Ferrata

Dve ferraty s kladkami

09.01.18
Na jar som bol pár dní v Salzbursku a pozrel som si niekoľko roklín. V predchádzajúcich článkoch som opísal päť z nich, teraz ponúkam reportáž o Kitzloch Klamme. V rokline je náročná zaistená cesta s kladkou. Keďže kladka je až v samom závere trasy, chcel som si byť istý tým, že ju zvládnem. Preto som sa najprv vybral na cvičnú ferratu Adolari Klettersteig. Na nej som zažil poriadne krušné chvíle, ale vďaka odsedáku som sa z kladky vyslobodil. Dúfal som, že v Kitzloch Klamme to bude v duchu hesla: Ťažko na cvičisku, ľahko na bojisku.

Adolari Klettersteig

Zaistená cesta Adolari sa nachádza medzi Loferom a Hochfilzenom, už v Tirolsku. O 7.45 h som zaparkoval na malom parkovisku pri hostinci. Parkovisko je spoplatnené sumou 2,- € (máj 2017) a ferrata sa nachádza len pár metrov nad ním.

Adolari Klettersteig má oficiálne náročnosť B/C, moje hodnotenie je C/D. Je istená hrubým lanom a veľkými kramľami, no občas sa lezie v miernom previse. Ferrata je krátka, je však veľmi pestrá a pekná. Je na nej nádherný výšvih rebrom, sú tu drevené lávky a rebríky a páčil sa mi lanový most s nepravidelne umiestnenými spojkami.

Kladka

V závere ferraty je kladka, ktorou sa človek spustí z vyššej skalnej veže na neďaleký ostroh. Kladka má koliesko na hrubom oceľovom lane, pričom je reťazou istená o ďalšie oceľové lano. Tretie lano je textilné. Jeden koniec má upevnený o kladku, druhý o strom na skalnej veži. Textilné lano slúži na to, aby si človek vedel pritiahnuť kladku k sebe. Tak som si kladku pritiahol a skúšal som, ako funguje. Vyzeralo to jednoducho. Cvakol som si uško sedáku do karabíny upevnenej na kladke a spustil som sa.

Jazda sa mi páčila. Ale čo to? Skončila akosi priskoro. Aha, textilné lano sa zamotalo do oceľového. Rukou som ho prehodil a rúčkoval som k ostrohu. Už mi chýbal iba meter, no textilné lano bolo napnuté na prasknutie. Ďalej to nešlo.

Čo teraz? Keby som sa uvoľnil z karabíny, tak by som nohami na ostroh dočiahol. Jednou rukou som si pridŕžal kladku, aby som sa nezviezol dolu do úvrate, a zároveň som sa ňou snažil nadvihnúť, aby som si druhou rukou mohol uvoľniť pútko z karabíny. Veľmi sa mi však nedarilo. Nie som taký silný, aby som sa dostatočne nadvihol jednou rukou.

Na chvíľu ma chytila panika, ale potom mi došlo, že mám odsedák. S trochou úsilia som dokázal zacvaknúť karabínu odsedáku do vodiaceho lana, čím som sa trochu odľahčil. Nato som sa druhou rukou trošičku nadvihol a stačilo to na to, aby som sa uvoľnil z karabíny kladky. Kladku som pustil a tá sa zviezla do úvrate. Nato som sa iba zhupol a bol som na ostrohu. Opäť som mal raz šťastie. Keby som mal odsedák o 5 centimetrov dlhší či kratší, už by mi nepomohol.

Je možné, že sa textilné lano pretrhlo a ktosi ho zviazal, čím ho skrátil. To som však neriešil. Bol som poriadne vyklepaný a nadával som ako pohan. O 8.30 h som sa vrátil na parkovisko a išiel som preč. Kladku som si vyskúšal, no to, čo som zistil, ma nepotešilo.

Kitzloch Klamm

O pár dní som bol v Salzbursku opäť. Túra na Saukarkopf bola kratšia, tak som sa poobede vybral do Kitzloch Klammu. Na začiatku Taxenbachu treba zahnúť dolu k rieke Salzach. Na pravom brehu je veľké parkovisko. V pokladni som zaplatil 6,- € (jún 2017) a mohol som ísť do rokliny.

Kitzloch Klamm je iná ako ostatné spoplatnené rokliny v okolí. Nie je to úzky kaňon, v ktorom sú skalné steny vzdialené dva metre od seba. Roklina je otvorenejšia, je však pomerne strmá. Stúpa sa tu po rebríkoch, pod ktorými sú vodopády. Najväčší vodopád je na pravej strane dolinky, je však umelý. Hore je potrubie, ktorým sa privádza voda k elektrárni. Akosi jej tam však privádzajú veľa, a tak prebytočnú púšťajú do vodopádu. V tiesňave je veľa tunelov, ktoré sú pozostatkami po banskej činnosti.

V roku 1974 sa v rokline pod školským výletom zrútil mostík. Zopár detí to neprežilo a hornú časť rokliny na dlhší čas uzavreli. Otvorili ju až v roku 2008, keď spravili novú, bezpečnejšiu trasu.

Kitzklettersteig

Mňa však zaujímala ferrata s kladkou. Je moderná, postavili ju v roku 2012, a istená je hrubým lanom a malými kramľami. Oficiálne má náročnosť D, no je to skôr D/E-čko. Postavili ju v zvláštnej skale, akejsi usadenine, ktorá tvorí uzučké lišty. Takú skalu nepoznám, preto som si veľmi neveril. Plánoval som vyliezť dolnú časť a potom sa núdzovým zostupom vrátiť. Ibažeby…

Ferrata Kitzloch steig je “ergonomická”. Tým myslím to, že keď si potrebujete prekliknúť karabíny, vždy sa vám pod nohami zjaví pekný stup. Či už prirodzený, alebo umelý. Vďaka tomu sa po nej lezie príjemne, aj keď treba ísť z času na čas v miernom previse.

