Túra

Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky

18.01.18
Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu.

Trasa

Spišské Vlachy – Za horou (Zahura) – chata Galmus – Zbojský stôl – Kňazovka – Zbojský stôl – Vysoký vŕšok (vrch) – Poráč – Suchinec – Slovinky

Pôvodne som mal ísť s parťákom Mišom na trojdňovku do iného kúta Slovenska, ale predpovedaná zmena z letných podmienok do neskorojesenných nedávala šancu na jarnú túlačku. Jemu medzitým priateľka nakázala, aby ju prišiel obliať. No keď som mu navrhol Galmus, so zlým svedomím odmietol... frajerku, a tak sme sa ráno stretli na železničnej stanici v Spišských Vlachoch. Kvôli zmene programu sa k nám pripojila aj ďalšia parťáčka Terka. Tak sme sa na žltú vybrali traja.

K chate Galmus sa ide trocha nezáživným terénom po lesnej ceste, kde sme cestou dokonca stretli auto s banskobystrickou ŠPZ. Preto najzaujímavejšia je časť po Zahurawood, čo je miestne rekreačné stredisko s rybníkom a lyžiarskym vlekom Zahurami. Ešte pred nim zaujme lúka s historickou božou mukou a perfektným výhľadom na Hornádsku kotlinu a Levočské vrchy.

Po modrej do Poráča

Keď sme sa teda celkom rýchlym tempom dostali ku chate Galmus, trocha sme si oddýchli v prístrešku, najedli sa a vydali po modrej, po ktorej som už dlhšie plánoval ísť. Predstavoval som si ju ako pohodovú trasu s minimálnymi prevýšeniami a “súkromnými” lúkami vo väčšinovo zastúpenom lese. A tomu tak aj bolo. Išli sme len asi štyrmi čistinkami. Prvá hneď pri Galmuse, druhá najväčšia "Za dziru" o čosi ďalej ďalšia "Zadná lúka" v okolí Zbojského stola, ktorá bola asi najkrajšia. Prechádzali sme ňou priečne a padala do Poráčskej doliny, čím vlastne zaujali výhľady na oprotistojaci hrebeň, ktorým sme sa mali vracať. A nakoniec lúky nad Poráčom, kde sme vybehli na Vysoký vŕšok.

No medzitým sme pri smerovníku Zbojský stôl odbočili na Kňazovku, kde písali pol hodiny. Aj keď sme trocha blúdili, určite to nebolo 30 minút. Cesta naspäť priamo po žltej trvala maximálne 10 minút. No nielen kvôli krátkej zachádzke sa oplatí na Kňazovku. Lebo ponúka okrem výhľadu na Hornádsku kotlinu aj perfektnú útulňu Koliba Dobrého pastiera na Kňazovke, prístrešok na posedenie a zároveň s ďalším miestom na prespatie, ale aj sošku Panny Márie a kríž s lavičkami. Že je to obľúbené miesto miestnych, nenasvedčovalo pomerne dosť záznamov z vrcholovej knižky, ako aj štyria ľudia, ktorí sa počas našej návštevy tohto miesta na Kňazovke vystriedali. Zaujal najmä jeden, zrejme patrón útulne, ktorý mal celkom zvláštne názory…

Keďže parťák Mišo sa ponáhľal na autobus do Poráča, tak zdúchol sám a ďalej sme pokračovali len vo dvojici. Pokiaľ na Kňazovke bolo ešte relatívne slnečno, tak na Vysokom vŕšku bolo zatiahnuté a videli sme, že v okolí prší. To nám potvrdil aj Mišo správou, že v Spišskej Novej Vsi je daždivo. Tu som trocha váhal, či tiež neskončiť, ale keďže parťáčka veľmi také veci neriešila, pršiplášť na moje upozornenie si pribalila, tak sme sa, prejdúc Poráčom a štátnou cestou, dali na návrat. No nie do Spišských Vlách, ale do Sloviniek po zelenej.

Po zelenej do Sloviniek

Dôvod, prečo som si vybral tuto farbu, spočíval v tom, že podľa mapy nás mala sprevádzať po horských lúkach na pomedzí lesa a pasienkov. Niečo podobné som zažil aj na túre spred dvoch rokoch, keď sme s Hiking kolegom Ronaldom Kochom a jeho kamošom Tvarohom išli z Hnilca, resp. z Hnilčíka, práve takými hrebeňovými lúkami a neskutočné sa nám ten ráz krajiny páčil.

