Túra

PR Hlinianska jelšina a Stredná hora

19.01.18
Jeseň je obdobie, keď po nádherných farebných pohľadoch na prírodnú scenériu v jej druhej polovici, keď opadáva lístie zo stromov, nám umožňuje pohľad ďalej do útrob hôr. Objavia sa vzdialené, počas leta ukryté skalné miesta a skaly. Tak aj dnes sa na dve takéto vyberiem. Sú v blízkosti turistických trás, ktorými budem prechádzať v priebehu sviatočného dňa. Už vopred sa teším na nové miesta, ktoré pripojím k známym, a tak rozšírim obzor v milovaných Slanských vrchoch.

Trasa

Rudlov, horáreň Malinová – Slaný potok – Hlinianska jelšina – Ivanov vrch – Pod Praporcom – chata Javorová – zelenou cez Strednú horu (Seredňa) – horáreň Malinová

Rudlov

Všetko je nachystané, tak skôr ako obyčajne odchádzam z domu, aby som mal dosť času na podrobnú obhliadku skalných miest počas prechádzky. Auto nechávam na ceste v blízkosti horárne Malina pri Rudlove. Všetko potrebné a prípravu vecí pre turistiku mám za sebou, a tak vyrážam po miestnej zelenej značke okolo Slaného potoka k rovnomennému smerovníku. Po odbočení vpravo budem pokračovať cyklotrasou a žltou spojovacou značkou k smerovníku Hlinianska jelšina, aby som sa napojil na modrú trasu prichádzajúcu od Hlinného. Ivanov vrch poznám, bol som na jeho vyhliadkach už niekoľkokrát, ale dnes k nemu idem z úplne iného miesta a svetovej strany. Dôvodom je skalné zoskupenie v jeho východnej časti. Predtým mám v pláne pozrieť si Hliniansku jelšinu. Cestou k jelšine vpravo dole od cesty vidím nejakú chatu, pri ktorej je dosť čulý ruch. Idem sa k nej pozrieť a od ľudí, ktorí robia jej opravu, zisťujem, že ide o poľovnícku chatu. Po dlhšej dobe sa združenie rozhodlo ju opraviť. Vraciam sa naspäť a pokračujem. O chvíľku som pri smerovníku, ktorý udáva, že k jelšine je to len 10 minút.

Hlinianska jelšina

Že som na mieste, ma upozorní tabuľa so štátnym znakom SR a údajom, že ide o prírodnú rezerváciu. Odbočujem dole, aby som si to aspoň sčasti lepšie pozrel a videl, čo sa nachádza dole. Teraz je menej vody, ale na jar tu musí byť veľké jazero. Celá rezervácia ma rozlohu 46,15 ha a leží v SV časti Slanských vrchov. Vyhlásená bola v roku 1981 na ochranu jaseňovo-jelšových drevín a terénnych zníženín v katastrálnom území Hlinné. Po zostupe k rašelinovému jazierku som ho obišiel po jeho obvode a potom som vyšliapal späť na lesnú cestu, ktorou som sa vrátil späť k smerovníku.

Od smerovníka pokračujem jesenným lesom plným opadaného lístia, do ktorého sa mi nohy zabárajú až po členky. Cesta sa kľukatí stúpajúc hore, západným smerom, až sa dostanem k lúke, z ktorej v jej hornej časti pred opätovným vstupom do lesa sa ukazuje výhľad k Ondavskej vrchovine. Lenže dnes veľmi slabý. Pokračujem v smere k Ivanovmu vrchu cez mladinu. Nepredieram sa cez húštinu, ale stále sa držím značkovanej trasy. Občas sa niekde ukáže výhľad k Zámutovským skalám alebo k dedine Hlinné, Zlatník.

Dôjdem k prvému posedu a vľavo vidím skaly pod hrebeňom. Konečne opäť spoznám niečo nové a vyzerá to, že budú stáť určite za prehliadku. Opúšťam značkovaný chodník a odteraz budem smerovať pod hrebeň - skalným útvarom ťahajúcim sa od juhu na sever, ktoré si budem obzerať a prechádzať zdola aj zhora. V týchto miestach Ivanovho vrchu som prvýkrát.

