Túra

Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu

11.01.18
Viac-menej sa posledné roky snažím na sviatok Všetkých svätých mať obehané v predstihu všetky miesta, kde odpočívajú v pokoji cintorínov naši najbližší. Aby som sa mohol venovať túlaniu sa po horách a miestach, ktoré ešte nepoznám v milovaných Slanských vrchoch. Preto aj vo sviatočný deň si to smerujem práve na takéto miesta v severnej časti nad Zlatobanskou dolinou.

Trasa

Sigord, Rácová – chata Fricka – Hanušovské sedlo – slovenské Moai – Zbojnícke skaly – skaly na žltej pod Čiernou horou – Kujavy – Sigord chaty – Sigord, Rácová

Samozrejme, ráno musím vyraziť trocha skôr ako zvyknem odchádzať za výjazdmi do okolia, ale to kvôli vzdialenosti a aby som mal dostatok času na prejdenie naplánovanej trasy. Tak z domu fujazdím autom za svitania. Odparkovaním auta v blízkosti smerovníka Sigord–Rácová nejakú štvrťhodinku získavam k dobru. Narýchlo sa prezúvam, beriem všetko potrebné a stojím pri smerovníku, aby som mohol po prečítaní smerových tabulí vyraziť dolinou okolo Sigordského potoka v ústrety túre a v snahe obohatiť sa o nové, nepoznané. Dnes sa budem viac držať značkovaných chodníkov a len miesto z názvom Kujavy bude mimo trasy. Práve Kujavy sú hlavným cieľom putovania, aj keď krásnych miest bude na trase viac.

Modrou značkou od mosta cez Sigordský potok (Šťavica) a smerovníka Rácová pokračujem mierne stúpajúc lesnou spevnenou cestou a len občas odbehnem vedľa, aby som si pozrel niektoré miesta z lesného náučného cykloturistického chodníka na jednej či druhej strane lesnej cesty. Neabsolvujem ho po celej jeho trase, ale aj tak ma zaujíma aspoň to, čo mám v blízkosti trasy. Modrá by ma doviedla do dediny Pavlovce, cez Hermanovské sedlo a Zlatú studňu. Z cykloturistického chodníka spomeniem po ceste mokrade, prameň Šťavica s minerálnou železnato-uhličitou vodou, lesné škôlkarstvo, prístrešok na miernej vyvýšenine vedľa chodníka a za potokom prameň rakúskej cisárovnej Alžbety Bavorskej, prezývanej Sisi.

V týchto miestach som opustil cykloturistický chodník, ktorý pokračoval od prameňa po druhej strane potoka. Odchádzam z pekných miest, kde sa dá oddýchnuť a posedieť. Pokračujem ďalej dolinou po spevnenej ceste obdivujúc prírodu. Odhliadnuc od toho, že aj tam v niektorých miestach sú skládky vyťaženého dreva, ktoré narúšajú nádheru, čo môžem z prekrásnej prírody severnej časti Slanských vrchov vnímať.

Miniem prameň vedľa cesty a tu sa objavuje snehová prikrývka. Posledné stovky metrov a som na križovatke lesných ciest pri smerovníku chata Fricka. Je len o niekoľko metrov vyššie ako odbočujúci modrý chodník. Práve tadiaľ vedie medzinárodná E-3 smerom na Javornícku poľanu a ďalej po hrebeni Troch chotárov do Hanušovského sedla, kde dôjdem po modrej, ktorá kopíruje zvážnice a vrstevnicu spomínaných Troch chotárov.

Vyjdem samozrejme k samotnej chate, aby som si prezrel, ako to tam vyzerá. Potom cez les schádzam na lesnú cestu a modrú, ktorou budem kráčať do Hanušovského sedla. Zo začiatku idem po lesnej ceste a potom odbočím na vrstevnicu cez les. Prechádzaním ma občas zaujme pohľad do doliny či kopce okolo, ale viac ma potešia skalky, kamenné polia v dolinkách, až sa dostanem k väčším skalkám, ktoré si idem poobzerať. Sú pre mňa neznámou časťou. Je to len 50 m od chodníka a po obhliadke sa naň opäť vraciam.

