Slavkovský štít
Túra

Slavkovský štít v babom lete

11. 06. 2018
Slavkovský štít patrí medzi málo značených miest vo Vysokých Tatrách, kde som bola iba raz. Navyše výhľady boli vtedy dosť špecifické, dolu inverzia, na vrchole hmla, takže pri mojich pravidelných tatranských pobytoch som sa pravidelne chystala na opakovanú návštevu. Správna chvíľa nastala až na jeseň, keďže Slavkovský štít je v lete sauna a magnet na blesky a v čase snehovej pokrývky bol uzatvorený, navyše túra je náročná na denné svetlo.

Trasa

Nový Smokovec, Jakubkova lúka - Malý kúpeľný chodník - Päť prameňov - rázcestie pod Slavkovským štítom - Slavkovská vyhliadka (Maximiliánka) - Štrbavý hrebeň - Slavkovský nos - sedlo za Nosom - Slavkovský štít a späť

Na túru mi vychádza posledný deň krátkeho babieho leta. Vyrážam pomerne neskoro kvôli tomu, kedy vychádza slnko. Nechcem rušiť žiadne zvery. Radšej kopnem do vrtule počas túry. Z Nového Smokovca vybieham po Jakubkovej lúke, keďže prvú časť túry chcem prejsť po Malom kúpeľnom chodníku a napojiť sa na modrú z neho. Zo zjazdovky sa Slavkovský štít v celej jeho rozložitosti fotí asi najlepšie. Prefrčím chodníkom, nepozerám poriadne pod nohy, šliapnem na hrubú haluz, tá sa zlomí a mňa poriadne pichne v nohe. Chvíľu posedávam a uvažujem, čo sa stalo, ale s nohou hýbem bez obmedzení, ani nepuchne, nemodrie, tak to zhodnotím ako udreté a idem ďalej, neotočím sa predsa v taký krásny deň nad Smokovcom. Potiahnem aspoň po vyhliadku a uvidím.

O modrej toho nie je veľmi čo hovoriť, je to prevažne rúbanisko a uľaví sa mi, keď prídem na Tatranskú magistrálu. Mrknem na smerovník, možno že by som to ešte otočila aj s boľavou nohou, síce ma to vyrušuje, ale ide sa mi celkom dobre. Rúbanisko našťastie už dlho netrvá a ocitám sa v lesíku. Rozsvietené brezy pomedzi ihličnany, príjemný chodník, modré nebo, rozprávka.

Na Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) som na moje prekvapenie rýchlo, ale mám v hlave poslednú nekonečnú túru v asi 30 stupňoch a s batoľaťom na chrbte. To sa ide, naľahko! Vystriedam sa s ostatnými turistami pri fotení výhľadu a nás samotných, väčšina z dnešných turistov je zahraničných, a hoci je pondelok mimo sezóny, trasa je pomerne frekventovaná. Z vyhliadky je krásny výhľad na Lomnický štít, Rainerovu chatu a Tatranskú magistrálu. Samozrejme, aj na suchý les, ale ja mám v národnom parku radšej suchý les s papradím pri koreňoch, než rozbahnenú mesačnú krajinu po ťažbe.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Poberám sa ďalej, skalnatý chodník začína citeľne stúpať. Počasie je príjemné, len trochu fúka, v niektorých skalnatých pasážach treba dať pozor, kadiaľ vedie značka, keďže chodník ide v serpentínach. Onedlho sa zase naskytá výhľad do Veľkej Studenej doliny. Trasa je dosť monotónna, občas ju spestrí veľký kus skaly, kde sa treba prichytiť aj rukami, či zaujímavá skalka popri chodníku, napríklad s malým okienkom. Na mieste, odkiaľ konečne vidím hlavný vrchol, si robím krátku pauzu. Viem, že ešte bude nasledovať veľa predvrcholčekov Štrbavého hrebeňa, ale aj to poteší. Vyzerá to, že žiadna oblačnosť sa ešte nevalí (na ďalší deň má pršať). Pár metrov chodníka vedie výnimočne po severnej strane Štrbavého hrebeňa, ale z 97 % sa pohybujem po južnej strane.

Postupne zdolávam všetky predvrcholy. Vietor sa zmenil na nepríjemný ľadový fičák, takže mám na sebe asi štyri vrstvy vrátane neprefúkavej bundy napriek pohybu do kopca. Ľutujem, že som si nevzala rukavice. Doma im je dobre. Výhľady sú však úžasné, aj do Podtatranskej kotliny, keďže Slavkovský štít je predsunutý balkón, aj na trasu späť. Už toho v silnom vetre mám celkom dosť, keď sa dostávam k Slavkovskému nosu. Rovno pod sebou mám Jakubkovu lúku. Občas celkom rozumiem paraglidistom.

Slavkovský nos sa obchádza zo severnej strany, doprava je strmá šmykľavka Kráľovho žľabu. Našťastie snehu je len málo. Dostávam sa do sedla za Nosom, odkiaľ si môžem pre zmenu obzrieť južný žľab a dolu lesknúce sa Slavkovské pliesko.

Som hladná, ale v ľadovom víchre bez rukavíc sa nedá ani pomyslieť na nejakú pauzu, a tak stúpam na hlavný vrchol. Chodník sa miestami mení na suť. Napokon ma však víta brána zo snehového záveja a za ňou úchvatný výhľad. K samotnému vrcholu je to ešte pár metrov. Všetci ostatní turisti sú predo mnou alebo za mnou, takže tu mám 14 nerušených minút. Viac si nedovolím vzhľadom na to, že som ešte len v polovici trasy a s boľavou nohou. Je krátko po 14-tej a po 18-tej sa stmieva.

