Túra

PR Hlinianska jelšina a Stredná hora

19.01.18
Jeseň je obdobie, keď po nádherných farebných pohľadoch na prírodnú scenériu v jej druhej polovici, keď opadáva lístie zo stromov, nám umožňuje pohľad ďalej do útrob hôr. Objavia sa vzdialené, počas leta ukryté skalné miesta a skaly. Tak aj dnes sa na dve takéto vyberiem. Sú v blízkosti turistických trás, ktorými budem prechádzať v priebehu sviatočného dňa. Už vopred sa teším na nové miesta, ktoré pripojím k známym, a tak rozšírim obzor v milovaných Slanských vrchoch.

Trasa

Rudlov, horáreň Malinová – Slaný potok – Hlinianska jelšina – Ivanov vrch – Pod Praporcom – chata Javorová – zelenou cez Strednú horu (Seredňa) – horáreň Malinová

Rudlov

Všetko je nachystané, tak skôr ako obyčajne odchádzam z domu, aby som mal dosť času na podrobnú obhliadku skalných miest počas prechádzky. Auto nechávam na ceste v blízkosti horárne Malina pri Rudlove. Všetko potrebné a prípravu vecí pre turistiku mám za sebou, a tak vyrážam po miestnej zelenej značke okolo Slaného potoka k rovnomennému smerovníku. Po odbočení vpravo budem pokračovať cyklotrasou a žltou spojovacou značkou k smerovníku Hlinianska jelšina, aby som sa napojil na modrú trasu prichádzajúcu od Hlinného. Ivanov vrch poznám, bol som na jeho vyhliadkach už niekoľkokrát, ale dnes k nemu idem z úplne iného miesta a svetovej strany. Dôvodom je skalné zoskupenie v jeho východnej časti. Predtým mám v pláne pozrieť si Hliniansku jelšinu. Cestou k jelšine vpravo dole od cesty vidím nejakú chatu, pri ktorej je dosť čulý ruch. Idem sa k nej pozrieť a od ľudí, ktorí robia jej opravu, zisťujem, že ide o poľovnícku chatu. Po dlhšej dobe sa združenie rozhodlo ju opraviť. Vraciam sa naspäť a pokračujem. O chvíľku som pri smerovníku, ktorý udáva, že k jelšine je to len 10 minút.

Hlinianska jelšina

Že som na mieste, ma upozorní tabuľa so štátnym znakom SR a údajom, že ide o prírodnú rezerváciu. Odbočujem dole, aby som si to aspoň sčasti lepšie pozrel a videl, čo sa nachádza dole. Teraz je menej vody, ale na jar tu musí byť veľké jazero. Celá rezervácia ma rozlohu 46,15 ha a leží v SV časti Slanských vrchov. Vyhlásená bola v roku 1981 na ochranu jaseňovo-jelšových drevín a terénnych zníženín v katastrálnom území Hlinné. Po zostupe k rašelinovému jazierku som ho obišiel po jeho obvode a potom som vyšliapal späť na lesnú cestu, ktorou som sa vrátil späť k smerovníku.

Od smerovníka pokračujem jesenným lesom plným opadaného lístia, do ktorého sa mi nohy zabárajú až po členky. Cesta sa kľukatí stúpajúc hore, západným smerom, až sa dostanem k lúke, z ktorej v jej hornej časti pred opätovným vstupom do lesa sa ukazuje výhľad k Ondavskej vrchovine. Lenže dnes veľmi slabý. Pokračujem v smere k Ivanovmu vrchu cez mladinu. Nepredieram sa cez húštinu, ale stále sa držím značkovanej trasy. Občas sa niekde ukáže výhľad k Zámutovským skalám alebo k dedine Hlinné, Zlatník.

Dôjdem k prvému posedu a vľavo vidím skaly pod hrebeňom. Konečne opäť spoznám niečo nové a vyzerá to, že budú stáť určite za prehliadku. Opúšťam značkovaný chodník a odteraz budem smerovať pod hrebeň - skalným útvarom ťahajúcim sa od juhu na sever, ktoré si budem obzerať a prechádzať zdola aj zhora. V týchto miestach Ivanovho vrchu som prvýkrát.