Ivanov vrch

Od posedu je to vzdialené okolo 100 m. Prístup pod skalné útvary je náročnejší kvôli kameňom a sutine. Pod skaly som prišiel k ich východnej strane a pokračujem pod skalami na južnú stranu, po ktorej potom vychádzam hore nad skaly. Dostanem sa k vyhliadke, ale dnes sa veľmi z pohľadov neteším, a tak sa tu ani veľmi nezdržím. Je odtiaľ výhľad smerom na Hlinné a Rudlov. Nad vyhliadkou sú vytvorené akési múriky, kamene poukladané jeden na druhý. Možno miestni tu mali nejaký prístrešok, ktohovie.

Stúpajúc sa dostanem k severnej strane, kde schádzam dole a po prehliadke skál vystúpim naspäť nad skaly a budem pokračovať po hrebeni, aby som sa dostal na vrchol Ivanovho vrchu. Okolo mladiny pokračujem necelý pol kilometer a som pod vrcholom. Z Ivanovho vrchu je nádherný výhľad do doliny Hermanovského potoka, prameniaceho pod Šimonkou a Praporcom. Nehovoriac o vrchu Oblík, Kurej hore, samotnej Šimonke od nej vľavo je Praporec, vpravo Hermanovský hrebeň a potom za ním Čierna hora. Aj dnes, napriek slabšej viditeľnosti, to má nesmierne čaro a posledné zostávajúce jesenné farby... škoda slov, čo viac si môže turista priať. Je to jeden z najkrajších výhľadov v Slanských vrchoch.

Na severnú, najnižšiu časť nejdem, veď tu nie som prvýkrát a stále je čo obdivovať, či je jar, leto, jeseň a či zima, vždy je to tu nádhera. Sadnúť si a len tak snívať a obdivovať krásu okolia. Lenže čas je neúprosný, a tak sa zberám ďalej. Schádzam južnou stranou Ivanovho vrchu, aby som sa dostal pod skaly i vyhliadky a potom zišiel dole na zelenú, ktorá prichádza od Hermanoviec nad Topľou. Ešte si pozriem skaly zdola a strácam ich v mladine, na značke sa ešte obzriem a časť sa mi ukáže.

Chodník odbočí do lesa a dovedie ma ku smerovníku pod Praporcom, kde zelená odbočí cez sedlo Obracaná studňa do Zlatej Bane a neskôr pri hoteli Sigord smerom na Ruskú Novú Ves. Pre mňa je tu modrá, ktorá vedie na Praporec zo Zámutova.

Ostáva 10 minút a vidím chatu Javorová na lúke a z ohniska pri chate je vidieť stúpať dym. Tak už sú tu! Kto? Predsa Peruni zo Zámutova, ktorí minule spomenuli, že budú mať cez víkend stretnutie práve tu. Zatiaľ ešte nie sú všetci, ale len traja - Stano, Paľo a Jozef, ktorí sa pripravujú na príchod ostatných. Je čas na oddych a niečo je potrebné dostať do žalúdka. Zhadzujem ruksak z pliec a v družnom rozhovore s chuťou ujedám zo slaninky. Všetko zapijem teplým čajom s citrónom a po dlhšej chvíľke sa s nimi lúčim, aby som pokračoval v pláne. Určite by s nimi nebolo zle ostať, ale mám tiež iné víkendové povinnosti. Spomeniem, že v blízkosti je pekná studnička, ktorá je vynovená, o čo sa postarali turisti z Rudlova.

