Túra

PR Hlinianska jelšina a Stredná hora

19.01.18
Jeseň je obdobie, keď po nádherných farebných pohľadoch na prírodnú scenériu v jej druhej polovici, keď opadáva lístie zo stromov, nám umožňuje pohľad ďalej do útrob hôr. Objavia sa vzdialené, počas leta ukryté skalné miesta a skaly. Tak aj dnes sa na dve takéto vyberiem. Sú v blízkosti turistických trás, ktorými budem prechádzať v priebehu sviatočného dňa. Už vopred sa teším na nové miesta, ktoré pripojím k známym, a tak rozšírim obzor v milovaných Slanských vrchoch.

Trasa

Rudlov, horáreň Malinová – Slaný potok – Hlinianska jelšina – Ivanov vrch – Pod Praporcom – chata Javorová – zelenou cez Strednú horu (Seredňa) – horáreň Malinová

Rudlov

Všetko je nachystané, tak skôr ako obyčajne odchádzam z domu, aby som mal dosť času na podrobnú obhliadku skalných miest počas prechádzky. Auto nechávam na ceste v blízkosti horárne Malina pri Rudlove. Všetko potrebné a prípravu vecí pre turistiku mám za sebou, a tak vyrážam po miestnej zelenej značke okolo Slaného potoka k rovnomennému smerovníku. Po odbočení vpravo budem pokračovať cyklotrasou a žltou spojovacou značkou k smerovníku Hlinianska jelšina, aby som sa napojil na modrú trasu prichádzajúcu od Hlinného. Ivanov vrch poznám, bol som na jeho vyhliadkach už niekoľkokrát, ale dnes k nemu idem z úplne iného miesta a svetovej strany. Dôvodom je skalné zoskupenie v jeho východnej časti. Predtým mám v pláne pozrieť si Hliniansku jelšinu. Cestou k jelšine vpravo dole od cesty vidím nejakú chatu, pri ktorej je dosť čulý ruch. Idem sa k nej pozrieť a od ľudí, ktorí robia jej opravu, zisťujem, že ide o poľovnícku chatu. Po dlhšej dobe sa združenie rozhodlo ju opraviť. Vraciam sa naspäť a pokračujem. O chvíľku som pri smerovníku, ktorý udáva, že k jelšine je to len 10 minút.

Hlinianska jelšina

Že som na mieste, ma upozorní tabuľa so štátnym znakom SR a údajom, že ide o prírodnú rezerváciu. Odbočujem dole, aby som si to aspoň sčasti lepšie pozrel a videl, čo sa nachádza dole. Teraz je menej vody, ale na jar tu musí byť veľké jazero. Celá rezervácia ma rozlohu 46,15 ha a leží v SV časti Slanských vrchov. Vyhlásená bola v roku 1981 na ochranu jaseňovo-jelšových drevín a terénnych zníženín v katastrálnom území Hlinné. Po zostupe k rašelinovému jazierku som ho obišiel po jeho obvode a potom som vyšliapal späť na lesnú cestu, ktorou som sa vrátil späť k smerovníku.

Od smerovníka pokračujem jesenným lesom plným opadaného lístia, do ktorého sa mi nohy zabárajú až po členky. Cesta sa kľukatí stúpajúc hore, západným smerom, až sa dostanem k lúke, z ktorej v jej hornej časti pred opätovným vstupom do lesa sa ukazuje výhľad k Ondavskej vrchovine. Lenže dnes veľmi slabý. Pokračujem v smere k Ivanovmu vrchu cez mladinu. Nepredieram sa cez húštinu, ale stále sa držím značkovanej trasy. Občas sa niekde ukáže výhľad k Zámutovským skalám alebo k dedine Hlinné, Zlatník.

Dôjdem k prvému posedu a vľavo vidím skaly pod hrebeňom. Konečne opäť spoznám niečo nové a vyzerá to, že budú stáť určite za prehliadku. Opúšťam značkovaný chodník a odteraz budem smerovať pod hrebeň - skalným útvarom ťahajúcim sa od juhu na sever, ktoré si budem obzerať a prechádzať zdola aj zhora. V týchto miestach Ivanovho vrchu som prvýkrát.

