Túra

Päť hraničných trojmedzí Slovenska

04.01.18
Začalo to nevinne. Turistický oddiel ŠK Prameň Kováčová sa rozhodol, že v roku 2013 zorganizuje okrem jedňodňových akcií aj trojdňovku na východe Slovenska. Hlavným bodom programu mali byť drevené kostolíky. Samozrejme, že sme chceli aj turistiku, a tak sa k programu pridal aj výstup na Kremenec, najvyšší vrch Bukovských vrchov. A práve na jeho vrchole sa začala vynárať myšlienka navštíviť všetkých päť trojmedzí Slovenska.

Trojmedzie je bod, kde sa stretávajú hranice troch štátov.

Trojmedzie Kremenec, Slovensko - Poľsko - Ukrajina (SK–PL–UA), august 2013

Ubytovaní sme boli v Stakčíne, v budove obecného úradu. Ráno sme sa zobudili do krásneho slnečného dňa a tešili sa na túru. Autobus nás odviezol do Novej Sedlice, najvýchodnejšej dediny Slovenska a z nej sme začali túru po červenej značke Východokarpatskej magistrály na najvýchodnejší bod Slovenska.

Začiatok trasy viedol rozbahnenými poľnými cestami a nad hlavami nám svietilo čoraz horúcejšie slniečko. Bolo to dosť otravné, ale našťastie sme čoskoro prišli k lesu a karpatské listnaté lesy nám poskytli vytúžený tieň. Tešila som sa na NPR Stužica a tá nesklamala. Krásny, prevažne bukový les, stromy vo všetkých vývojových štádiách, od malých semenáčikov po mohutných storočných obrov, veľké množstvo padnutých odumretých stromov – domov mnohých drobných živočíchov a živná pôda pre krásne machy a lišajníky. K tomu všetkému príjemný chládok a vánok, vanúci dolinou okolo Stužického potoka nám spríjemňoval pomerne strmý výstup. Avšak posledných asi 200 metrov treba prudko stúpať otvoreným hraničným priesekom na vrchol a to už bolo o život. Slnko pražilo a väčšina z nás sa hore doslova vyplazila.

Chodník vedie pomedzi pylóny dvoch krajín a na vrcholovej plošine stojí trojboký žulový monolit so štátnymi znakmi jednotlivých štátov. Vrchol je zalesnený, bez výhľadov, ale aj tak sme tam dlho sedeli a boli by sme dali kráľovstvo za pivo!

Ako sme tak sedeli a bavili sa, skrsol nápad ísť sa pozrieť aj na ďalšie trojmedzia. Veď sú položené oveľa nižšie! Čakala nás však ešte cesta hrebeňom na Čierťaž hraničným priesekom. Aj napriek teplu hrebeňovka bola celkom príjemná s občasnými výhľadmi a peknou kvetenou okolo chodníka.

Zostup z Čierťaže popod Príkry bol naozaj príkry a tu by sme boli dali dve kráľovstvá za pivo! Takže sme sa veľmi potešili, keď sme uvideli prvé domy Novej Sedlice. Doplazili sme sa do krčmy a, žiaľ, ešte dlho sušili, lebo krčmárke pivo vééééééľmi penilo. Napriek horúčave, to však bola veľmi pekná túra.

Trojmedzie Tisa, Slovensko - Ukrajina - Maďarsko (SK–UA–HU), august 2014

Nápad, ktorý skrsol na Kremenci mal v roku 2014 pokračovanie znovu na východe, čiže ideme v smere hodinových ručičiek. Ubytovali sme sa vo Viničkách, kde sme sa po celodennom bohatom programe dobre vyspali a ráno nás autobus odviezol za Malé Trakany, kde sme začali túru. Cestou sa k nám pridali pohraničiari a celou cestou nás sprevádzali. Cesta bola dosť nepekná, rozrytá mechanizmami a zarastená bujnou vegetáciou. Ale akou vegetáciou! Samé rudeálne a invázne rastliny. Len stromy boli pôvodné – celkom zachovalý lužný les.

Pohraničiari nás najskôr zaviedli k Tise, na jedno veľmi pekné zákutie s piesočnou plážou. Domáci tam majú malé súkromné rekreačné stredisko. Odtiaľ sme išli k samotnému trojmedziu. Na našej strane Tisy stojí slovenský a ukrajinský pylón, maďarský sme nevideli, stojí na druhom brehu, keďže Maďarsko sa pripája až niekde uprostred rieky. Pod dohľadom pohraničiarov sme sa pofotili a dali sa na ústup, z tak trochu nepríjemného miesta.

