Túra

Slavkovský štít v babom lete

11.06.18
Slavkovský štít patrí medzi málo značených miest vo Vysokých Tatrách, kde som bola iba raz. Navyše výhľady boli vtedy dosť špecifické, dolu inverzia, na vrchole hmla, takže pri mojich pravidelných tatranských pobytoch som sa pravidelne chystala na opakovanú návštevu. Správna chvíľa nastala až na jeseň, keďže Slavkovský štít je v lete sauna a magnet na blesky a v čase snehovej pokrývky bol uzatvorený, navyše túra je náročná na denné svetlo.

Trasa

Nový Smokovec, Jakubkova lúka - Malý kúpeľný chodník - Päť prameňov - rázcestie pod Slavkovským štítom - Slavkovská vyhliadka (Maximiliánka) - Štrbavý hrebeň - Slavkovský nos - sedlo za Nosom - Slavkovský štít a späť

Na túru mi vychádza posledný deň krátkeho babieho leta. Vyrážam pomerne neskoro kvôli tomu, kedy vychádza slnko. Nechcem rušiť žiadne zvery. Radšej kopnem do vrtule počas túry. Z Nového Smokovca vybieham po Jakubkovej lúke, keďže prvú časť túry chcem prejsť po Malom kúpeľnom chodníku a napojiť sa na modrú z neho. Zo zjazdovky sa Slavkovský štít v celej jeho rozložitosti fotí asi najlepšie. Prefrčím chodníkom, nepozerám poriadne pod nohy, šliapnem na hrubú haluz, tá sa zlomí a mňa poriadne pichne v nohe. Chvíľu posedávam a uvažujem, čo sa stalo, ale s nohou hýbem bez obmedzení, ani nepuchne, nemodrie, tak to zhodnotím ako udreté a idem ďalej, neotočím sa predsa v taký krásny deň nad Smokovcom. Potiahnem aspoň po vyhliadku a uvidím.

O modrej toho nie je veľmi čo hovoriť, je to prevažne rúbanisko a uľaví sa mi, keď prídem na Tatranskú magistrálu. Mrknem na smerovník, možno že by som to ešte otočila aj s boľavou nohou, síce ma to vyrušuje, ale ide sa mi celkom dobre. Rúbanisko našťastie už dlho netrvá a ocitám sa v lesíku. Rozsvietené brezy pomedzi ihličnany, príjemný chodník, modré nebo, rozprávka.

Na Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) som na moje prekvapenie rýchlo, ale mám v hlave poslednú nekonečnú túru v asi 30 stupňoch a s batoľaťom na chrbte. To sa ide, naľahko! Vystriedam sa s ostatnými turistami pri fotení výhľadu a nás samotných, väčšina z dnešných turistov je zahraničných, a hoci je pondelok mimo sezóny, trasa je pomerne frekventovaná. Z vyhliadky je krásny výhľad na Lomnický štít, Rainerovu chatu a Tatranskú magistrálu. Samozrejme, aj na suchý les, ale ja mám v národnom parku radšej suchý les s papradím pri koreňoch, než rozbahnenú mesačnú krajinu po ťažbe.

Poberám sa ďalej, skalnatý chodník začína citeľne stúpať. Počasie je príjemné, len trochu fúka, v niektorých skalnatých pasážach treba dať pozor, kadiaľ vedie značka, keďže chodník ide v serpentínach. Onedlho sa zase naskytá výhľad do Veľkej Studenej doliny. Trasa je dosť monotónna, občas ju spestrí veľký kus skaly, kde sa treba prichytiť aj rukami, či zaujímavá skalka popri chodníku, napríklad s malým okienkom. Na mieste, odkiaľ konečne vidím hlavný vrchol, si robím krátku pauzu. Viem, že ešte bude nasledovať veľa predvrcholčekov Štrbavého hrebeňa, ale aj to poteší. Vyzerá to, že žiadna oblačnosť sa ešte nevalí (na ďalší deň má pršať). Pár metrov chodníka vedie výnimočne po severnej strane Štrbavého hrebeňa, ale z 97 % sa pohybujem po južnej strane.

