Túra

Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu

11. 01. 2018
Viac-menej sa posledné roky snažím na sviatok Všetkých svätých mať obehané v predstihu všetky miesta, kde odpočívajú v pokoji cintorínov naši najbližší. Aby som sa mohol venovať túlaniu sa po horách a miestach, ktoré ešte nepoznám v milovaných Slanských vrchoch. Preto aj vo sviatočný deň si to smerujem práve na takéto miesta v severnej časti nad Zlatobanskou dolinou.

Trasa

Sigord, Rácová – chata Fricka – Hanušovské sedlo – slovenské Moai – Zbojnícke skaly – skaly na žltej pod Čiernou horou – Kujavy – Sigord chaty – Sigord, Rácová

Samozrejme, ráno musím vyraziť trocha skôr ako zvyknem odchádzať za výjazdmi do okolia, ale to kvôli vzdialenosti a aby som mal dostatok času na prejdenie naplánovanej trasy. Tak z domu fujazdím autom za svitania. Odparkovaním auta v blízkosti smerovníka Sigord–Rácová nejakú štvrťhodinku získavam k dobru. Narýchlo sa prezúvam, beriem všetko potrebné a stojím pri smerovníku, aby som mohol po prečítaní smerových tabulí vyraziť dolinou okolo Sigordského potoka v ústrety túre a v snahe obohatiť sa o nové, nepoznané. Dnes sa budem viac držať značkovaných chodníkov a len miesto z názvom Kujavy bude mimo trasy. Práve Kujavy sú hlavným cieľom putovania, aj keď krásnych miest bude na trase viac.

Modrou značkou od mosta cez Sigordský potok (Šťavica) a smerovníka Rácová pokračujem mierne stúpajúc lesnou spevnenou cestou a len občas odbehnem vedľa, aby som si pozrel niektoré miesta z lesného náučného cykloturistického chodníka na jednej či druhej strane lesnej cesty. Neabsolvujem ho po celej jeho trase, ale aj tak ma zaujíma aspoň to, čo mám v blízkosti trasy. Modrá by ma doviedla do dediny Pavlovce, cez Hermanovské sedlo a Zlatú studňu. Z cykloturistického chodníka spomeniem po ceste mokrade, prameň Šťavica s minerálnou železnato-uhličitou vodou, lesné škôlkarstvo, prístrešok na miernej vyvýšenine vedľa chodníka a za potokom prameň rakúskej cisárovnej Alžbety Bavorskej, prezývanej Sisi.

V týchto miestach som opustil cykloturistický chodník, ktorý pokračoval od prameňa po druhej strane potoka. Odchádzam z pekných miest, kde sa dá oddýchnuť a posedieť. Pokračujem ďalej dolinou po spevnenej ceste obdivujúc prírodu. Odhliadnuc od toho, že aj tam v niektorých miestach sú skládky vyťaženého dreva, ktoré narúšajú nádheru, čo môžem z prekrásnej prírody severnej časti Slanských vrchov vnímať.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Miniem prameň vedľa cesty a tu sa objavuje snehová prikrývka. Posledné stovky metrov a som na križovatke lesných ciest pri smerovníku chata Fricka. Je len o niekoľko metrov vyššie ako odbočujúci modrý chodník. Práve tadiaľ vedie medzinárodná E-3 smerom na Javornícku poľanu a ďalej po hrebeni Troch chotárov do Hanušovského sedla, kde dôjdem po modrej, ktorá kopíruje zvážnice a vrstevnicu spomínaných Troch chotárov.

Vyjdem samozrejme k samotnej chate, aby som si prezrel, ako to tam vyzerá. Potom cez les schádzam na lesnú cestu a modrú, ktorou budem kráčať do Hanušovského sedla. Zo začiatku idem po lesnej ceste a potom odbočím na vrstevnicu cez les. Prechádzaním ma občas zaujme pohľad do doliny či kopce okolo, ale viac ma potešia skalky, kamenné polia v dolinkách, až sa dostanem k väčším skalkám, ktoré si idem poobzerať. Sú pre mňa neznámou časťou. Je to len 50 m od chodníka a po obhliadke sa naň opäť vraciam.

Pokračujem k spevnenej ceste a smerovníku pri chate Koľoroš. O chate sa nedá ani hovoriť. Bočné drevené steny z dosák sú preč, a tak na úkryt pred dažďom a vetrom by mohlo byť len pod strechou, ale určite by bol problém sa hore dostať. Možno niekedy slúžila ako sklad lesným robotníkom. V jej blízkosti je prameň Malá Deľňa.

Odchádzam a o necelú štvrťhodinku som v Hanušovskom sedle, kde pribudlo snehu, a tak je ho hádam do 8 cm. Všetko sa belie. Rozmýšľam, čo teraz, či sa vrátim k prameňu, odkiaľ som chcel odbočiť na lesnú zvážnicu, alebo sa na chvíľu napojím na červenú hrebeňovku a pôjdem smerom k vrcholu Lysá a k Vartášom (slovenské Moai).