Ivanov vrch

Od posedu je to vzdialené okolo 100 m. Prístup pod skalné útvary je náročnejší kvôli kameňom a sutine. Pod skaly som prišiel k ich východnej strane a pokračujem pod skalami na južnú stranu, po ktorej potom vychádzam hore nad skaly. Dostanem sa k vyhliadke, ale dnes sa veľmi z pohľadov neteším, a tak sa tu ani veľmi nezdržím. Je odtiaľ výhľad smerom na Hlinné a Rudlov. Nad vyhliadkou sú vytvorené akési múriky, kamene poukladané jeden na druhý. Možno miestni tu mali nejaký prístrešok, ktohovie.

Stúpajúc sa dostanem k severnej strane, kde schádzam dole a po prehliadke skál vystúpim naspäť nad skaly a budem pokračovať po hrebeni, aby som sa dostal na vrchol Ivanovho vrchu. Okolo mladiny pokračujem necelý pol kilometer a som pod vrcholom. Z Ivanovho vrchu je nádherný výhľad do doliny Hermanovského potoka, prameniaceho pod Šimonkou a Praporcom. Nehovoriac o vrchu Oblík, Kurej hore, samotnej Šimonke od nej vľavo je Praporec, vpravo Hermanovský hrebeň a potom za ním Čierna hora. Aj dnes, napriek slabšej viditeľnosti, to má nesmierne čaro a posledné zostávajúce jesenné farby... škoda slov, čo viac si môže turista priať. Je to jeden z najkrajších výhľadov v Slanských vrchoch.

Na severnú, najnižšiu časť nejdem, veď tu nie som prvýkrát a stále je čo obdivovať, či je jar, leto, jeseň a či zima, vždy je to tu nádhera. Sadnúť si a len tak snívať a obdivovať krásu okolia. Lenže čas je neúprosný, a tak sa zberám ďalej. Schádzam južnou stranou Ivanovho vrchu, aby som sa dostal pod skaly i vyhliadky a potom zišiel dole na zelenú, ktorá prichádza od Hermanoviec nad Topľou. Ešte si pozriem skaly zdola a strácam ich v mladine, na značke sa ešte obzriem a časť sa mi ukáže.

Chodník odbočí do lesa a dovedie ma ku smerovníku pod Praporcom, kde zelená odbočí cez sedlo Obracaná studňa do Zlatej Bane a neskôr pri hoteli Sigord smerom na Ruskú Novú Ves. Pre mňa je tu modrá, ktorá vedie na Praporec zo Zámutova.

Ostáva 10 minút a vidím chatu Javorová na lúke a z ohniska pri chate je vidieť stúpať dym. Tak už sú tu! Kto? Predsa Peruni zo Zámutova, ktorí minule spomenuli, že budú mať cez víkend stretnutie práve tu. Zatiaľ ešte nie sú všetci, ale len traja - Stano, Paľo a Jozef, ktorí sa pripravujú na príchod ostatných. Je čas na oddych a niečo je potrebné dostať do žalúdka. Zhadzujem ruksak z pliec a v družnom rozhovore s chuťou ujedám zo slaninky. Všetko zapijem teplým čajom s citrónom a po dlhšej chvíľke sa s nimi lúčim, aby som pokračoval v pláne. Určite by s nimi nebolo zle ostať, ale mám tiež iné víkendové povinnosti. Spomeniem, že v blízkosti je pekná studnička, ktorá je vynovená, o čo sa postarali turisti z Rudlova.