Postupne zdolávam všetky predvrcholy. Vietor sa zmenil na nepríjemný ľadový fičák, takže mám na sebe asi štyri vrstvy vrátane neprefúkavej bundy napriek pohybu do kopca. Ľutujem, že som si nevzala rukavice. Doma im je dobre. Výhľady sú však úžasné, aj do Podtatranskej kotliny, keďže Slavkovský štít je predsunutý balkón, aj na trasu späť. Už toho v silnom vetre mám celkom dosť, keď sa dostávam k Slavkovskému nosu. Rovno pod sebou mám Jakubkovu lúku. Občas celkom rozumiem paraglidistom.

Slavkovský nos sa obchádza zo severnej strany, doprava je strmá šmykľavka Kráľovho žľabu. Našťastie snehu je len málo. Dostávam sa do sedla za Nosom, odkiaľ si môžem pre zmenu obzrieť južný žľab a dolu lesknúce sa Slavkovské pliesko.

Som hladná, ale v ľadovom víchre bez rukavíc sa nedá ani pomyslieť na nejakú pauzu, a tak stúpam na hlavný vrchol. Chodník sa miestami mení na suť. Napokon ma však víta brána zo snehového záveja a za ňou úchvatný výhľad. K samotnému vrcholu je to ešte pár metrov. Všetci ostatní turisti sú predo mnou alebo za mnou, takže tu mám 14 nerušených minút. Viac si nedovolím vzhľadom na to, že som ešte len v polovici trasy a s boľavou nohou. Je krátko po 14-tej a po 18-tej sa stmieva.

Pokochám sa pocukrovanými štítmi, krásny je záver Veľkej Studenej doliny, Javorové štíty a Malý Ľadový štít. Priečne sedlo tiež dobre vidieť a dole čupí ledva rozoznateľná Zbojnícka chata. Výhľadu doľava kraľuje Gerlachovský štít. A takmer letecký pohľad do Popradskej kotliny je tiež úžasný. Ej, veru by som sa kochala aj dlhšie, ale čas a vietor ma vyháňajú.

Cestou dole sa utiahnem za skalky v pasáži vedľa Slavkovského nosa a dám si konečne obed s teplým čajom. Potom len nekonečné zliezanie, ale klesajúce slnko robí parádne svetlo, a tak ma núti k ďalším pauzám. Najmä skalnaté chodníky vo svetelných kontrastoch pôsobia ako zvyšky nejakých prastarých vykopávok. Postupne prestávam fotiť a sústredím sa na zostup, ktorý je z tohto štítu nekonečný. Najmä serpentínová pasáž k Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) nie a nie skončiť. Ešte tu zachytím v posledných lúčoch osvetlený Lomnický štít a tieň Slavkovského štítu v krajine.

Potom len pokračovať k Tatranskej magistrále, brezy už zhasli. Pri rázcestníku si fandím, ako mi to dobre ide aj s boľavou nohou, ale tešila som sa predčasne. Ľavé koleno, ktoré nie je celkom fit, som celý deň kvôli úrazu preťažovala a za smerovníkom vypovedalo službu, takže posledná etapa do Smokovca bola hodinové trápenie. Zo zlého našliapnutia sa napokon vykľula únavová zlomenina, našťastie na takom mieste, že som si to túrou nezhoršila.

Záver

Slavkovský štít je psychicky trochu únavný, najmä smerom dole, ale je to pekný výlet na obrovskú horu s fantastickými výhľadmi, podľa mňa je ideálny na jeseň v stálom počasí.