Vyliezol som zvislú skalnú stenu a lanovým mostíkom som sa dostal cez špáru. Nato som prešiel cez tunel, aby som si pozrel vetvu Höhlen Sprint náročnosti E/F. Fíha, tak na toto nemám. Z tunela som si odfotil roklinu a vrátil som sa späť. Na rázcestie medzitým prišli Rakúšania, s ktorými som sa rozprával pri nástupe. Bývajú neďaleko a ferratu poznajú. Keďže som sa ich veľa pýtal a bolo zrejmé, že si neverím, vzali ma medzi seba.

Keď som išiel medzi Rakúšanmi, musel som liezť trochu rýchlejšie, ako mi bolo milé. Vyliezli sme výšvih a prišli sme na miesto, kde sa k hlavnej trase pripája E/F-ková vetva. Tento úsek je najnáročnejší. Našťastie ma naň pán upozornil, takže som si dal pozor.

Nasleduje dlhý traverz a za ním je kladka. Vyzerá trochu ináč ako kladka na Adolari Klettersteig. Je menšia a prekonáva kratšiu vzdialenosť. Okrem vodiaceho a istiaceho lana má aj dvojicu tenkých oceľových laniek, pomocou ktorých si ju človek môže pritiahnuť. Vďaka tomu sa po nej človek nevezie, k pohybu si musí pomáhať rukami. O “Flying Fox” sa nedá hovoriť.

Kladka ma sklamala, ináč sa mi ferrata páčila. Nasledoval zostup do rokliny. Tam som sa s Rakúšanmi rozlúčil a vrátil som sa k pokladni. Cestou som si čítal všetky informačné tabule a odskúšal som všetky lavičky.

Záver

Pred dvomi rokmi som na jar navštívil zopár roklín v Korutánsku, tento rok som si pozrel šesť tiesňav v Salzbursku. Uvidíme, kam pôjdem o rok. Všimol som si však, že v Kitzloch Klamme stavajú ďalšiu ferratu, takže budem mať dôvod vrátiť sa tam.

Fórum nová téma
Dve ferraty s kladkami 09/01/18 00:00 nová téma
Najnovšie články autora
 
Ferrata Karnské Alpy - Monte Peralba Monte Peralba je tretím najvyšším kopcom Karnských Álp. Je o trochu vyššia ako Gerlachovský štít. Kopec mi padol do oka pred štyrmi rokmi, keď som išiel kúsok hraničného hrebeňa medzi Rakúskom a Talianskom. Kráčal som po čiernych bridlicových skalách a Monte Peralba bola celá biela, pretože ju tvorí vápenec. Bol to poriadny kontrast. Odvtedy som dúfal, že na ňu raz vyleziem. 06/08/19 Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)
Túra Karavanky – Kepa (Mittagskogel) Kepa, po nemecky Mittagskogel, je najvýraznejším kopcom západnej časti Karavaniek (Karavanke). Rozhodol som sa vyjsť naň zo slovinskej strany, čo sľubovalo zaujímavú túru s celkom slušným prevýšením. A keďže mi vyšlo počasie, boli aj výhľady. 30/07/19 Martin Knor Svet
Túra Lavanttaler Alpen - Koralpe a Saualpe Keď chodievam Rakúskom po diaľnici A2 na juh, na hranici medzi Štajerskom a Korutánskom obdivujem vysokú horu. Volá sa Koralpe a patrí do pohoria Lavanttaler Alpen. Začiatkom júna bolo v Hochschwabe veľa snehu, preto som sa o týždeň vybral práve sem. Na oblých kopcoch ležiacich o voľačo južnejšie snáď už sneh nebude. Jeden deň strávim v Koralpe a druhý prejdem o voľačo nižšie Saualpe. 23/07/19 Martin Knor Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Glarnské Alpy – k St. Martin cez Heidelpass Pri jednej návšteve v Salzburgu som si kúpil v miestnom kníhkupectve turistickú mapu od Kümmerly+Frey: Sargasenland, Liechtenstein, 1 : 60 000. Na prednej stránke bola fotka malej osady s kostolíkom v horách. Nič moc, len pár stavbičiek pod skalou. No z obrázku vyžarovalo pre mňa niečo, čo nedokážem popísať. Až raz som náhodou identifikoval miesto a zostal som prekvapený poznaním, že som sa práve ani veľmi ďaleko nevyskytol. Bohyňa príležitosti dala ponuku, ktorá sa neodmieta. dnes Vladimír Mikuš Svet
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. včera Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. 18/08/19 Peter Straka Javorníky

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Dve ferraty s kladkami 09/01/18 00:00 nová téma
Fakty
  • Pohoria
    • Rakúsko: Alpy (Alpen) – Východné Alpy(Ostalpen) – Severné Vápencové Alpy (Nördliche Kalkalpen) – Steinberge – Loferer Steinberge, Centrálne Kryštalické Alpy - Vysoké Taury (Hoher Tauern) - horská skupina Zlaté hory (Goldberg Gruppe)

  • Počet dní
    • 2

  • Náročnosť
    • 4

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 30.05.2017

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.76 (0.21)