Odchádzam povedľa kadibúdky po miestnej zelenej cestičkou, ktorá bude končiť v dedinke Rudlov. Už som spomenul, že práve v tomto smere sú pekné skaly na Strednej hore a tie má zaujímajú. Je síce pravdou, že som ich čiastočne videl v roku 2010, keď som začínal spoznávať milované Slanské vrchy. Absolvoval som vtedy jeden z výstupov na Praporec, ktoré pravidelne usporadúvajú turisti z KST Javorina Rudlov. Počas akcie sa nedá podrobnejšie skalná časť prebádať, a tak dnes je na to správny čas. Veď preto som sa sem vybral. Dole sa kráča v pohode. Metre ubiehajú a lesnou cestou v šumiacom opadanom lístí sa dostanem až miestu, kde skalná časť začína.

Stredná hora (Seredňa)

Nachádza sa na hrebeni, ktorým od chaty Javorová schádzam. Situovaná je v smere severozápad - juhovýchod. Vpravo mám Jaseňovský hrebeň a Čiernu skalu (Zamutovské skaly) a vľavo hrebeň Ivanovho vrchu, ktorým som išiel (v mape ako Opálená). Časť Strednej hory je na mape označená ako Šťavičný grúň. Od miesta, kde sa objavujú prvé skaly, až kým nevyjdem opäť nahor, je dobrý pol kilometer, tak to bude dosť namáhavé.

Najprv si začiatok obzriem zvrchu, aby som mal aj pohľad dole a potom schádzam pod skaly, kadiaľ budem ďalej postupovať. Menšie, väčšie, obrastené machom, papradím a rôznych tvarov. Tak chodím hore a dole i okolo, samozrejme dávajúc pozor, lebo po kamennej sutine a kameňoch sa zle chodí. Pomáham si turistickými palicami. Začínajú prvé kvapky dažďa, ale je len slabučký a po chvíľke prehánka ustane. O to je to nebezpečnejšie, lebo je mokro a šmykľavo. Miestami sa do cesty postaví prekážka v podobe padnutého stromu alebo zostatkov starých kmeňov. Je to ako v divočine, nádhera. Prichádzam na koniec, k posledným skalám, a za nimi stúpam späť na chodník. Značka prechádza vedľa skalného zrázu.

Som na značke vedúcej hrebeňom a otvára sa mi lístím vystlaná lesná cesta. Kráčam ako v páperí, až kým sa chodník od hrebeňa neodkloní a schádzam po vrstevniciach stále nižšie a nižšie. Do dolín sa začína vkrádať inverzia, opar, hmla a začína to miestami byť ako v mlieku. Je to však len chvíľkové. Prejdem cez jednu zvážnicu, potom druhú a som dosť nízko, aby som videl hlavné lesné cesty vedúce cez doliny po obidvoch stranách hrebeňa. Neskôr sa spoja v jednu, tak isto ako potoky, ktoré v dolinách pretekajú.

V jednom meste idem k prameňu na okraji Slaného potoka a som niekoľko metrov od smerovníka, kde som ráno odbočoval na žltú spojovaciu značku. Na rázcestí je skupinka ľudí, keď tam prídem, spoznávam priateľov turistov z miestneho KST Javorina Rudlov. Zvítame sa a chvíľku beží medzi nami rozhovor. Dnes mali akciu spojenú s opekaním, ktorú som nestihol. Ale to vôbec neprekáža, aj tak som bol rád, že som stretol milých priateľov. Pokračujeme spoločne k horárni Malinová, kde máme odparkované autá. Začína sa zvečerievať, a tak sa lúčime a tešíme sa na ďalšie stretnutia v prírode.

Zhodnotenie

Prežil som nádherný deň plný zážitkov v spanilej krajine. Aj keď som putoval počas dňa sám, tak som sa stretol s miestnymi turistami. Boli to Peruni zo Zámutova a Rudlovčania. V myšlienkach som šťastný. Podarilo sa všetko, čo som mal v pláne do poslednej bodky. Miesta, s ktorými som sa oboznámil, stáli za vynaloženú námahu a obohatili ma o nové poznatky.