Som nad nimi pri tabuli s opisom miest. Dole k nim však neschádzam, v snehu sa to dosť šmýka po kameňoch a opadanom lístí. Veď to poznám, a tak na prvom možnom mieste, kde sa mi objaví cestička sa odkláňam od značky a schádzam dole ku zvážnici, ktorou bola trasa plánovaná. Privedie ma k prameňu pod Lysou, kde schádza dole červená, ktorou budem nad dolinou pokračovať lesnou cestou ku Zbojníckej skale.

Posledných možno 200 m idem lesom, vychodeným chodníkom, ktorý sa mi ukázal vedľa lesnej cesty (červená E-3). Vedie na vrchol Čiernej hory, pod ktorou sa nachádzam. Som medzi skalami, trocha si to poobzerám. Pokračujem skratkou, ktorá je vyznačená na strome a má ma doviesť k žltej značke (schádza od vrcholu Čiernej hory dole na Sigord). Po 10 minútach som konečne na žltej a začínam sa približovať k vyvrcholeniu putovania, a to na Kujavy (Chujavy). Je to však ešte po žltej značke kúsok k miestu, kde budem schádzať dole do prepadliny.

Snáď bude niečo pekné na obdiv z miest na hrebeni jednej z vetiev Čiernej hory. Dostávam sa k prvej skale na žltej a potom odbočuje trocha dole vpravo pod hrebeň na jeho severozápadnú stranu. Ostávam však na hrebeni, ktorým pokračujem ďalej a dobre som urobil. Prichádzam k ďalšej vyvreline a čo vidím, skala a v nej dve skalné okienka, ktoré v nej vytvorila príroda stáročiami. Nádhera, oplatilo sa tade ísť.

Po dôkladnej prehliadke pokračujem a nachádzam ďalšie menšie skalky rôznych tvarov až neskôr schádzam opäť k žltej značke, ktorá práve pod strmým klesaním odbočuje a smeruje na juh. Dole však vidím ešte jednu skalnú vyvrelinu, a tak sa tam idem pozrieť, táto však nebola až tak zaujímavá, takže sa šmýkajúc štverám naspäť na značkovaný chodník, tiahnuci sa západnou stranou hrebeňa, aby som neskôr odbočil na jeho vrchol. A potom mohol schádzať na východnú stranu dole a hľadať prepadlisko Kujavy.

Kujavy (Chujavy)

Dole sa schádza veľmi zle, sneh, lístie a pod tým kamene, sťažujú zostup. Už hore, keď som išiel hrebeňom, bolo vidieť, že dole je to strmé, akoby odtrhnuté a prepadnuté do hĺbky viac ako 50 – 80 m. Geomorfologická rarita vzniknutá po odtrhnutí svahu a jeho prepadnutí vytvorila svojou nedostupnosťou prales, ktorý má rozlohu skoro 31 ha. Na dne sú kamenné sutiny prechádzajúce do veľkých balvanov, ktoré vytvárajú malé jaskynky.

Dole je chladnejšie, a tak sa tu dole udrží chladný vzduch a tým aj v týchto miestach ostáva sneh. Viac sa o tomto prírodou vytvorenom mieste možno dozvedieť aj na www.pralesy.sk. Okolo jednej väčšej skalky schádzam dole, ale je to veľmi nebezpečné. Snažím sa kráčať pomedzi kamene a balvany a hľadám cestu, aby som sa dostal čo najskôr na lepší terén. Nechávam bokom fotografovanie, aby som sa niekde nešmykol a niečo sa mi nestalo. Sneh to ešte viac komplikuje.

Konečne som sa dopracoval do zalesnenej časti, ktorou pokračujem, aby som neskôr zišiel na lesnú cestu. Možno niekedy sa sem ešte vrátim, ale prídem od Zlatej Bane. Som dole na zvážnici, ktorá ma privedie cez východnú stranu kopca opäť na žltú trasu. Je pravda, že to bude možno štyrikrát dlhšie, akoby som išiel len po značkovanej trase, ale na druhej strane sa Kujavy oplatilo spoznať.

Som späť na žltej a už budem len schádzať stále nižšie a nižšie. Občas sa naskytne nejaký výhľad z rúbaniska, objaví sa skalka, ale to už sa za nimi veľmi nezaoberám. Nič mimoriadne mi neposkytujú, a tak sa venujem len občasným pohľadom cez stromy bez lístia na okolie. Potom vidím budovy v Zlatobanskej doline.

Chodník však obchádza, kopíruje svah cez nový rastúci les na rúbanisku, až sa konečne dostanem dole k potoku Malá Deľňa. Posledné metre a som na štátnej ceste a v mieste smerovníka Sigord chaty, ktorý sa nachádza v blízkosti Cirkevného centra pre rodinu Sigord.

Cestou si robím niekoľko záberov z okolia a Sokolích skál, ktoré mali byť dnes v pláne, ale to až nabudúce. Dnes toho bolo akurát dosť a do tmy by som celú plánovanú trasu neurobil. Od centra je to k potoku Šťavica ani nie 10 minút a stojím pri smerovníku, kde končím putovanie. Vypínam záznam trasy a konečne si môžem dať na nohy suché ponožky.

