bude na trase viac.

Modrou značkou od mosta cez Sigordský potok (Šťavica) a smerovníka Rácová pokračujem mierne stúpajúc lesnou spevnenou cestou a len občas odbehnem vedľa, aby som si pozrel niektoré miesta z lesného náučného cykloturistického chodníka na jednej či druhej strane lesnej cesty. Neabsolvujem ho po celej jeho trase, ale aj tak ma zaujíma aspoň to, čo mám v blízkosti trasy. Modrá by ma doviedla do dediny Pavlovce, cez Hermanovské sedlo a Zlatú studňu. Z cykloturistického chodníka spomeniem po ceste mokrade, prameň Šťavica s minerálnou železnato-uhličitou vodou, lesné škôlkarstvo, prístrešok na miernej vyvýšenine vedľa chodníka a za potokom prameň rakúskej cisárovnej Alžbety Bavorskej, prezývanej Sisi.

V týchto miestach som opustil cykloturistický chodník, ktorý pokračoval od prameňa po druhej strane potoka. Odchádzam z pekných miest, kde sa dá oddýchnuť a posedieť. Pokračujem ďalej dolinou po spevnenej ceste obdivujúc prírodu. Odhliadnuc od toho, že aj tam v niektorých miestach sú skládky vyťaženého dreva, ktoré narúšajú nádheru, čo môžem z prekrásnej prírody severnej časti Slanských vrchov vnímať.

Miniem prameň vedľa cesty a tu sa objavuje snehová prikrývka. Posledné stovky metrov a som na križovatke lesných ciest pri smerovníku chata Fricka. Je len o niekoľko metrov vyššie ako odbočujúci modrý chodník. Práve tadiaľ vedie medzinárodná E-3 smerom na Javornícku poľanu a ďalej po hrebeni Troch chotárov do Hanušovského sedla, kde dôjdem po modrej, ktorá kopíruje zvážnice a vrstevnicu spomínaných Troch chotárov.

Vyjdem samozrejme k samotnej chate, aby som si prezrel, ako to tam vyzerá. Potom cez les schádzam na lesnú cestu a modrú, ktorou budem kráčať do Hanušovského sedla. Zo začiatku idem po lesnej ceste a potom odbočím na vrstevnicu cez les. Prechádzaním ma občas zaujme pohľad do doliny či kopce okolo, ale viac ma potešia skalky, kamenné polia v dolinkách, až sa dostanem k väčším skalkám, ktoré si idem poobzerať. Sú pre mňa neznámou časťou. Je to len 50 m od chodníka a po obhliadke sa naň opäť vraciam.

Pokračujem k spevnenej ceste a smerovníku pri chate Koľoroš. O chate sa nedá ani hovoriť. Bočné drevené steny z dosák sú preč, a tak na úkryt pred dažďom a vetrom by mohlo byť len pod strechou, ale určite by bol problém sa hore dostať. Možno niekedy slúžila ako sklad lesným robotníkom. V jej blízkosti je prameň Malá Deľňa.

Odchádzam a o necelú štvrťhodinku som v Hanušovskom sedle, kde pribudlo snehu, a tak je ho hádam do 8 cm. Všetko sa belie. Rozmýšľam, čo teraz, či sa vrátim k prameňu, odkiaľ som chcel odbočiť na lesnú zvážnicu, alebo sa na chvíľu napojím na červenú hrebeňovku a pôjdem smerom k vrcholu Lysá a k Vartášom (slovenské Moai).

Som nad nimi pri tabuli s opisom miest. Dole k nim však neschádzam, v snehu sa to dosť šmýka po kameňoch a opadanom lístí. Veď to poznám, a tak na prvom možnom mieste, kde sa mi objaví cestička sa odkláňam od značky a schádzam dole ku zvážnici, ktorou bola trasa plánovaná. Privedie ma k prameňu pod Lysou, kde schádza dole červená, ktorou budem nad dolinou pokračovať lesnou cestou ku Zbojníckej skale.

