Túra

Slavkovský štít v babom lete

11.06.18
Slavkovský štít patrí medzi málo značených miest vo Vysokých Tatrách, kde som bola iba raz. Navyše výhľady boli vtedy dosť špecifické, dolu inverzia, na vrchole hmla, takže pri mojich pravidelných tatranských pobytoch som sa pravidelne chystala na opakovanú návštevu. Správna chvíľa nastala až na jeseň, keďže Slavkovský štít je v lete sauna a magnet na blesky a v čase snehovej pokrývky bol uzatvorený, navyše túra je náročná na denné svetlo.

Trasa

Nový Smokovec, Jakubkova lúka - Malý kúpeľný chodník - Päť prameňov - rázcestie pod Slavkovským štítom - Slavkovská vyhliadka (Maximiliánka) - Štrbavý hrebeň - Slavkovský nos - sedlo za Nosom - Slavkovský štít a späť

Na túru mi vychádza posledný deň krátkeho babieho leta. Vyrážam pomerne neskoro kvôli tomu, kedy vychádza slnko. Nechcem rušiť žiadne zvery. Radšej kopnem do vrtule počas túry. Z Nového Smokovca vybieham po Jakubkovej lúke, keďže prvú časť túry chcem prejsť po Malom kúpeľnom chodníku a napojiť sa na modrú z neho. Zo zjazdovky sa Slavkovský štít v celej jeho rozložitosti fotí asi najlepšie. Prefrčím chodníkom, nepozerám poriadne pod nohy, šliapnem na hrubú haluz, tá sa zlomí a mňa poriadne pichne v nohe. Chvíľu posedávam a uvažujem, čo sa stalo, ale s nohou hýbem bez obmedzení, ani nepuchne, nemodrie, tak to zhodnotím ako udreté a idem ďalej, neotočím sa predsa v taký krásny deň nad Smokovcom. Potiahnem aspoň po vyhliadku a uvidím.

O modrej toho nie je veľmi čo hovoriť, je to prevažne rúbanisko a uľaví sa mi, keď prídem na Tatranskú magistrálu. Mrknem na smerovník, možno že by som to ešte otočila aj s boľavou nohou, síce ma to vyrušuje, ale ide sa mi celkom dobre. Rúbanisko našťastie už dlho netrvá a ocitám sa v lesíku. Rozsvietené brezy pomedzi ihličnany, príjemný chodník, modré nebo, rozprávka.

Na Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) som na moje prekvapenie rýchlo, ale mám v hlave poslednú nekonečnú túru v asi 30 stupňoch a s batoľaťom na chrbte. To sa ide, naľahko! Vystriedam sa s ostatnými turistami pri fotení výhľadu a nás samotných, väčšina z dnešných turistov je zahraničných, a hoci je pondelok mimo sezóny, trasa je pomerne frekventovaná. Z vyhliadky je krásny výhľad na Lomnický štít, Rainerovu chatu a Tatranskú magistrálu. Samozrejme, aj na suchý les, ale ja mám v národnom parku radšej suchý les s papradím pri koreňoch, než rozbahnenú mesačnú krajinu po ťažbe.

Poberám sa ďalej, skalnatý chodník začína citeľne stúpať. Počasie je príjemné, len trochu fúka, v niektorých skalnatých pasážach treba dať pozor, kadiaľ vedie značka, keďže chodník ide v serpentínach. Onedlho sa zase naskytá výhľad do Veľkej Studenej doliny. Trasa je dosť monotónna, občas ju spestrí veľký kus skaly, kde sa treba prichytiť aj rukami, či zaujímavá skalka popri chodníku, napríklad s malým okienkom. Na mieste, odkiaľ konečne vidím hlavný vrchol, si robím krátku pauzu. Viem, že ešte bude nasledovať veľa predvrcholčekov Štrbavého hrebeňa, ale aj to poteší. Vyzerá to, že žiadna oblačnosť sa ešte nevalí (na ďalší deň má pršať). Pár metrov chodníka vedie výnimočne po severnej strane Štrbavého hrebeňa, ale z 97 % sa pohybujem po južnej strane.

