Túra

Päť hraničných trojmedzí Slovenska

04.01.18
Začalo to nevinne. Turistický oddiel ŠK Prameň Kováčová sa rozhodol, že v roku 2013 zorganizuje okrem jedňodňových akcií aj trojdňovku na východe Slovenska. Hlavným bodom programu mali byť drevené kostolíky. Samozrejme, že sme chceli aj turistiku, a tak sa k programu pridal aj výstup na Kremenec, najvyšší vrch Bukovských vrchov. A práve na jeho vrchole sa začala vynárať myšlienka navštíviť všetkých päť trojmedzí Slovenska.

Trojmedzie je bod, kde sa stretávajú hranice troch štátov.

Trojmedzie Kremenec, Slovensko - Poľsko - Ukrajina (SK–PL–UA), august 2013

Ubytovaní sme boli v Stakčíne, v budove obecného úradu. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a tešili sa na túru. Autobus nás odviezol do Novej Sedlice, najvýchodnejšej dediny Slovenska a z nej sme začali túru po červenej značke Východokarpatskej magistrály na najvýchodnejší bod Slovenska.

Začiatok trasy viedol rozbahnenými poľnými cestami a nad hlavami nám svietilo čoraz horúcejšie slniečko. Bolo to dosť otravné, ale našťastie sme čoskoro prišli k lesu a karpatské listnaté lesy nám poskytli vytúžený tieň. Tešila som sa na NPR Stužica a tá nesklamala. Krásny, prevažne bukový les, stromy vo všetkých vývojových štádiách, od malých semenáčikov po mohutných storočných obrov, veľké množstvo padnutých odumretých stromov – domov mnohých drobných živočíchov a živná pôda pre krásne machy a lišajníky. K tomu všetkému príjemný chládok a vánok, vanúci dolinou okolo Stužického potoka nám spríjemňoval pomerne strmý výstup. Avšak posledných asi 200 metrov treba prudko stúpať otvoreným hraničným priesekom na vrchol a to už bolo o život. Slnko pražilo a väčšina z nás sa hore doslova vyplazila.

Chodník vedie pomedzi pylóny dvoch krajín a na vrcholovej plošine stojí trojboký žulový monolit so štátnymi znakmi jednotlivých štátov. Vrchol je zalesnený, bez výhľadov, ale aj tak sme tam dlho sedeli a boli by sme dali kráľovstvo za pivo!

Ako sme tak sedeli a bavili sa, skrsol nápad ísť sa pozrieť aj na ďalšie trojmedzia. Veď sú položené oveľa nižšie! Čakala nás však ešte cesta hrebeňom na Čierťaž hraničným priesekom. Aj napriek teplu hrebeňovka bola celkom príjemná s občasnými výhľadmi a peknou kvetenou okolo chodníka.

Zostup z Čierťaže popod Príkry bol naozaj príkry a tu by sme boli dali dve kráľovstvá za pivo! Takže sme sa veľmi potešili, keď sme uvideli prvé domy Novej Sedlice. Doplazili sme sa do krčmy a, žiaľ, ešte dlho sušili, lebo krčmárke pivo vééééééľmi penilo. Napriek horúčave, to však bola veľmi pekná túra.

Trojmedzie Tisa, Slovensko - Ukrajina - Maďarsko (SK–UA–HU), august 2014

Nápad, ktorý skrsol na Kremenci mal v roku 2014 pokračovanie znovu na východe, čiže ideme v smere hodinových ručičiek. Ubytovali sme sa vo Viničkách, kde sme sa po celodennom bohatom programe dobre vyspali a ráno nás autobus odviezol za Malé Trakany, kde sme začali túru. Cestou sa k nám pridali pohraničiari a celou cestou nás sprevádzali. Cesta bola dosť nepekná, rozrytá mechanizmami a zarastená bujnou vegetáciou. Ale akou vegetáciou! Samé rudeálne a invázne rastliny. Len stromy boli pôvodné – celkom zachovalý lužný les.

Pohraničiari nás najskôr zaviedli k Tise, na jedno veľmi pekné zákutie s piesočnou plážou. Domáci tam majú malé súkromné rekreačné stredisko. Odtiaľ sme išli k samotnému trojmedziu. Na našej strane Tisy stojí slovenský a ukrajinský pylón, maďarský sme nevideli, stojí na druhom brehu, keďže Maďarsko sa pripája až niekde uprostred rieky. Pod dohľadom pohraničiarov sme sa pofotili a dali sa na ústup, z tak trochu nepríjemného miesta.