Diskusia
PR Hlinianska jelšina a Stredná hora 22/01/18 14:13 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra NCH Turecká - okruh z Rudnej Turistická sezóna je dávno v plnom prúde a tak milovník prírody hľadá miesta, ktoré nepozná a rád by ich navštívil a spoznal. Preto aj môj turistický duch mi nedáva pokoj a stále ma ženie za novými miestami. Nie vždy chcem niekam ísť sám, preto niekedy vyhľadávam miesta, kde sa stretne väčšie množstvo turistov na podujatí. Už viackrát som išiel s priateľmi z Michaloviec, ale hlavne s mládežou z miestneho gymnázia. Preto som peknú slnečnú májovú sobotu využil na prechádzku na naplánovanej akcii KST. 28/09/18 Marián Jaššo Revúcka vrchovina
Túra Orchidey v Beskydskom predhorí Jar je vo svojej druhej polovici, všetko naokolo rastie, kvitne, lúky sú plné rôznych kvetov a všetko čaro prírody len zvýrazňuje dokonalosť, farebnosť, čarovnosť našej nádhernej krajiny. Práve kvitnutie orchideí je jedna pestrá paleta rôznych druhov kvetov, ktoré u nás na niektorých miestach rastú. Práve preto by som rád niektoré miesta aj spoznal a navštívil. Viem, že rastú voľne v prírode a medzi inými aj najväčšia naša orchidea - črievičník papučkový (Cypripedium calceolus). Klub slovenských turistov Krokus Hanušovce nad Topľou každoročne usporadúva v máji turistické podujatie. Konečne pre tento rok si ho zaraďujem do kalendára. 17/09/18 Marián Jaššo Nízke Beskydy
Túra V dolinách pod Prosečným Hovorí sa, že máj je lásky čas. Keďže trávim týždeň dovolenky pod Chočskými vrchmi, tak moja láska k horám a prírode je v tomto prípade na mieste. Lúčky sú celkom fajn miesto na spoznávanie nádhernej a čarokrásnej prírody. Len je potrebné vyraziť do terénu. Príroda ukrýva množstvo nádherných zákutí, dolín a iných prírodných miest. Minulý rok to bol výstup a prechod Veľkého Choča, pred tým ešte návšteva najvyššie položenej zrúcaniny Sielnického (Liptovského) hradu, a tak sa tento rok rozhodujem pre dve nádherné doliny - Prosiecku a Kvačiansku. 15/08/18 Marián Jaššo Veľká Fatra a Choč
Najnovšie články na titulke
 
Svet Traunsee, Langbathseen a Offensee s cyklovozíkom Známy pohľad na traunkirchenský kostolík „plávajúci“ na Traunsee so siluetou majestátneho Traunsteinu v pozadí, ale aj menej okukaný Hinterer Spielberg „kúpajúci sa“ v neveľkom jazere Vorderer Langbathsee. Pokojná atmosféra menších jazier schovaných uprostred lesov, ale aj cyklochodík vedúci v rovnakom tuneli ako vyťažená hlavná cesta. Bicyklovanie nad jazerom, pri rieke aj v lese. To všetko za jeden deň aj s 15-mesačnou slečnou. Aj taká vie byť Soľná komora - Salzkammergut. dnes Jitka Švarcová Svet
Recenzia Devold Running – ľahké funkčné merino Počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny som najviac nosil ľahké funkčné tričko Devold Running. Je vyrobené z kombinácie merino vlny a materiálu Tencel. Hoci jeho názov smeruje viac k behu ako turistike, počas teplých dní bolo na horách veľmi príjemným spoločníkom. O tom, ako obstálo v niekoľkomesačnom testovaní, sa podelím v nasledovných riadkoch. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. včera Zdeno Vasilišin Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
PR Hlinianska jelšina a Stredná hora 22/01/18 14:13 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 816 m n. m.

    • min: 260 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 966 m

    • klesanie: 966 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 17.11.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9278 ° SŠ
      dĺžka: 21.5505 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9278 ° SŠ
      dĺžka: 21.5505 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pri Slanom potoku, Javorová studnička

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vranov nad Topľov/Soľ (vlak, bus) - Rudlov (bus, parkovanie pri horárni Malinová)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.87 (0.31)