Postupne zdolávam všetky predvrcholy. Vietor sa zmenil na nepríjemný ľadový fičák, takže mám na sebe asi štyri vrstvy vrátane neprefúkavej bundy napriek pohybu do kopca. Ľutujem, že som si nevzala rukavice. Doma im je dobre. Výhľady sú však úžasné, aj do Podtatranskej kotliny, keďže Slavkovský štít je predsunutý balkón, aj na trasu späť. Už toho v silnom vetre mám celkom dosť, keď sa dostávam k Slavkovskému nosu. Rovno pod sebou mám Jakubkovu lúku. Občas celkom rozumiem paraglidistom.

Slavkovský nos sa obchádza zo severnej strany, doprava je strmá šmykľavka Kráľovho žľabu. Našťastie snehu je len málo. Dostávam sa do sedla za Nosom, odkiaľ si môžem pre zmenu obzrieť južný žľab a dolu lesknúce sa Slavkovské pliesko.

Som hladná, ale v ľadovom víchre bez rukavíc sa nedá ani pomyslieť na nejakú pauzu, a tak stúpam na hlavný vrchol. Chodník sa miestami mení na suť. Napokon ma však víta brána zo snehového záveja a za ňou úchvatný výhľad. K samotnému vrcholu je to ešte pár metrov. Všetci ostatní turisti sú predo mnou alebo za mnou, takže tu mám 14 nerušených minút. Viac si nedovolím vzhľadom na to, že som ešte len v polovici trasy a s boľavou nohou. Je krátko po 14-tej a po 18-tej sa stmieva.

Pokochám sa pocukrovanými štítmi, krásny je záver Veľkej Studenej doliny, Javorové štíty a Malý Ľadový štít. Priečne sedlo tiež dobre vidieť a dole čupí ledva rozoznateľná Zbojnícka chata. Výhľadu doľava kraľuje Gerlachovský štít. A takmer letecký pohľad do Popradskej kotliny je tiež úžasný. Ej, veru by som sa kochala aj dlhšie, ale čas a vietor ma vyháňajú.

Cestou dole sa utiahnem za skalky v pasáži vedľa Slavkovského nosa a dám si konečne obed s teplým čajom. Potom len nekonečné zliezanie, ale klesajúce slnko robí parádne svetlo, a tak ma núti k ďalším pauzám. Najmä skalnaté chodníky vo svetelných kontrastoch pôsobia ako zvyšky nejakých prastarých vykopávok. Postupne prestávam fotiť a sústredím sa na zostup, ktorý je z tohto štítu nekonečný. Najmä serpentínová pasáž k Slavkovskej vyhliadke (Maximiliánka) nie a nie skončiť. Ešte tu zachytím v posledných lúčoch osvetlený Lomnický štít a tieň Slavkovského štítu v krajine.

Potom len pokračovať k Tatranskej magistrále, brezy už zhasli. Pri rázcestníku si fandím, ako mi to dobre ide aj s boľavou nohou, ale tešila som sa predčasne. Ľavé koleno, ktoré nie je celkom fit, som celý deň kvôli úrazu preťažovala a za smerovníkom vypovedalo službu, takže posledná etapa do Smokovca bola hodinové trápenie. Zo zlého našliapnutia sa napokon vykľula únavová zlomenina, našťastie na takom mieste, že som si to túrou nezhoršila.

Záver

Slavkovský štít je psychicky trochu únavný, najmä smerom dole, ale je to pekný výlet na obrovskú horu s fantastickými výhľadmi, podľa mňa je ideálny na jeseň v stálom počasí.