Ivanov vrch

Od posedu je to vzdialené okolo 100 m. Prístup pod skalné útvary je náročnejší kvôli kameňom a sutine. Pod skaly som prišiel k ich východnej strane a pokračujem pod skalami na južnú stranu, po ktorej potom vychádzam hore nad skaly. Dostanem sa k vyhliadke, ale dnes sa veľmi z pohľadov neteším, a tak sa tu ani veľmi nezdržím. Je odtiaľ výhľad smerom na Hlinné a Rudlov. Nad vyhliadkou sú vytvorené akési múriky, kamene poukladané jeden na druhý. Možno miestni tu mali nejaký prístrešok, ktohovie.

Stúpajúc sa dostanem k severnej strane, kde schádzam dole a po prehliadke skál vystúpim naspäť nad skaly a budem pokračovať po hrebeni, aby som sa dostal na vrchol Ivanovho vrchu. Okolo mladiny pokračujem necelý pol kilometer a som pod vrcholom. Z Ivanovho vrchu je nádherný výhľad do doliny Hermanovského potoka, prameniaceho pod Šimonkou a Praporcom. Nehovoriac o vrchu Oblík, Kurej hore, samotnej Šimonke od nej vľavo je Praporec, vpravo Hermanovský hrebeň a potom za ním Čierna hora. Aj dnes, napriek slabšej viditeľnosti, to má nesmierne čaro a posledné zostávajúce jesenné farby... škoda slov, čo viac si môže turista priať. Je to jeden z najkrajších výhľadov v Slanských vrchoch.

Na severnú, najnižšiu časť nejdem, veď tu nie som prvýkrát a stále je čo obdivovať, či je jar, leto, jeseň a či zima, vždy je to tu nádhera. Sadnúť si a len tak snívať a obdivovať krásu okolia. Lenže čas je neúprosný, a tak sa zberám ďalej. Schádzam južnou stranou Ivanovho vrchu, aby som sa dostal pod skaly i vyhliadky a potom zišiel dole na zelenú, ktorá prichádza od Hermanoviec nad Topľou. Ešte si pozriem skaly zdola a strácam ich v mladine, na značke sa ešte obzriem a časť sa mi ukáže.

Chodník odbočí do lesa a dovedie ma ku smerovníku pod Praporcom, kde zelená odbočí cez sedlo Obracaná studňa do Zlatej Bane a neskôr pri hoteli Sigord smerom na Ruskú Novú Ves. Pre mňa je tu modrá, ktorá vedie na Praporec zo Zámutova.

Ostáva 10 minút a vidím chatu Javorová na lúke a z ohniska pri chate je vidieť stúpať dym. Tak už sú tu! Kto? Predsa Peruni zo Zámutova, ktorí minule spomenuli, že budú mať cez víkend stretnutie práve tu. Zatiaľ ešte nie sú všetci, ale len traja - Stano, Paľo a Jozef, ktorí sa pripravujú na príchod ostatných. Je čas na oddych a niečo je potrebné dostať do žalúdka. Zhadzujem ruksak z pliec a v družnom rozhovore s chuťou ujedám zo slaninky. Všetko zapijem teplým čajom s citrónom a po dlhšej chvíľke sa s nimi lúčim, aby som pokračoval v pláne. Určite by s nimi nebolo zle ostať, ale mám tiež iné víkendové povinnosti. Spomeniem, že v blízkosti je pekná studnička, ktorá je vynovená, o čo sa postarali turisti z Rudlova.

Odchádzam povedľa kadibúdky po miestnej zelenej cestičkou, ktorá bude končiť v dedinke Rudlov. Už som spomenul, že práve v tomto smere sú pekné skaly na Strednej hore a tie má zaujímajú. Je síce pravdou, že som ich čiastočne videl v roku 2010, keď som začínal spoznávať milované Slanské vrchy. Absolvoval som vtedy jeden z výstupov na Praporec, ktoré pravidelne usporadúvajú turisti z KST Javorina Rudlov. Počas akcie sa nedá podrobnejšie skalná časť prebádať, a tak dnes je na to správny čas. Veď preto som sa sem vybral. Dole sa kráča v pohode. Metre ubiehajú a lesnou cestou v šumiacom opadanom lístí sa dostanem až miestu, kde skalná časť začína.