Posledných možno 200 m idem lesom, vychodeným chodníkom, ktorý sa mi ukázal vedľa lesnej cesty (červená E-3). Vedie na vrchol Čiernej hory, pod ktorou sa nachádzam. Som medzi skalami, trocha si to poobzerám. Pokračujem skratkou, ktorá je vyznačená na strome a má ma doviesť k žltej značke (schádza od vrcholu Čiernej hory dole na Sigord). Po 10 minútach som konečne na žltej a začínam sa približovať k vyvrcholeniu putovania, a to na Kujavy (Chujavy). Je to však ešte po žltej značke kúsok k miestu, kde budem schádzať dole do prepadliny.

Snáď bude niečo pekné na obdiv z miest na hrebeni jednej z vetiev Čiernej hory. Dostávam sa k prvej skale na žltej a potom odbočuje trocha dole vpravo pod hrebeň na jeho severozápadnú stranu. Ostávam však na hrebeni, ktorým pokračujem ďalej a dobre som urobil. Prichádzam k ďalšej vyvreline a čo vidím, skala a v nej dve skalné okienka, ktoré v nej vytvorila príroda stáročiami. Nádhera, oplatilo sa tade ísť.

Po dôkladnej prehliadke pokračujem a nachádzam ďalšie menšie skalky rôznych tvarov až neskôr schádzam opäť k žltej značke, ktorá práve pod strmým klesaním odbočuje a smeruje na juh. Dole však vidím ešte jednu skalnú vyvrelinu, a tak sa tam idem pozrieť, táto však nebola až tak zaujímavá, takže sa šmýkajúc štverám naspäť na značkovaný chodník, tiahnuci sa západnou stranou hrebeňa, aby som neskôr odbočil na jeho vrchol. A potom mohol schádzať na východnú stranu dole a hľadať prepadlisko Kujavy.

Kujavy (Chujavy)

Dole sa schádza veľmi zle, sneh, lístie a pod tým kamene, sťažujú zostup. Už hore, keď som išiel hrebeňom, bolo vidieť, že dole je to strmé, akoby odtrhnuté a prepadnuté do hĺbky viac ako 50 – 80 m. Geomorfologická rarita vzniknutá po odtrhnutí svahu a jeho prepadnutí vytvorila svojou nedostupnosťou prales, ktorý má rozlohu skoro 31 ha. Na dne sú kamenné sutiny prechádzajúce do veľkých balvanov, ktoré vytvárajú malé jaskynky.

Dole je chladnejšie, a tak sa tu dole udrží chladný vzduch a tým aj v týchto miestach ostáva sneh. Viac sa o tomto prírodou vytvorenom mieste možno dozvedieť aj na www.pralesy.sk. Okolo jednej väčšej skalky schádzam dole, ale je to veľmi nebezpečné. Snažím sa kráčať pomedzi kamene a balvany a hľadám cestu, aby som sa dostal čo najskôr na lepší terén. Nechávam bokom fotografovanie, aby som sa niekde nešmykol a niečo sa mi nestalo. Sneh to ešte viac komplikuje.

Konečne som sa dopracoval do zalesnenej časti, ktorou pokračujem, aby som neskôr zišiel na lesnú cestu. Možno niekedy sa sem ešte vrátim, ale prídem od Zlatej Bane. Som dole na zvážnici, ktorá ma privedie cez východnú stranu kopca opäť na žltú trasu. Je pravda, že to bude možno štyrikrát dlhšie, akoby som išiel len po značkovanej trase, ale na druhej strane sa Kujavy oplatilo spoznať.

Som späť na žltej a už budem len schádzať stále nižšie a nižšie. Občas sa naskytne nejaký výhľad z rúbaniska, objaví sa skalka, ale to už sa za nimi veľmi nezaoberám. Nič mimoriadne mi neposkytujú, a tak sa venujem len občasným pohľadom cez stromy bez lístia na okolie. Potom vidím budovy v Zlatobanskej doline.