Pokračujem k spevnenej ceste a smerovníku pri chate Koľoroš. O chate sa nedá ani hovoriť. Bočné drevené steny z dosák sú preč, a tak na úkryt pred dažďom a vetrom by mohlo byť len pod strechou, ale určite by bol problém sa hore dostať. Možno niekedy slúžila ako sklad lesným robotníkom. V jej blízkosti je prameň Malá Deľňa.

Odchádzam a o necelú štvrťhodinku som v Hanušovskom sedle, kde pribudlo snehu, a tak je ho hádam do 8 cm. Všetko sa belie. Rozmýšľam, čo teraz, či sa vrátim k prameňu, odkiaľ som chcel odbočiť na lesnú zvážnicu, alebo sa na chvíľu napojím na červenú hrebeňovku a pôjdem smerom k vrcholu Lysá a k Vartášom (slovenské Moai).

Som nad nimi pri tabuli s opisom miest. Dole k nim však neschádzam, v snehu sa to dosť šmýka po kameňoch a opadanom lístí. Veď to poznám, a tak na prvom možnom mieste, kde sa mi objaví cestička sa odkláňam od značky a schádzam dole ku zvážnici, ktorou bola trasa plánovaná. Privedie ma k prameňu pod Lysou, kde schádza dole červená, ktorou budem nad dolinou pokračovať lesnou cestou ku Zbojníckej skale.

Posledných možno 200 m idem lesom, vychodeným chodníkom, ktorý sa mi ukázal vedľa lesnej cesty (červená E-3). Vedie na vrchol Čiernej hory, pod ktorou sa nachádzam. Som medzi skalami, trocha si to poobzerám. Pokračujem skratkou, ktorá je vyznačená na strome a má ma doviesť k žltej značke (schádza od vrcholu Čiernej hory dole na Sigord). Po 10 minútach som konečne na žltej a začínam sa približovať k vyvrcholeniu putovania, a to na Kujavy (Chujavy). Je to však ešte po žltej značke kúsok k miestu, kde budem schádzať dole do prepadliny.

Snáď bude niečo pekné na obdiv z miest na hrebeni jednej z vetiev Čiernej hory. Dostávam sa k prvej skale na žltej a potom odbočuje trocha dole vpravo pod hrebeň na jeho severozápadnú stranu. Ostávam však na hrebeni, ktorým pokračujem ďalej a dobre som urobil. Prichádzam k ďalšej vyvreline a čo vidím, skala a v nej dve skalné okienka, ktoré v nej vytvorila príroda stáročiami. Nádhera, oplatilo sa tade ísť.

Po dôkladnej prehliadke pokračujem a nachádzam ďalšie menšie skalky rôznych tvarov až neskôr schádzam opäť k žltej značke, ktorá práve pod strmým klesaním odbočuje a smeruje na juh. Dole však vidím ešte jednu skalnú vyvrelinu, a tak sa tam idem pozrieť, táto však nebola až tak zaujímavá, takže sa šmýkajúc štverám naspäť na značkovaný chodník, tiahnuci sa západnou stranou hrebeňa, aby som neskôr odbočil na jeho vrchol. A potom mohol schádzať na východnú stranu dole a hľadať prepadlisko Kujavy.

Kujavy (Chujavy)

Dole sa schádza veľmi zle, sneh, lístie a pod tým kamene, sťažujú zostup. Už hore, keď som išiel hrebeňom, bolo vidieť, že dole je to strmé, akoby odtrhnuté a prepadnuté do hĺbky viac ako 50 – 80 m. Geomorfologická rarita vzniknutá po odtrhnutí svahu a jeho prepadnutí vytvorila svojou nedostupnosťou prales, ktorý má rozlohu skoro 31 ha. Na dne sú kamenné sutiny prechádzajúce do veľkých balvanov, ktoré vytvárajú malé jaskynky.