Túra to nebola ťažká, veď viedla po rovine takmer najnižšie položenými miestami Slovenska, ale žiaľ, ani krajinársky nebola pekná. Kvôli zdevastovanému okoliu a inváznym rastlinám trochu pôsobila ako v Deň po...

Trojmedzie Slovensko - Maďarsko - Rakúsko (SK–HU–A), august 2015

Na trojdňovke sme boli ubytovaní priamo v Bratislave a na trojmedzie sme vyrazili hneď v prvý deň. Deň bol mimoriadne horúci, takže keď nás autobus vysadil v otvorenej pustej krajine uprostred polí, mnohí z nás vytiahli dáždniky a použili ich ako slnečníky. Ako povedala Ľudka, bolo „na neprežitie“! Peší pochod žeravou krajinou trval asi pol hodinu a zdal sa nám nekonečný!

A možno to spôsobilo, že samotné trojmedzie sa mi vôbec nepáčilo – „škaredé“ betónové skulptúry uprostred polí s kukuricou, jeden trojboký pylón so začiatočnými písmenami troch štátov /S, M, O/, kus ostnatého drôtu a železá.

Zaujal trojboký stôl s lavičkami, kde na doske stola boli štátne znaky príslušných štátov. Ale nakoniec sme anabázu predsa len prežili!

Trojmedzie Dyje, Slovensko - Rakúsko - Česko (SK–A–CZ), august 2016

Štvrté trojmedzie sme navštívili cestou do Veľkých Bílovíc na Morave, kde sme boli ubytovaní. Trojmedzie sa nachádza na prirodzenej hranici, tvorenej sútokom Moravy a Dyje.

Autobus nás zaviezol hlboko do polí a odtiaľ sme kráčali poľnou cestou uprostred krásnych šťavnatých lúk k Morave. Cestou sme išli vedľa dvoch ROP-íkov, ktoré si zvlášť naši chlapci radi pozreli. ROP-ík je hovorové označenie pre železobetónové bunkre vybudované v 30-tych rokoch 20. storočia na obranu Československa.

Trojmedzie je zaujímavé tým, že hoci je zo všetkých troch strán prístupné a navštevované, ľudia troch štátov sa tu fyzicky vlastne nestretnú – rieka ich dokonale oddeľuje.

Na našej strane stojí akási drevená budova, tabuľa so slovenskou zástavou, posedenie a nejaká príšerná železná socha. Na rakúskej strane sme videli niekoľko rybárskych chát so sieťami a na moravskej (českej) iba dve dievčatá. Trojmedzie – sútok dvoch riek obklopených pekným lužným lesom a nivnými lúkami pôsobí romanticky a celkom príjemne.

Trojmedzie Slovensko - Česko - Poľsko (SK–CZ–PL), august 2017

Na severnom trojmedzí sme začali a na severnom aj skončíme, ale niekoľko sto kilometrov západne. Ubytovaní sme boli na Kysuciach, v Sudoparku a k trojmedziu sme sa dostali až v nedeľu, keďže v piatok a v sobotu sme sa túlali hlavne po Morave a Poľsku.

Autobus nás odviezol do sliezskej dedinky Hrčava a odtiaľ sme začali výstup k samotnému trojmedziu. Cestou sa nám naskytol pekný pohľad na Valy, najvyšší diaľničný most v strednej Európe. Nuž čo, krajina sa mení a takýchto mostov je po Slovensku stále viac.

Trojmedzie je určite najnavštevovanejšie. Aj teraz sme tu stretli veľmi veľa ľudí, hlavne Poliakov a Čechov. Samotný hraničný trojbod stojí priamo v hlbokej strži potoka. Na moravskej (českej) strane stojí altánok a nejaká rozostavaná stavba, z Poľska sem vedie široký dláždený chodník a na slovenskej strane je altánok a výhľadová ružica. Na každej strane stojí žulový monolit so štátnym znakom a náučná tabuľa.