Chodník však obchádza, kopíruje svah cez nový rastúci les na rúbanisku, až sa konečne dostanem dole k potoku Malá Deľňa. Posledné metre a som na štátnej ceste a v mieste smerovníka Sigord chaty, ktorý sa nachádza v blízkosti Cirkevného centra pre rodinu Sigord.

Cestou si robím niekoľko záberov z okolia a Sokolích skál, ktoré mali byť dnes v pláne, ale to až nabudúce. Dnes toho bolo akurát dosť a do tmy by som celú plánovanú trasu neurobil. Od centra je to k potoku Šťavica ani nie 10 minút a stojím pri smerovníku, kde končím putovanie. Vypínam záznam trasy a konečne si môžem dať na nohy suché ponožky.

Zhodnotenie

Dnešný deň ma nesklamal a príroda Slanských vrchov odhalila ďalšie miestečka zo svojej krásnej a nádhernej prírodnej scenérie. Určite som prešiel veľmi peknými miestami, ktoré sa oplatí vidieť niekoľkokrát. Veď vždy sa niečo dá nové objaviť, spoznať. Príroda pozornému pútnikovi poskytne zo svojej nádhery niečo, čo mu v jeho pamäti ostane po dlhší čas a bude mu to pripomínať. Aj menšie pohoria majú, čo ponúknuť turistovi. V dolinách a pod vrcholmi hôr, ktoré ukrývajú pred okolitým svetom v zajatí stromov. Dnes bol pre mňa zas jeden z dní, ktoré rád trávim na potulkách prírodou.

Diskusia
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu Viac-menej sa posledné roky snažím na sviatok Všetkých svätých mať obehané v predstihu všetky miesta, kde odpočívajú v pokoji cintorínov naši najbližší. Aby som sa mohol venovať túlaniu sa po horách a miestach, ktoré ešte nepoznám v milovaných Slanských vrchoch. Preto aj vo sviatočný deň si to smerujem práve na takéto miesta v severnej časti nad Zlatobanskou dolinou. 11/01/18 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Letný prechod cez Šíp - okruh zo Stankovian Turisti z Hanušoviec nad Topľou mali v ročnom pláne návštevu Šípskej Fatry s výstupom na vrch Šíp, preto som to mal viditeľne v kalendári zapísané. Blížil sa deň výstupu, ale počas týždňa bolo počasie daždivé. Aj napriek predpovediam počasia som bol optimistom a veril som, že sa výlet podarí v naplánovanom čase uskutočniť. Samozrejme, že ako správneho turistu má lákajú aj iné miesta v horách a netúlam sa len po svojich srdcových Slanských vrchoch. Veď človeka odjakživa lákalo neznáme, takže som ako všetci ostatní, ktorí túžia za poznaním iných krajov. 03/01/18 Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Túra Tiesňava Juráňova dolina - okruh z Oravíc Na Orave dobre na Orave zdravo... A preto, aj keď návšteva nádherného oravského kraja bola skôr o historických pamiatkach, spoznávaní minulosti obyvateľov Oravy a o slnení a kúpaní sa, nedalo mi, aby som aspoň na chvíľku nevybehol na kratšiu prechádzku. Musím povedať, že som Juráňovu dolinu prechádzal pred deviatimi rokmi a veľmi sa mi to páčilo. Za ten čas sa však aj tu toho dosť zmenilo, pribudli náučné chodníky, cyklotrasa, sčasti aj mimo hlavnej cesty popri riečke Oravica. 28/12/17 Marián Jaššo Západné Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! včera Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Potulky okolo Bialky Vydáme sa krajom hranice medzi Podhalím (pl. Podhale) a Zamagurím.(pl. Zamagurze). Putovanie rozdelíme na dva letné dni. Nakukneme do okolia Bukowiny Tatrzańskej. Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy. Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). 16/01/18 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 967 m n. m.

    • min: 473 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1074 m

    • klesanie: 1075 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.11.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Sigord (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1320 ľudí
0.64 (0.16)