Stredná hora (Seredňa)

Nachádza sa na hrebeni, ktorým od chaty Javorová schádzam. Situovaná je v smere severozápad - juhovýchod. Vpravo mám Jaseňovský hrebeň a Čiernu skalu (Zamutovské skaly) a vľavo hrebeň Ivanovho vrchu, ktorým som išiel (v mape ako Opálená). Časť Strednej hory je na mape označená ako Šťavičný grúň. Od miesta, kde sa objavujú prvé skaly, až kým nevyjdem opäť nahor, je dobrý pol kilometer, tak to bude dosť namáhavé.

Najprv si začiatok obzriem zvrchu, aby som mal aj pohľad dole a potom schádzam pod skaly, kadiaľ budem ďalej postupovať. Menšie, väčšie, obrastené machom, papradím a rôznych tvarov. Tak chodím hore a dole i okolo, samozrejme dávajúc pozor, lebo po kamennej sutine a kameňoch sa zle chodí. Pomáham si turistickými palicami. Začínajú prvé kvapky dažďa, ale je len slabučký a po chvíľke prehánka ustane. O to je to nebezpečnejšie, lebo je mokro a šmykľavo. Miestami sa do cesty postaví prekážka v podobe padnutého stromu alebo zostatkov starých kmeňov. Je to ako v divočine, nádhera. Prichádzam na koniec, k posledným skalám, a za nimi stúpam späť na chodník. Značka prechádza vedľa skalného zrázu.

Som na značke vedúcej hrebeňom a otvára sa mi lístím vystlaná lesná cesta. Kráčam ako v páperí, až kým sa chodník od hrebeňa neodkloní a schádzam po vrstevniciach stále nižšie a nižšie. Do dolín sa začína vkrádať inverzia, opar, hmla a začína to miestami byť ako v mlieku. Je to však len chvíľkové. Prejdem cez jednu zvážnicu, potom druhú a som dosť nízko, aby som videl hlavné lesné cesty vedúce cez doliny po obidvoch stranách hrebeňa. Neskôr sa spoja v jednu, tak isto ako potoky, ktoré v dolinách pretekajú.

V jednom meste idem k prameňu na okraji Slaného potoka a som niekoľko metrov od smerovníka, kde som ráno odbočoval na žltú spojovaciu značku. Na rázcestí je skupinka ľudí, keď tam prídem, spoznávam priateľov turistov z miestneho KST Javorina Rudlov. Zvítame sa a chvíľku beží medzi nami rozhovor. Dnes mali akciu spojenú s opekaním, ktorú som nestihol. Ale to vôbec neprekáža, aj tak som bol rád, že som stretol milých priateľov. Pokračujeme spoločne k horárni Malinová, kde máme odparkované autá. Začína sa zvečerievať, a tak sa lúčime a tešíme sa na ďalšie stretnutia v prírode.

Zhodnotenie

Prežil som nádherný deň plný zážitkov v spanilej krajine. Aj keď som putoval počas dňa sám, tak som sa stretol s miestnymi turistami. Boli to Peruni zo Zámutova a Rudlovčania. V myšlienkach som šťastný. Podarilo sa všetko, čo som mal v pláne do poslednej bodky. Miesta, s ktorými som sa oboznámil, stáli za vynaloženú námahu a obohatili ma o nové poznatky.