Túra to nebola ťažká, veď viedla po rovine takmer najnižšie položenými miestami Slovenska, ale žiaľ, ani krajinársky nebola pekná. Kvôli zdevastovanému okoliu a inváznym rastlinám trochu pôsobila ako v Deň po...

Trojmedzie Slovensko - Maďarsko - Rakúsko (SK–HU–A), august 2015

Na trojdňovke sme boli ubytovaní priamo v Bratislave a na trojmedzie sme vyrazili hneď v prvý deň. Deň bol mimoriadne horúci, takže keď nás autobus vysadil v otvorenej pustej krajine uprostred polí, mnohí z nás vytiahli dáždniky a použili ich ako slnečníky. Ako povedala Ľudka, bolo „na neprežitie“! Peší pochod žeravou krajinou trval asi pol hodinu a zdal sa nám nekonečný!

A možno to spôsobilo, že samotné trojmedzie sa mi vôbec nepáčilo – „škaredé“ betónové skulptúry uprostred polí s kukuricou, jeden trojboký pylón so začiatočnými písmenami troch štátov /S, M, O/, kus ostnatého drôtu a železá.

Zaujal trojboký stôl s lavičkami, kde na doske stola boli štátne znaky príslušných štátov. Ale nakoniec sme anabázu predsa len prežili!

Trojmedzie Dyje, Slovensko - Rakúsko - Česko (SK–A–CZ), august 2016

Štvrté trojmedzie sme navštívili cestou do Veľkých Bílovíc na Morave, kde sme boli ubytovaní. Trojmedzie sa nachádza na prirodzenej hranici, tvorenej sútokom Moravy a Dyje.

Autobus nás zaviezol hlboko do polí a odtiaľ sme kráčali poľnou cestou uprostred krásnych šťavnatých lúk k Morave. Cestou sme išli vedľa dvoch ROP-íkov, ktoré si zvlášť naši chlapci radi pozreli. ROP-ík je hovorové označenie pre železobetónové bunkre vybudované v 30-tych rokoch 20. storočia na obranu Československa.

Trojmedzie je zaujímavé tým, že hoci je zo všetkých troch strán prístupné a navštevované, ľudia troch štátov sa tu fyzicky vlastne nestretnú – rieka ich dokonale oddeľuje.

Na našej strane stojí akási drevená budova, tabuľa so slovenskou zástavou, posedenie a nejaká príšerná železná socha. Na rakúskej strane sme videli niekoľko rybárskych chát so sieťami a na moravskej (českej) iba dve dievčatá. Trojmedzie – sútok dvoch riek obklopených pekným lužným lesom a nivnými lúkami pôsobí romanticky a celkom príjemne.

Trojmedzie Slovensko - Česko - Poľsko (SK–CZ–PL), august 2017

Na severnom trojmedzí sme začali a na severnom aj skončíme, ale niekoľko sto kilometrov západne. Ubytovaní sme boli na Kysuciach, v Sudoparku a k trojmedziu sme sa dostali až v nedeľu, keďže v piatok a v sobotu sme sa túlali hlavne po Morave a Poľsku.

Autobus nás odviezol do sliezskej dedinky Hrčava a odtiaľ sme začali výstup k samotnému trojmedziu. Cestou sa nám naskytol pekný pohľad na Valy, najvyšší diaľničný most v strednej Európe. Nuž čo, krajina sa mení a takýchto mostov je po Slovensku stále viac.

Trojmedzie je určite najnavštevovanejšie. Aj teraz sme tu stretli veľmi veľa ľudí, hlavne Poliakov a Čechov. Samotný hraničný trojbod stojí priamo v hlbokej strži potoka. Na moravskej (českej) strane stojí altánok a nejaká rozostavaná stavba, z Poľska sem vedie široký dláždený chodník a na slovenskej strane je altánok a výhľadová ružica. Na každej strane stojí žulový monolit so štátnym znakom a náučná tabuľa.

Cez potok bol v 90-tych rokoch vybudovaný na slovenskú stranu drevený most, ktorý však nevydržal nápor turistov a v roku 2016 ho z technických príčin odstránili. Teraz sa plánuje veľkolepé, bezbariérové premostenie. Ale zatiaľ je to tu celkom pekné...