Fórum 7 príspevkov
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Šípska Fatra: z Komjatnej do Švošova cez Hrdošnú skalu Oblasť Šípskej Fatry je pre mňa pomerne neznámou, prešla som tu len okruh samotným Šípom. Ale Ostré, Hrdošná skala, Radičiná, Kečky či Čebrať zatiaľ ostávali nenavštívené. Ťažké bolo aj niečo vybrať, každá lokalita hýri peknými fotkami. Nakoniec som sa rozhodla pre prechod naprieč masívom z Komjatnej do Švošova. Tešila som sa na niekoľko skalných vyhliadok a monumentálne skalné okno. 12/08/19 Soňa Mäkká Veľká Fatra a Choč
Túra Šumava: Okolie Borových Lád, Chalupská slať a NCH Les Obec Borová Lada je jedno z častých východísk túr v Národnom parku Šumava. Rôznych peších aj cyklistických okruhov sa dá odtiaľto urobiť viacero. Vybrala som dva tipy pre tých, ktorí majú menej času, horšiu kondičku alebo daždivé počasie. Na oba sa dostaneme priamo z obce a naspäť bez potreby použiť akúkoľvek dopravu. 01/08/19 Soňa Mäkká Svet
Túra Šumava - na vrchol Oblík a Tříjezerní slať Národný park Šumava sa prezentuje najmä lesmi, ale nájdu sa tu aj výhľadové vrcholy. Jedným z nich je Oblík v strednej časti národného parku. Charakteristické pre tento národný park sú aj početné mokrade. Do nášho okruhu sme si pridali Tříjezerní slať, jedno z troch sprístupnených rašelinísk v rámci parku. 25/07/19 Soňa Mäkká Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Slovenskou Saharou - Záhorácka magistrála Na Záhorí som už bol viackrát, ale nikdy s turistickým cieľom. Predsa len táto časť Slovenska nepatrí z morfologického hľadiska medzi najatraktívnejšie a človeka to láka skôr do kopcov. Takéto odsúdenie krajiny je však veľmi povrchné a krásne miesta sa nájdu naozaj všade, len treba mať otvorené oči a vnímať krajinu okolo seba. dnes Pavel Forgáč Biele Karpaty, Myjavská pahorkatina, +
Túra Západné Javorníky: Čertov – Vysoká nad Kysucou Východnú časť Javorníkov v okolí Čadce som pochodil vo všetkých ročných obdobiach, pešo, na snežniciach alebo aj na bicykli. Západnú časť, tvoriacu hranicu SR a ČR, som poznal len z lyžovačky na Čertove. Túto osadu Lazov pod Makytou som zvolil ako východisko hrebeňovej túry najmä z dopravných dôvodov – keď piatok bol zároveň sviatkom Sv. Cyrila a Sv. Metoda a autobus z Púchova ideálne nadväzoval na skorý rýchlik z Bratislavy. včera Peter Straka Javorníky
Prístrešok Rokoš Ďalšiu možnosť úkrytu pri potulkách Strážovskými vrchmi ponúka prístrešok, vybudovaný pár metrov od vrcholu Rokoša. Jeho výhodou je, že má vytvorený v podkroví priestor pre zopár nocľažníkov (hoci možnosť nocľahu je limitovaná neprítomnosťou vodného zdroja v okolí). 17/08/19 Michal Bukvai Strážovské vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Slavkovský štít v babom lete 12/06/18 07:50 7 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Tatry - Východné Tatry - Vysoké Tatry (Tatranský národný park)

  • Počet dní
    • 1

  • Nadmorská výška
    • max: 2452 m n. m. – Slavkovský štít

    • min: 1000 m n. m. – Nový Smokovec

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1460 m

    • klesanie: 1460 m

  • Vzdialenosť
    • 15 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jeseň

  • Dátum túry
    • 02.10.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 49.13681 ° SŠ
      dĺžka: 20.21487 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • Päť prameňov

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Nový Smokovec (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.01 (0.36)