Cez potok bol v 90-tych rokoch vybudovaný na slovenskú stranu drevený most, ktorý však nevydržal nápor turistov a v roku 2016 ho z technických príčin odstránili. Teraz sa plánuje veľkolepé, bezbariérové premostenie. Ale zatiaľ je to tu celkom pekné...

Záver

„Povymetali“ sme teda všetky kúty Slovenska a aj tu sa nám potvrdilo, že Slovensko je síce malá, ale veľmi pestrá krajina. Južné tri trojmedzia sú vhodné hlavne pre cykloturistiku, severozápadné je vhodné na ľahkú, prípadne rodinnú turistiku a severovýchodné trojmedzie je slušná turistika. Mne ako turistke sa určite najviac páčilo trojmedzie Kremenec (SK–PL–UA), ale pre poznanie Slovenska mala pre mňa význam návšteva každého z nich.

Autori fotografií: Alenka Bencová a Daniela Tomášiková

Fórum 10 príspevkov
Päť hraničných trojmedzí Slovenska 09/02/18 20:27 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vlačuhovo - okruh z Moštenice Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“. 10/11/19 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Chata Kukorelliho chata Z diskusií na Hikingu vidím, že turistických útulní, salašov, senníkov v našich horách ubúda. Ale aj turistických ubytovní a chát na Slovensku rapídne ubúda. Mnohé sa premenili na robotnícke hotely a preferujú dlhodobo ubytovaných, ďalšie sa premenili na súkromné objekty a väčšina zostávajúcich sa snaží získať aj náročnejšiu klientelu, a preto sa modernizujú a rekonštruujú. Žiaľ, pre obyčajných turistov začínajú byť potom pridrahé, pretože cena po modernizácii rapídne stúpne. 26/10/19 Danka Tomášiková Slanské vrchy
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. 17/10/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Zadné Meďodoly a Gombošov vrch z Tatranskej Javoriny Naplánovaný jesenný turistický výlet v Tatrách musím na poslednú chvíľu modifikovať. Horská služba totiž hlási, že po poslednom snežení panujú vo vysokých polohách zimné podmienky, k čomu nemám potrebné skúsenosti a s výnimkou čiapky ani výstroj. Ostávajú teda iba nižšie položené miesta, z čoho sa rozhodujem pre Zadné Meďodoly. Miesto mi učarovalo už pri našom letnom rodinnom prechode Kopským sedlom, kvôli deťom som si ho však patrične nevychutnal. Aby to nebola len taká seniorská prechádzka, po návrate do Tatranskej Javoriny si ešte vybehnem na Gombošov vrch preveriť výhľady zo zjazdovky. dnes Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Prístrešok Vrchlúky Z Ružomberka je vyznačených viacero alternatív prístupu na liptovskú vetvu hrebeňa Veľkej Fatry. Všetky sa stretávajú v oblasti Vlkolínskych lúk na západnom úpätí vrchu Sidorovo. V okolí Vlkolínca je tiež viacero trás NCH a pravdepodobne v rámci ich budovania postavili aj niekoľko prístreškov. Jeden sa nachádza na Vrchlúkach. včera Michal Bukvai Veľká Fatra a Choč
Rozhovor Behu som úplne prepadla Víťazkou Slovenskej ultratrailovej ligy 2019 sa stala Denisa Kušnierová, ktorá už niekoľko rokov behá po našich aj zahraničných horách pod hlavičkou Trail Runners Trnava. So stovkami začala iba tento rok, no hneď to rozbalila vo veľkom štýle. Na najvyšší stupeň víťaziek sa postavila na Lazovej, Ponitrianskej aj Javorníckej stovke a na všetkých troch podujatiach stanovila nové ženské traťové rekordy. Svojimi výkonmi sa nestratila ani v zahraničí. Ako členka Slovak Ultra Trail Team si v máji vybehala 3. ženské miesto na kratšej trase rumunských pretekov Transylvania 100 a v auguste so spolubežcom Erikom Hübnerom prvenstvo v kategórii zmiešaných štafiet na rakúskom KAT100 Ekiden Trail. Sezónu SUT zavŕšila triumfom na Malokarpatskej vertikále týždeň po Javorníckej stovke. Kto by sa nechcel porozprávať s takouto maníčkou? Ja som chcela a maníčka súhlasila. 06/12/19 Júlia Batmendijnová Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Päť hraničných trojmedzí Slovenska 09/02/18 20:27 10 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.78 (0.19)