Odchádzam povedľa kadibúdky po miestnej zelenej cestičkou, ktorá bude končiť v dedinke Rudlov. Už som spomenul, že práve v tomto smere sú pekné skaly na Strednej hore a tie má zaujímajú. Je síce pravdou, že som ich čiastočne videl v roku 2010, keď som začínal spoznávať milované Slanské vrchy. Absolvoval som vtedy jeden z výstupov na Praporec, ktoré pravidelne usporadúvajú turisti z KST Javorina Rudlov. Počas akcie sa nedá podrobnejšie skalná časť prebádať, a tak dnes je na to správny čas. Veď preto som sa sem vybral. Dole sa kráča v pohode. Metre ubiehajú a lesnou cestou v šumiacom opadanom lístí sa dostanem až miestu, kde skalná časť začína.

Stredná hora (Seredňa)

Nachádza sa na hrebeni, ktorým od chaty Javorová schádzam. Situovaná je v smere severozápad - juhovýchod. Vpravo mám Jaseňovský hrebeň a Čiernu skalu (Zamutovské skaly) a vľavo hrebeň Ivanovho vrchu, ktorým som išiel (v mape ako Opálená). Časť Strednej hory je na mape označená ako Šťavičný grúň. Od miesta, kde sa objavujú prvé skaly, až kým nevyjdem opäť nahor, je dobrý pol kilometer, tak to bude dosť namáhavé.

Najprv si začiatok obzriem zvrchu, aby som mal aj pohľad dole a potom schádzam pod skaly, kadiaľ budem ďalej postupovať. Menšie, väčšie, obrastené machom, papradím a rôznych tvarov. Tak chodím hore a dole i okolo, samozrejme dávajúc pozor, lebo po kamennej sutine a kameňoch sa zle chodí. Pomáham si turistickými palicami. Začínajú prvé kvapky dažďa, ale je len slabučký a po chvíľke prehánka ustane. O to je to nebezpečnejšie, lebo je mokro a šmykľavo. Miestami sa do cesty postaví prekážka v podobe padnutého stromu alebo zostatkov starých kmeňov. Je to ako v divočine, nádhera. Prichádzam na koniec, k posledným skalám, a za nimi stúpam späť na chodník. Značka prechádza vedľa skalného zrázu.

Som na značke vedúcej hrebeňom a otvára sa mi lístím vystlaná lesná cesta. Kráčam ako v páperí, až kým sa chodník od hrebeňa neodkloní a schádzam po vrstevniciach stále nižšie a nižšie. Do dolín sa začína vkrádať inverzia, opar, hmla a začína to miestami byť ako v mlieku. Je to však len chvíľkové. Prejdem cez jednu zvážnicu, potom druhú a som dosť nízko, aby som videl hlavné lesné cesty vedúce cez doliny po obidvoch stranách hrebeňa. Neskôr sa spoja v jednu, tak isto ako potoky, ktoré v dolinách pretekajú.

V jednom meste idem k prameňu na okraji Slaného potoka a som niekoľko metrov od smerovníka, kde som ráno odbočoval na žltú spojovaciu značku. Na rázcestí je skupinka ľudí, keď tam prídem, spoznávam priateľov turistov z miestneho KST Javorina Rudlov. Zvítame sa a chvíľku beží medzi nami rozhovor. Dnes mali akciu spojenú s opekaním, ktorú som nestihol. Ale to vôbec neprekáža, aj tak som bol rád, že som stretol milých priateľov. Pokračujeme spoločne k horárni Malinová, kde máme odparkované autá. Začína sa zvečerievať, a tak sa lúčime a tešíme sa na ďalšie stretnutia v prírode.

Zhodnotenie

Prežil som nádherný deň plný zážitkov v spanilej krajine. Aj keď som putoval počas dňa sám, tak som sa stretol s miestnymi turistami. Boli to Peruni zo Zámutova a Rudlovčania. V myšlienkach som šťastný. Podarilo sa všetko, čo som mal v pláne do poslednej bodky. Miesta, s ktorými som sa oboznámil, stáli za vynaloženú námahu a obohatili ma o nové poznatky.

