Túra

Slavkovský štít v babom lete

11.06.18
Slavkovský štít patrí medzi málo značených miest vo Vysokých Tatrách, kde som bola iba raz. Navyše výhľady boli vtedy dosť špecifické, dolu inverzia, na vrchole hmla, takže pri mojich pravidelných tatranských pobytoch som sa pravidelne chystala na opakovanú návštevu. Správna chvíľa nastala až na jeseň, keďže Slavkovský štít je v lete sauna a magnet na blesky a v čase snehovej pokrývky bol uzatvorený, navyše túra je náročná na denné svetlo.

Trasa

Nový Smokovec, Jakubkova lúka - Malý kúpeľný chodník - Päť prameňov - rázcestie pod Slavkovským štítom - Slavkovská vyhliadka (Maximiliánka) - Štrbavý hrebeň - Slavkovský nos - sedlo za Nosom - Slavkovský štít a späť

Na túru mi vychádza posledný deň krátkeho babieho leta. Vyrážam pomerne neskoro kvôli tomu, kedy vychádza slnko. Nechcem rušiť žiadne zvery. Radšej kopnem do vrtule počas túry. Z Nového Smokovca vybieham po Jakubkovej lúke, keďže prvú časť túry chcem prejsť po Malom kúpeľnom chodníku a napojiť sa na modrú z neho. Zo zjazdovky sa Slavkovský štít v celej jeho rozložitosti fotí asi najlepšie. Prefrčím chodníkom, nepozerám poriadne pod nohy, šliapnem na hrubú haluz, tá sa zlomí a mňa poriadne pichne v nohe. Chvíľu posedávam a uvažujem, čo sa stalo, ale s nohou hýbem bez obmedzení, ani nepuchne, nemodrie, tak to zhodnotím ako udreté a idem ďalej, neotočím sa predsa v taký krásny deň nad Smokovcom. Potiahnem aspoň po vyhliadku a uvidím.

O modrej toho nie je veľmi čo hovoriť, je to prevažne rúbanisko a uľaví sa mi, keď prídem na Tatranskú magistrálu. Mrknem na smerovník, možno že by som to ešte otočila aj s boľavou nohou, síce ma to vyrušuje, ale ide sa mi celkom dobre. Rúbanisko našťastie už dlho netrvá a ocitám sa v lesíku. Rozsvietené brezy pomedzi ihličnany, príjemný chodník, modré nebo, rozprávka.

Na Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) som na moje prekvapenie rýchlo, ale mám v hlave poslednú nekonečnú túru v asi 30 stupňoch a s batoľaťom na chrbte. To sa ide, naľahko! Vystriedam sa s ostatnými turistami pri fotení výhľadu a nás samotných, väčšina z dnešných turistov je zahraničných, a hoci je pondelok mimo sezóny, trasa je pomerne frekventovaná. Z vyhliadky je krásny výhľad na Lomnický štít, Rainerovu chatu a Tatranskú magistrálu. Samozrejme, aj na suchý les, ale ja mám v národnom parku radšej suchý les s papradím pri koreňoch, než rozbahnenú mesačnú krajinu po ťažbe.

Poberám sa ďalej, skalnatý chodník začína citeľne stúpať. Počasie je príjemné, len trochu fúka, v niektorých skalnatých pasážach treba dať pozor, kadiaľ vedie značka, keďže chodník ide v serpentínach. Onedlho sa zase naskytá výhľad do Veľkej Studenej doliny. Trasa je dosť monotónna, občas ju spestrí veľký kus skaly, kde sa treba prichytiť aj rukami, či zaujímavá skalka popri chodníku, napríklad s malým okienkom. Na mieste, odkiaľ konečne vidím hlavný vrchol, si robím krátku pauzu. Viem, že ešte bude nasledovať veľa predvrcholčekov Štrbavého hrebeňa, ale aj to poteší. Vyzerá to, že žiadna oblačnosť sa ešte nevalí (na ďalší deň má pršať). Pár metrov chodníka vedie výnimočne po severnej strane Štrbavého hrebeňa, ale z 97 % sa pohybujem po južnej strane.

Postupne zdolávam všetky predvrcholy. Vietor sa zmenil na nepríjemný ľadový fičák, takže mám na sebe asi štyri vrstvy vrátane neprefúkavej bundy napriek pohybu do kopca. Ľutujem, že som si nevzala rukavice. Doma im je dobre. Výhľady sú však úžasné, aj do Podtatranskej kotliny, keďže Slavkovský štít je predsunutý balkón, aj na trasu späť. Už toho v silnom vetre mám celkom dosť, keď sa dostávam k Slavkovskému nosu. Rovno pod sebou mám Jakubkovu lúku. Občas celkom rozumiem paraglidistom.

Slavkovský nos sa obchádza zo severnej strany, doprava je strmá šmykľavka Kráľovho žľabu. Našťastie snehu je len málo. Dostávam sa do sedla za Nosom, odkiaľ si môžem pre zmenu obzrieť južný žľab a dolu lesknúce sa Slavkovské pliesko.

Som hladná, ale v ľadovom víchre bez rukavíc sa nedá ani pomyslieť na nejakú pauzu, a tak stúpam na hlavný vrchol. Chodník sa miestami mení na suť. Napokon ma však víta brána zo snehového záveja a za ňou úchvatný výhľad. K samotnému vrcholu je to ešte pár metrov. Všetci ostatní turisti sú predo mnou alebo za mnou, takže tu mám 14 nerušených minút. Viac si nedovolím vzhľadom na to, že som ešte len v polovici trasy a s boľavou nohou. Je krátko po 14-tej a po 18-tej sa stmieva.