Záver

„Povymetali“ sme teda všetky kúty Slovenska a aj tu sa nám potvrdilo, že Slovensko je síce malá, ale veľmi pestrá krajina. Južné tri trojmedzia sú vhodné hlavne pre cykloturistiku, severozápadné je vhodné na ľahkú, prípadne rodinnú turistiku a severovýchodné trojmedzie je slušná turistika. Mne ako turistke sa určite najviac páčilo trojmedzie Kremenec (SK–PL–UA), ale pre poznanie Slovenska mala pre mňa význam návšteva každého z nich.

Autori fotografií: Alenka Bencová a Daniela Tomášiková

Diskusia
Päť hraničných trojmedzí Slovenska 09/02/18 20:27 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Uhliská – Rudnianska skala – Kojatín – Voznica Štiavnické vrchy máme hneď za rohom, a tak nečudo, že tam chodíme dosť často. Dobrý prístup k nim máme zo všetkých svetových strán, no najradšej chodievame zo západu, lebo tam sa dá ľahko dostať vlakom a je tam dostatok zašitých pekných lokalít, kam málokto chodieva. Väčšinu značiek máme prejdenú, niektoré aj viackrát, a tak teraz objavujeme skryté lokality, na ktoré značka nevedie. 07/06/18 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Magdovská skala zo Žarnovice Tip na skalu nám dal náš kamarát Roman. Štiavnické vrchy poznáme celkom dobre, ale táto časť nás na mape nejako nezaujala. Keď nám ju však Roman opisoval, dostali sme na ňu chuť a zaradili ju medzi naše body záujmu. Začiatkom marca sme sa rozhodovali kam ísť a voľba padla na Magdovskú skalu nad žarnovickou Lukavicou. 11/05/18 Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Mučínska jaskyňa a Lipovianska rozhľadňa Bol medzi nami jeden veselý chlapík, turista, kamarát... Bol. Vlada som poznala skoro 20 rokov. Vášnivý turista, vždy veselý, nikdy nie nahnevaný alebo negatívne naladený. Po čase sa niečo zmenilo. Povaha zostala rovnaká, len Vlado odmietal pohárik, začal jesť ovsené vločky a prestal chodiť na náročné túry. Netušili sme, čo je za tým. Bol neustále veselý a veľmi zábavne nám opisoval svoje túlačky po maďarských hraniciach a aj zorganizoval zopár túr do týchto krajov. Pred piatimi rokmi náhle skončila jeho životná cesta. Bol a už nie je. Zostal však jeho odkaz, že turistika na Slovensku nie je len o Fatrách a Tatrách, ale máme tu aj Burdu, Cerovú vrchovinu, Javorie, Ostrôžky či Slovenský kras. 27/04/18 Danka Tomášiková Cerová vrchovina, Juhoslovenská kotlina
Najnovšie články na titulke
 
PR Spoznajte salaše v Trenčianskom kraji Trenčiansky kraj to nie sú len hrady a zámky plné legiend a povestí či romantické kúpele a pohoria s krásnym výhľadom. Sú to aj malebné lúky, zaliate stádami oviec, košiarmi a drevenými kolibami, známymi aj ako salaše. Trenčiansky región síce nie je typickým salašníckym krajom, nachádza sa tu však viacero salašníckych lokalít. dnes sponzorovaný článok Iné
Túra Veľkonočné túlanie sa s Martinom II. Na naše stretnutia sa vždy teším. Rád sa s ním stretnem, prejdem a prebádam niečo nové, ale aj zopakujem niečo staršie, čo poznám a môžem ukázať navyše jemu. Celkom nám to spoločne ide, a tak sa stretávame už štvrtý rok po sebe na spoločnej turistike na východe Slovenska. Aj rovinatá časť a okolité pohoria majú čo ponúknuť spriateleným dušiam na potulkách krásnou prírodou. A tak je tomu aj tento rok, keď sa zameriame na niektoré časti Slanských i Vihorlatských vrchov a nakukneme do Polonín. dnes Marián Jaššo Slanské vrchy
Túra Slovenská 56-stka alebo od Burdy až na Gerlach 4. Turistika a celkovo lezenie po horách nie je len o zdolaní vrchu. Ide tu hlavne o prekonanie samého seba. Postupne posúvať svoje hranice vyššie a vyššie. Keby ma pred pár rokmi niekto zavolal na 10-kilometrovú túru, tak by som mu povedal, či je šialený a dnes, keď nemá aspoň 35 km, tak to ani neberiem ako túru. včera Pavel Forgáč Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Päť hraničných trojmedzí Slovenska 09/02/18 20:27 10 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.7 (0.17)