Diskusia
PR Hlinianska jelšina a Stredná hora 22/01/18 14:13 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom III. Nemám vo zvyku chodievať do prírody na dlhšie viacdňové turistické trasy, ale dnes skúsim ísť aj tretí deň s priateľom do hôr. Aj keď pohodlie domácej postele tu je adekvátne k odpočinku. Predsa je to tretí deň, čo vyrazíme na spoločnú turistiku na východe Slovenska. Dnes to budú Vihorlatské vrchy a trocha nazrieme aj do Polonín. Dúfame len, že nám bude priať počasie a konečne sa na nás usmeje trocha jarného slniečka. Čakajú nás však aj presuny medzi jednotlivými miestami a trasami, ktoré nám budú uberať z času. Aj tak by sme to všetko, čo je v pláne mali v pohode stihnúť. 02/07/18 Marián Jaššo Bukovské vrchy, Vihorlatské vrchy
Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom II. Na naše stretnutia sa vždy teším. Rád sa s ním stretnem, prejdem a prebádam niečo nové, ale aj zopakujem niečo staršie, čo poznám a môžem ukázať navyše jemu. Celkom nám to spoločne ide, a tak sa stretávame už štvrtý rok po sebe na spoločnej turistike na východe Slovenska. Aj rovinatá časť a okolité pohoria majú čo ponúknuť spriateleným dušiam na potulkách krásnou prírodou. A tak je tomu aj tento rok, keď sa zameriame na niektoré časti Slanských i Vihorlatských vrchov a nakukneme do Polonín. 25/06/18 Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom I. Prichádzal čas Veľkej noci a očakával som, že sa Martin opäť ozve a budem mať možnosť sa s ním niekde potúlať na čarokrásnom východe. Veď je tu nesmierne množstvo možností na turistické vyžitie a spoznávanie horstiev. Aj keď menej známe, pohoria ako Slanské alebo Vihorlatské vrchy, musia svojou nádhernou prírodou upútať každého milovníka turistiky. 18/06/18 Marián Jaššo Slanské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Babiná a Smrečinka zo sedla Súľová Počas jednej z našich rodinných túr po planinách Slovenského raja ma zaujal pohľad na zjavne odlesnenú horu, ktorej výška sľubovala zaujímavé pohľady do okolitej krajiny. Domácim štúdiom zisťujem, že ide o Babinú, tretí najvyšší vrch Volovských vrchov, ležiaci v ich severozápadnej časti. Bezprostredná blízkosť Slovenského raja a neďaleká Kráľova hoľa či Tatry sľubujú pekné scenérie, tak sa tam jedného letného dňa, keď sú decká na prázdninách, vyberáme iba vo dvojici s manželkou trochu presondovať terén. dnes Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Šípska Fatra: Kečky a Radičiná z Komjatnej V septembri som sa prešiel z Komjatnej na Ostré (Ostrô). Nad dedinou ma fascinovalo veľké skalné okno a potešili ma výhľady z vrcholového hrebeňa. V apríli som sa do Šípskej Fatry vrátil a pozrel som si hneď štyri skalné okná. Prechádzka bola trochu náročnejšia, pretože som išiel zväčša mimo turistických chodníkov. No jej atraktívnosť to iba zvýšilo. včera Martin Knor Veľká Fatra a Choč
Túra Poldňovka polhrebeňom Braniska a Bachurne Pohorie Braniska ma fascinovalo už od malička, keď som cestoval okolo neho alebo cezeň po starej ceste. Novú dimenziu dalo cestovanie popod Branisko, tunelom. Po x rokoch pozerania naň, som sa v prvopočiatkoch mojej turistickej kariéry konečne rozhodol ho aj prejsť. 20/07/18 Henrich Tomáš Branisko, Šariš

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
PR Hlinianska jelšina a Stredná hora 22/01/18 14:13 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 816 m n. m.

    • min: 260 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 966 m

    • klesanie: 966 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 17.11.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9278 ° SŠ
      dĺžka: 21.5505 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9278 ° SŠ
      dĺžka: 21.5505 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pri Slanom potoku, Javorová studnička

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vranov nad Topľov/Soľ (vlak, bus) - Rudlov (bus, parkovanie pri horárni Malinová)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.86 (0.26)