Fórum 7 príspevkov
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Novoročná túra na Velickú poľanu Ako na Nový rok, tak po celý rok, hovorí sa. Nebolo by od veci chodiť na túru každý deň, bavím sa v duchu na tomto porekadle, keď šliapeme z Nového Smokovca mladým lesom. Vybrali sme sa po našej obľúbenej žltej značke, ktorá vedie na Sliezsky dom. Vieme, že aj keď sú Tatry cez sviatky plné, tu budeme mať celkom súkromie. 23/01/20 Soňa Mäkká Vysoké a Belianske Tatry
Cyklotúra Od Lunzer See do Göstling an der Ybbs a späť Letná karavanovačka 2017. Pôvodne sme plánovali zakotviť až niekde v Soľnej komore (Salzkammergut) a tráviť dovolenku so šesťročným prckom motaním sa okolo jazier s výhľadom na skalnaté kopce. Prvú noc sme sa zastavili v kempe Ötscherland v Lunz am See. Ľubo hneď po zhliadnutí okolia lobuje za to, aby sme miesto dovolenky vymenili za toto. Jazero tu je, hory tu sú a najmä tu nie sú davy, ktoré tušíme v Salzkammergut, kde pri telefonickom prieskume nebolo voľné miesto ani v jednom kempe. 16/01/20 Soňa Mäkká Svet
Reportáž Nedrkotaj zubami, ale preberaj nohami 2020 Tento diaľkový pochod v Malých Karpatoch sa uplynulú sobotu konal už po 37. raz. Diaľkový pochod má tú výhodu, že nemusím vymýšľať trasu, na ktorej by som si dala do tela, lebo už to niekto urobil za mňa. Navyše ma čaká príjemná spoločnosť v podobe nášho autora Mira Svíteka, ktorý je dlhoročný diaľkoplaz. 13/01/20 Soňa Mäkká Reportáže
Najnovšie články na titulke
 
Test Ponožky Hanwag Merino Trek, Merino Hike a Trek Bunion Vlnené aj syntetické ponožky majú svoje výhody – jedny vydržia dlho odolávať smradu, druhé zas lepšie odvádzajú pot a lepšie udržia nohu suchú. Veľa turistických ponožiek sa však snaží rôzne ich mixovať a využiť súčasne dobré vlastnosti syntetiky aj vlny. Tak je tomu aj pri Hanwag ponožkách. V priebehu letnej a jesennej sezóny sme vyskúšali viacero modelov – nižšie a tenšie Merino Hike, stredne hrubé Merino Trek a tiež variant pre haluxový palec, Bunion. dnes Ľubomír Mäkký Obutie
Reportáž Pražská stovka 2019 Pražská stovka je takmer legendárne podujatie, ktoré podobne ako viaceré iné v súčasnosti spája ultra trailových bežcov s turistickými diaľkoplazmi a všetkých medzi tým, avšak vyniká dlhou tradíciou (tento rok sa konal 26. ročník) a vyznačuje sa niektorými zaujímavými špecifikami, najmä v porovnaní s väčšinou slovenských ultra trailových akcií. V každom prípade každoročne priťahuje množstvo účastníkov a patrí k najväčším podujatiam tohto typu v ČR a SR, čo sa kvantity i kvality týka. Aj pokiaľ ide o konkurenciu medzi bežcami, z ktorých sa tu obvykle zíde celkom slušná skupina zo širšej "československej" elity. včera Peter Gemeran Rozhovory
Reportáž 500 km od Slovenska a predsa doma Kedysi to bola jedna krajina. Lenže je to už 300 rokov, čo naši krajania odišli z "Horných Uhier" na tzv. "Dolnú zem", na juh Uhorska. Dnes žijú v kraji Vojvodina na severe Srbska, ale tiež v Chorvátsku, Maďarsku a priľahlom cípe Rumunska. Dolnozemskí Slováci, ktorí tri storočia obývajú šíre roviny Veľkej dunajskej nížiny (Alföld). Že to nie je len pár vymierajúcich dediniek, sa dozviete. včera Tomáš Trstenský Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2452 m n. m. – Slavkovský štít

    • min: 1000 m n. m. – Nový Smokovec

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1460 m

    • klesanie: 1460 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 02.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Päť prameňov

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nový Smokovec (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.07 (0.39)