Dole je chladnejšie, a tak sa tu dole udrží chladný vzduch a tým aj v týchto miestach ostáva sneh. Viac sa o tomto prírodou vytvorenom mieste možno dozvedieť aj na www.pralesy.sk. Okolo jednej väčšej skalky schádzam dole, ale je to veľmi nebezpečné. Snažím sa kráčať pomedzi kamene a balvany a hľadám cestu, aby som sa dostal čo najskôr na lepší terén. Nechávam bokom fotografovanie, aby som sa niekde nešmykol a niečo sa mi nestalo. Sneh to ešte viac komplikuje.

Konečne som sa dopracoval do zalesnenej časti, ktorou pokračujem, aby som neskôr zišiel na lesnú cestu. Možno niekedy sa sem ešte vrátim, ale prídem od Zlatej Bane. Som dole na zvážnici, ktorá ma privedie cez východnú stranu kopca opäť na žltú trasu. Je pravda, že to bude možno štyrikrát dlhšie, akoby som išiel len po značkovanej trase, ale na druhej strane sa Kujavy oplatilo spoznať.

Som späť na žltej a už budem len schádzať stále nižšie a nižšie. Občas sa naskytne nejaký výhľad z rúbaniska, objaví sa skalka, ale to už sa za nimi veľmi nezaoberám. Nič mimoriadne mi neposkytujú, a tak sa venujem len občasným pohľadom cez stromy bez lístia na okolie. Potom vidím budovy v Zlatobanskej doline.

Chodník však obchádza, kopíruje svah cez nový rastúci les na rúbanisku, až sa konečne dostanem dole k potoku Malá Deľňa. Posledné metre a som na štátnej ceste a v mieste smerovníka Sigord chaty, ktorý sa nachádza v blízkosti Cirkevného centra pre rodinu Sigord.

Cestou si robím niekoľko záberov z okolia a Sokolích skál, ktoré mali byť dnes v pláne, ale to až nabudúce. Dnes toho bolo akurát dosť a do tmy by som celú plánovanú trasu neurobil. Od centra je to k potoku Šťavica ani nie 10 minút a stojím pri smerovníku, kde končím putovanie. Vypínam záznam trasy a konečne si môžem dať na nohy suché ponožky.

Zhodnotenie

Dnešný deň ma nesklamal a príroda Slanských vrchov odhalila ďalšie miestečka zo svojej krásnej a nádhernej prírodnej scenérie. Určite som prešiel veľmi peknými miestami, ktoré sa oplatí vidieť niekoľkokrát. Veď vždy sa niečo dá nové objaviť, spoznať. Príroda pozornému pútnikovi poskytne zo svojej nádhery niečo, čo mu v jeho pamäti ostane po dlhší čas a bude mu to pripomínať. Aj menšie pohoria majú, čo ponúknuť turistovi. V dolinách a pod vrcholmi hôr, ktoré ukrývajú pred okolitým svetom v zajatí stromov. Dnes bol pre mňa zas jeden z dní, ktoré rád trávim na potulkách prírodou.