Pokochám sa pocukrovanými štítmi, krásny je záver Veľkej Studenej doliny, Javorové štíty a Malý Ľadový štít. Priečne sedlo tiež dobre vidieť a dole čupí ledva rozoznateľná Zbojnícka chata. Výhľadu doľava kraľuje Gerlachovský štít. A takmer letecký pohľad do Popradskej kotliny je tiež úžasný. Ej, veru by som sa kochala aj dlhšie, ale čas a vietor ma vyháňajú.

Cestou dole sa utiahnem za skalky v pasáži vedľa Slavkovského nosa a dám si konečne obed s teplým čajom. Potom len nekonečné zliezanie, ale klesajúce slnko robí parádne svetlo, a tak ma núti k ďalším pauzám. Najmä skalnaté chodníky vo svetelných kontrastoch pôsobia ako zvyšky nejakých prastarých vykopávok. Postupne prestávam fotiť a sústredím sa na zostup, ktorý je z tohto štítu nekonečný. Najmä serpentínová pasáž k Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) nie a nie skončiť. Ešte tu zachytím v posledných lúčoch osvetlený Lomnický štít a tieň Slavkovského štítu v krajine.

Potom len pokračovať k Tatranskej magistrále, brezy už zhasli. Pri rázcestníku si fandím, ako mi to dobre ide aj s boľavou nohou, ale tešila som sa predčasne. Ľavé koleno, ktoré nie je celkom fit, som celý deň kvôli úrazu preťažovala a za smerovníkom vypovedalo službu, takže posledná etapa do Smokovca bola hodinové trápenie. Zo zlého našliapnutia sa napokon vykľula únavová zlomenina, našťastie na takom mieste, že som si to túrou nezhoršila.

Záver

Slavkovský štít je psychicky trochu únavný, najmä smerom dole, ale je to pekný výlet na obrovskú horu s fantastickými výhľadmi, podľa mňa je ideálny na jeseň v stálom počasí.

Fórum 7 príspevkov
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vychádzka na zimné Čunovské jazerá Zasa raz sme zavretí vo svojom okrese, takže možnosti nedeľnej vychádzky sú obmedzené. Človek má v okolí všetko opozerané, no zima prišla aj k nám na juhozápad, a tak príroda aspoň zmenila vizáž. Vybrali sme sa pozrieť si jazerá v okolí Čunova, neďaleko rakúskych a maďarských hraníc. 28/01/21 Soňa Mäkká Podunajsko
Túra Panská hoľa z Liptovskej Tepličky Ľahká popoludňajšia vychádzka najmä po horských lúkach, hoci obsahuje aj vrchol a výhľady. Už len ovečky chýbali. Cestou skontrolujem dve z nenáročných ubytovacích možností v miestnych búdach. 20/01/21 Soňa Mäkká Nízke Tatry
Túra Malá Svišťovka, Skalnaté pleso a Zamkovského chata v zime Počas zimnej sezónnej uzávery vo Vysokých Tatrách sú v kurze najmä horské chaty či vodopád Skok, no veľmi pekné výhľady ponúka menej frekventovaná trasa cez sedlo Malej Svišťovky. Na prechod si treba vyhradiť dostatok času, zaberie celý krátky zimný deň, ak teda nechcete v polovici túry použiť na zostup lanovku. Jedným z lákadiel pre deti môže byť aj to, že počas nej vystriedate všetky štyri farby značených trás. 14/01/21 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I. V roku 2020 vznikol vďaka Klubu bratislavských turistov a zanieteniu pána Miroslava Svíteka nový Oblastný turistický odznak (OTO) 24 vrcholov Malých Karpát v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako už názov napovedá, ide o 24 vrcholov v časti Malých Karpát, ktoré patria do územia BSK. Podľa slov autora je cieľom, aby pri plnení podmienok získania odznaku všetci záujemcovia z radov turistov, prípadne aj cykloturistov, spoznávali mnohé krásne miesta Malých Karpát. V tejto časti sa pozriem na moje výstupy na prvých 14 vrcholov, neskôr pridám druhú časť, ktorá bude obsahovať môj pohľad na putovanie po zvyšných desiatych miestach. dnes Miloš Hajdin Malé Karpaty
Správa Aký bol rok 2020 – návštevnosť a najlepšie články Prelom rokov je dobrá príležitosť na bilanciu. Návštevnosť nám opäť narástla, no minulý rok bol špeciálny kvôli epidémii koronavírusu a preto bol nárast veľmi výrazný. Objavili nás totiž aj ľudia, ktorí bežne do hôr nechodia alebo chodia len príležitostne. Vďaka pandemickým opatreniam však boli iné možnosti rekreácie obmedzené a tak turistika zaznamenala boom. Z pohľadu autorov nám opäť tradične aktívni autori aj tento rok venovali svoju priazeň, a privítali sme aj niekoľko nových. Okrem klasických popisov túr ďalej pokračujeme v rozvoji tém ochrany prírody a veľký nárast obľúbenosti zaznamenali aj naše podcasty. 17/01/21 Ľubomír Mäkký Zaujímavosti
Túra Slovenskom 5: Slovenské rudohorie Piata časť môjho putovania „od domu až domov“ okolo Slovenska. V tejto časti prejdem cez Volovské vrchy, Slovenský kras, Revúcku vrchovinu, Stolické vrchy a Muránsku planinu, čiže všetko pohoria Slovenského rudohoria. 23/01/21 Pavel Forgáč Muránska planina, Revúcka vrchovina, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2452 m n. m. – Slavkovský štít

    • min: 1000 m n. m. – Nový Smokovec

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1460 m

    • klesanie: 1460 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 02.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Päť prameňov

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nový Smokovec (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.53 (0.78)