Pokochám sa pocukrovanými štítmi, krásny je záver Veľkej Studenej doliny, Javorové štíty a Malý Ľadový štít. Priečne sedlo tiež dobre vidieť a dole čupí ledva rozoznateľná Zbojnícka chata. Výhľadu doľava kraľuje Gerlachovský štít. A takmer letecký pohľad do Popradskej kotliny je tiež úžasný. Ej, veru by som sa kochala aj dlhšie, ale čas a vietor ma vyháňajú.

Cestou dole sa utiahnem za skalky v pasáži vedľa Slavkovského nosa a dám si konečne obed s teplým čajom. Potom len nekonečné zliezanie, ale klesajúce slnko robí parádne svetlo, a tak ma núti k ďalším pauzám. Najmä skalnaté chodníky vo svetelných kontrastoch pôsobia ako zvyšky nejakých prastarých vykopávok. Postupne prestávam fotiť a sústredím sa na zostup, ktorý je z tohto štítu nekonečný. Najmä serpentínová pasáž k Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) nie a nie skončiť. Ešte tu zachytím v posledných lúčoch osvetlený Lomnický štít a tieň Slavkovského štítu v krajine.

Potom len pokračovať k Tatranskej magistrále, brezy už zhasli. Pri rázcestníku si fandím, ako mi to dobre ide aj s boľavou nohou, ale tešila som sa predčasne. Ľavé koleno, ktoré nie je celkom fit, som celý deň kvôli úrazu preťažovala a za smerovníkom vypovedalo službu, takže posledná etapa do Smokovca bola hodinové trápenie. Zo zlého našliapnutia sa napokon vykľula únavová zlomenina, našťastie na takom mieste, že som si to túrou nezhoršila.

Záver

Slavkovský štít je psychicky trochu únavný, najmä smerom dole, ale je to pekný výlet na obrovskú horu s fantastickými výhľadmi, podľa mňa je ideálny na jeseň v stálom počasí.

Fórum 7 príspevkov
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Okruh na Svätojánsku rozhľadňu nad Liptovským Jánom Rozhľadne sú pre deti vďačným cieľom a tak si aj my vyberáme túto atrakciu v dňoch, kedy hrozia búrky už predpoludním. Dnes nás zlákala pomerne nová Svätojánska rozhľadňa nad Liptovským Jánom, postavená v roku 2013. Športovo zdatnejšie deti môžu pokračovať o niečo dlhším okruhom, ktorý skončí na mieste štartu v Liptovskom Jáne. 04/07/19 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Náučným chodníkom na Hundsheimer Berg s deťmi Na jeseň sme u našich rakúskych susedov objavili úžasné výhľadové miesta na kopci Hundsheimer Berg, najvyššom vrchole Hainburských vrchov, ktoré patria ešte do Malých Karpát. Tentokrát sme sa s deťmi a s babkou rozhodli navštíviť opačnú stranu rozľahlého kopca. 27/06/19 Soňa Mäkká Malé Karpaty, Rakúsko
Recenzia Najkrajšie pešie okruhy 1. + 2. diel Keď vydavateľstvo DAJAMA začalo s edíciou Po Slovenskou, prvou lastovičkou bol sprievodca Najkrajšie pešie okruhy z roku 2013. V tomto roku vydavateľstvo pristúpilo k jeho opätovnému vydaniu s drobnými zmenami, okrem toho však vydalo pokračovanie a v pláne je aj tretí diel. Okružných trás na Slovensku sa dá urobiť naozaj veľa a tak sme sa pozreli, čo autorov knihy zaujalo tentokrát. 19/06/19 Soňa Mäkká Mapy a knihy
Najnovšie články na titulke
 
PR Liptov Region Card – výhody aj možnosť výhry Regionálna zľavová karta Liptov Region Card umožňuje jej majiteľovi čerpať výrazné zľavy na ponuku služieb partnerských výletných miest, atraktivít a zariadení. S dobitým pobytovým balíkom má poistenie pátrania a záchrany v horách Slovenskej republiky, ktoré kryje náklady na prípadný zásah horskej služby. dnes sponzorovaný článok Slovensko
Túra Prechod (ne)známym Vihorlatom II. Pred štyrmi rokmi som prvýkrát navštívil Vihorlatské vrchy a prešiel všetky zaujímavé miesta. Tým pádom to vyzeralo, že Vihorlat mám vybavený a môžem naň spokojne zabudnúť. Teda aspoň na nejaký čas. Ale keď som videl, že v jeho "závetrí" sú drevené cerkvi a že by sa to dalo spojiť s východným hrebeňom, tak som dumal nad prechodom (ne)známeho východného hrebeňa Vihorlatu. dnes Henrich Tomáš Vihorlatské vrchy
Túra Barborská cesta za štyri dni Dlho som rozmýšľal či Barborskú cestu pridať do svojej zbierky diaľkových prechodov. Nie je to úplne bežná turistická trasa, ale prechádza miestami, ktoré sú mi dosť blízke. Keď som bol v marci vo Zvolene, zbehol som si kúpiť bedeker cestovateľa a bolo rozhodnuté. V prvé pekné dni, ktoré prídu, sa na ňu vyberiem. Zrovna to vyšlo na dni počas veľkonočných sviatkov. Počasie malo byť priam ukážkové, a tak nič nebránilo tomu, aby som vyrazil na prvý diaľkový prechod v tomto roku. Trasa je vlastne okruh a oficiálne začína a končí v Banskej Bystrici. Mne však viac vyhovuje začínať a končiť vo Zvolene. 22/06/19 Pavel Forgáč Starohorské vrchy, Javorie, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2452 m n. m. – Slavkovský štít

    • min: 1000 m n. m. – Nový Smokovec

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1460 m

    • klesanie: 1460 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 02.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Päť prameňov

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nový Smokovec (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.62 (0.07)