Fórum 8 príspevkov
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Žipajová skala, Šimonka a Ivanov vrch Po roku sa opäť stretávam na východe s priateľom Martinom, ktorý v posledných rokoch pravidelne chodieva do Slanských vrchov, aby spoznával skryté čaro skál, hľadal v nich skalné okna a tešil sa z výhľadov, zákutí dolín a tiež z nevšednej prírody, ktorou oplývajú. Aj napriek tomu, že máme niektoré lokality dosť dôkladne prebádané, vždy sa objaví v zornom poli počas našich túlačiek niečo nové a zaujímavé. V minulom roku sme hľadali jedno okno, ktoré sa nám však nepodarilo nájsť, a tak obohatený o nové poznatky, kde by sa malo nachádzať, ideme opäť skúsiť šťastie a pevne veríme, že sa nám to na druhý pokus podarí. Zároveň budeme spoznávať a objavovať nové miesta v menej známom pohorí na východe. 10/10/19 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Hejce a pamätník leteckého nešťastia Aj napriek tomu, že som v týchto miestach bol pred niekoľkými rokmi, využívam možnosť si ich prezrieť znova. A vzdať hold vojakom, ktorí tu v zime 2006 pri páde lietadla zahynuli. Náš turistický oddiel pri JDS v Trebišove usporiadal jednodňový zájazd, na ktorom sa zúčastnilo 48 seniorov, ktorí majú radi prírodu a pohyb v nej. Zároveň počas turistiky a poznávania krajiny v maďarskej časti Slanských vrchov (Zempléni-hegység) si zaumienili uctiť pamiatku tragicky zahynuvších vojakov vracajúcich sa z misie KFOR. Vzdať im poctu položením kytice, zapálením sviečok práve na mieste nešťastia. 04/10/19 Marián Jaššo Zemplín, Maďarsko
Túra Veľké Hincovo pleso zo Štrbského Plesa Malebnosť Vysokých Tatier ma vždy svojím spôsobom priťahovala, ale aj napriek tomu som v nich nejako nenašiel záľubu. Ako turista by som ich chcel aspoň čiastočne spoznať a oboznámiť sa z ich chatami, plesami a možno aj s vrcholmi niektorých štítov. 13/09/19 Marián Jaššo Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Reportáž S Mišom Diviakom o citlivom hospodárení v lese Súčasťou Strednej odbornej školy lesníckej v Banskej Štiavnici sú aj školské lesy Kysihýbel, ktoré slúžia budúcim lesníkom na praktické vyučovanie. Vedúcim školských lesov je Mišo Diviak, lesník, učiteľ a náš dlhoročný autor. Prešli sme sa po zrekonštruovanom náučnom chodníku Kysihýbel a hovorili nielen o tom, ako sa hospodári v tunajších lesoch, ale aj v lesoch všeobecne. dnes Soňa Mäkká Reportáže
Túra Z Luhačovíc k Vlárskemu priesmyku Keď som písal príspevok z vlaňajšieho putovania Tri dni Valašskom z Luhačovíc do Ostravice a hľadal som prijateľnú formu záveru článku, zvolil som jeden slovný obrat. O trase, čo kamsi pokračuje a čo skadesi prišla. Bol to aj, ako som si následne uvedomil, určitý verejný prísľub. A záväzky je potrebné v slušnej spoločnosti plniť. Takže došlo aj na spoznanie neznámeho „skadesi“. Červenou značkou z Luhačovického Zálesí na východ, k juhovýchodnému rohu Valašska. včera Vladimír Mikuš Česko
Túra Od zubačky z Tisovca cez Fabovu hoľu do Michalovej Na Muránsku planinu sme sa s priateľkou vybrali, aby sme konečne preturistikovali celý víkend. Aj napriek tomu, že sme nemali k dispozícii auto, a museli sme sa na planinu dopraviť spojmi, sme nakoniec naplánovali dve pekné trasy, ktoré sme boli schopní prejsť za dva dni, s tým že sa vieme dostať v nedeľu domov. Do toho všetkého sme ešte zakomponovali parný vláčik, ktorý práve počas víkendu išiel trasu sedlo Zbojská – Tisovec a späť. Pre počasie nehlásili žiadne pekné vyhliadky, ale to nehlásili ani týždeň predtým v Tatrách, a mali sme z toho peknú túru. Ako sa ukázalo, na Muráni sa nám počasie pomstilo aj za predchádzajúci víkend. 13/10/19 Dominik Chňapko Muránska planina, Veporské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 967 m n. m.

    • min: 473 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1074 m

    • klesanie: 1075 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.11.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Sigord (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.04 (0.35)