Diskusia
PR Hlinianska jelšina a Stredná hora 22/01/18 14:13 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Podlesok – Suchá Belá – Kláštorisko – Čingov Ubehlo niečo cez mesiac od prvej mojej tohtoročnej návštevy v Slovenskom raji, keď som absolvoval roklinu Piecky. Už vtedy po skončení jej prechodu som si vopred dával do plánu turistických podujatí, že sa sem počas letnej dovolenky určite vrátim a prejdem ďalšiu roklinu z desiatky, ktoré nádherný prírodný a čarovný Slovenský raj môže turistovi poskytnúť. Zvažoval som rôzne možnosti turistického vyžitia a prechody po roklinách, ale rozhodnutie aj tak padlo až počas samotných dni dovolenky pod Slovenským rajom v časti Čingov v hoteli, kde sme sa s rodinou ubytovali. Bude to roklina Suchá Belá. 07/01/19 Marián Jaššo Slovenský raj
Túra Vyhliadka v korunách stromov zo Ždiaru V poslednej dobe chce nejeden turista navštíviť vyhliadkovú vežu nad Bachledovou dolinou a prejsť sa aj chodníkom v korunách stromov. Ani ja som neodolal pokušeniu a rozhodol som sa pre účasť na trase práve k tejto vyhliadkovej veži, jedným slovom, využil som akciu materského KST Krokus v Hanušovciach nad Topľou, a tak som si splnil malý sníček. Veď roky pribúdajú a ktovie čo bude v budúcnosti. Tak som neváhal ani chvíľu a už som sa hlásil. Čím skôr, tým lepšie, veď aj tak to bolo v mojich dlhodobejších turistických plánoch. 31/10/18 Marián Jaššo Spišská Magura
Túra Roklina Piecky Jar sa blíži k svojmu koncu, ale teploty dosvedčujú skôr letné obdobie, množstvo búrok cez týždeň za horúcich dni to len potvrdilo. Moje milované Slanské vrchy mám prejdené v podstate celé, a tak sa snažím vyraziť aj inde do hôr. Spoznať miesta z našej prekrásnej slovenskej prírody. Jedným z takýchto miest je Slovenský raj. V rovnomennom NP je množstvo prírodných zákutí, ktoré stoja za návštevu a ich spoznanie. Nebudem ich spomínať, ale sa zameriam na tiesňavu, kam dnes pôjdem. Bude to roklina Piecky s Veľkým a Terasovým vodopádom. 22/10/18 Marián Jaššo Slovenský raj
Najnovšie články na titulke
 
Test Batoh Hyperlite Mountain Gear Windrider 2400 Ak poškuľuješ po ľahšej výstroji na hiking alebo si niečo započul o ultralight hikingu, Windrider od Hyperlite Mountain Gear by si určite nemal prehliadnuť. Je však exotický biely batoh z polopriesvitného materiálu naozaj správnou voľbou? Dve sezóny som batoh testoval a tu sú moje postrehy. dnes Adrián Kašniar Batohy
Túra Nový Zéland - krajina papraďorastov Keď som išiel prvýkrát v roku 2004 na Nový Zéland, potreboval som víza. Po viacerých urgenciách som ich nakoniec dostal, zarazilo ma však, ako vyzerali. Krížom cez stranu pasu sa ťahal obrázok paprade. Prečo papraď a prečo nie kivi? Veď pre Nový Zéland sú charakteristické práve tieto nelietavé vtáky. A to až tak, že sa slovom kivi (a nie aktinídia) nazýva ovocie, ktoré sa do Európy začalo dovážať z Nového Zélandu. Dokonca Novozélanďania sami seba nazývajú Kiwi. včera Martin Knor Svet
Rozhovor Pomedzi ultratraily behať veľmi nestíham Peter Gemeran je aktuálny mužský víťaz celoročnej ligy Slovak Ultra Trail. V závere predvlaňajšej sezóny sa postavil na debnu Prešporského ultra trailu, na ktorom s výborným časom 11:12:01 obsadil 3. miesto. V decembri uplynulého roku sa mu už po druhýkrát podarilo úspešne absolvovať extrémnu ultra trailovú trojkombináciu EKUT, ktorej súčasťou sú dve etapy českého Loučení a Pražská stovka. Súčet trás mal úctyhodnú dĺžku 298 km a celkové stúpanie 11 850 m+. Viac o sebe a svojom vzťahu k ultrabehu Peťo prezradil v rozhovore. 14/01/19 Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
PR Hlinianska jelšina a Stredná hora 22/01/18 14:13 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 816 m n. m.

    • min: 260 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 966 m

    • klesanie: 966 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 17.11.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9278 ° SŠ
      dĺžka: 21.5505 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9278 ° SŠ
      dĺžka: 21.5505 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pri Slanom potoku, Javorová studnička

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Vranov nad Topľov/Soľ (vlak, bus) - Rudlov (bus, parkovanie pri horárni Malinová)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.81 (0.3)