Zhodnotenie

Dnešný deň ma nesklamal a príroda Slanských vrchov odhalila ďalšie miestečka zo svojej krásnej a nádhernej prírodnej scenérie. Určite som prešiel veľmi peknými miestami, ktoré sa oplatí vidieť niekoľkokrát. Veď vždy sa niečo dá nové objaviť, spoznať. Príroda pozornému pútnikovi poskytne zo svojej nádhery niečo, čo mu v jeho pamäti ostane po dlhší čas a bude mu to pripomínať. Aj menšie pohoria majú, čo ponúknuť turistovi. V dolinách a pod vrcholmi hôr, ktoré ukrývajú pred okolitým svetom v zajatí stromov. Dnes bol pre mňa zas jeden z dní, ktoré rád trávim na potulkách prírodou.

Fórum 8 príspevkov
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Kurčínska Magura - okruh z Legnavy Čas leta a prázdnin je práve na prelome a využívam poslednú možnosť na turistiku počas dovolenky v okolí Bardejova. Mal som toho v pláne viac, ale nie celkom dobré počasie ma trocha odrádzalo od veľkých aktivít v prírode. Napriek tomu som hľadal niečo, čo by sa dalo stihnúť v priebehu do času búrok, ktoré prebiehali každý deň v poobedňajších hodinách. Hľadaním po nete som našiel jednu turistickú akciu, ktorú organizovala obec Údol, a to výstup na Kurčínsku Maguru. Tejto sa mali zúčastniť aj turisti z Bardejova. Preto som sa s nimi skontaktoval a strávil som nádhernú sobotu v neznámom prostredí Ľubovnianskej vrchoviny, v jej východnej časti pri poľskej hranici. 17/09/20 Marián Jaššo Ľubovnianska vrchovina
Túra Bieszczady – Połonina Wetlińska – Smerek Počas jednej túry mi volal Miro, či by som mal záujem ísť do Poľska na turistiku. Vraj je ešte voľné miesto, a tak som ani chvíľu nezaváhal. Áno, pôjdem, veď koľkokrát som sa pohrával doma s myšlienkou na turistiku v Poľsku počas hľadania na internete. Z rozprávania som mal vedomosť, že určite, ak tam pôjdem, tak to ľutovať nebudem. Išlo o Bieszczadzki Park Narodowy, ktorý turisti pokladajú za jeden z najkrajších v Poľsku a prirovnávajú ho k Nízkym Tatrám, Malej či Veľkej Fatre, čo sa týka výhľadov a prechodu po hrebeni. 28/04/20 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Poľsko
Túra Za poniklecmi Hanušovskej pahorkatiny V posledných rokoch sa pohrávam s myšlienkou na návštevu dvoch lokalít v Hanušovskej pahorkatine, len nejako vždy z jari na to nebol čas. Už som navštívil niekoľko lokalít s výskytom poniklecov na východnom Slovensku, ale nie tieto, o ktoré mám záujem dnes. 24/04/20 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Najnovšie články na titulke
 
PR Tri tipy na atraktívne ciele v Dolnom Rakúsku Dolné Rakúsko ponúka turistom rozmanité možnosti, či už ide o dlhé túry alebo putovanie, turistiku s deťmi alebo so psom, túry pre skalolezcov alebo nenáročné prechádzky pre víkendových športovcov. Vybrali sme pre vás tri atraktívne miesta, ktoré by ste v Dolnom Rakúsku určite nemali vynechať. dnes sponzorovaný článok Svet
Túra Dva dni v Marmarole (Dolomity) Pred piatimi rokmi som prešiel v Dolomitoch kus Sorapiss a kraj Marmarole. V Sorapiss sa mi páčilo, ale Marmarole ma očarili. Za pol dňa, čo som tam bol, som nestretol ani nohy, chodníky boli vychodené slabo a krajina bola divoká. Po návrate domov som si naplánoval trasu a tento rok som ju chcel prejsť. Lenže korona to zmenila. Ako cudzinec som si netrúfal spať v bivakoch, budem spať v aute. A tak som behom dvoch dní prešiel iba západnú časť pohoria s cestou Sanmarchi. dnes Martin Knor Svet
Pozvánka 12. ročník Horomil Festu v Považskej Bystrici bude! Od 24. do 26. septembra sa uskutoční už 12. ročník snáď najviac etablovaného festivalu v Považskej Bystrici – Horomil Festu. Ide o sviatok pre všetkých milovníkov hôr, cestovania a športu, ktorý sa každoročne koná v priestoroch Kina Mier v Považskej Bystrici. včera sponzorovaný článok Festivaly a premietania

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Kujavy cez Vartáše a Zbojnícku skalu 14/01/18 12:37 8 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 967 m n. m.

    • min: 473 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1074 m

    • klesanie: 1075 m

  • Vzdialenosť
    • 19 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 01.11.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9547 ° SŠ
      dĺžka: 21.3836 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Sigord (bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.39 (0.63)