Podobne tomu bolo aj na tejto časti úseku do Sloviniek, aj keď, pravdupovediac, bolo zjavné, že tu lúky pomaly zarastajú náletovými krovinami a briezkami, až sme mali pocit, že sme niekde v Rusku. Ešte na začiatku, na odbočke zo štátnej cesty, sme išli okolo svojráznej chatky, kde nám o pár metrov ďalej smer potvrdil smerovník a poslal nás na vykosené lúky s lyžiarskym vlekom. Pre informáciu, značka je tu trocha mätúca a netreba ísť po vyjazdenej ceste, ale do brehu, kde si treba na stĺpoch vleku všímať značky. No ďalej, ako sa cesta vyrovnala a došli sme na ohradený, ale otvorenou bránou voľne prístupný pozemok, začal zarastajúci úsek.

Napriek tomu som sa z lokality tešil. Svoje dotvárali spätné výhľady na Poráč a naľavo stojaci hrebeň (planina Galmus), ktorým sme išli pred pár hodinami po modrej značke. V rozhovore o rôznych veciach sme sa približovali k lesu, kde nám na poslednýkrát chýbajúca značka skomplikovala jasný smer. Bolo to na lúke uzavretej lesom, kde cesta viedla dopredu, ale s ľavou i pravou vetvou. Rozdelili sme sa a značku som našiel až v lese, keď som išiel ľavotočivým variantom.

Veľkofatranské scenérie pod Skalou

Trasa od tejto chvíle vedie skoro stále lesom a končí až na vrcholových lúkach nad Slovinkami. Výnimkou je len sedielko Suchinec, odkiaľ sa neznačene dá dostať k Slovinskej skale (Romanova tureň). Keďže som tam bol počas poslednej jesene, nezachádzali sme na ňu, len trocha zajedli a pokračovali ďalej. Odbočku na Skalu sme neabsolvovali aj preto, lebo zhoršené poveternostné podmienky nám dožičili poletujúci sneh. Mimochodom, tu sme stretli troch turistov, ktorí si to nenamierili ani na Skalu, ani po zelenej či žltej, ale úplne niekde doľava do neznáma.

Pokračovali sme ďalej po zelenej už mne dobre známym úsekom, kde väčšiu časť tvorí nezáživný úsek lesom, ktorý končí na lúkach pod Skalou s už aj vykúkajúcimi domkami Vyšných Sloviniek. Odtiaľ to bolo pekné a niektoré strmšie úseky mi pripomínali veľkofatranské, najmä z okolia Japeňa. Tu parťáčka spozorovala pasúcu sa srnku, ktorá si nás veľmi nevšímala a nakoniec sa tak pokojne odpásala po chodníčku do lesa.

Parádnym výhľadovým úsekom sme nakoniec zišli do Sloviniek, zastavujúc sa len blízko kríža, kde sme si trocha sadli a vychutnávali fajne strávený pondelok. Zišli sme dole do Sloviniek a skúšali sme trocha stopovať, ale neboli sme veľmi úspešní, a tak sme nasadli na autobus do Krompách. Čakanie na môj autobus sme strávili pri pive, hodnotiac prejdenú túru.

Zhrnutie

Aj keď primárne plány nevyšli, Galmus a najmä jeho modré a zelené značenia som chcel prejsť, takže v tomto túru hodnotím pozitívne. Veľmi potešila Kňazovka, o ktorej som sa dozvedel len z FB. Počasie sa pomaličky horšilo, ale vydržalo. Značenie je až na pár otáznych úsekov na zelenej značke v poriadku.

Diskusia
Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky 24/01/18 18:36 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Baboletné Ostrôžky z Píly do Luboreče Počas mojej prvej návštevy Ostrôžok si ma pohorie zo Slovenského stredohoria hneď získalo a stalo sa jedným z mojich najľúbivejších. Preto bolo hneď jasné, že sa sem musím niekedy vrátiť. Akurátny čas pre Ostrôžky nastal počas lanského babieho leta a stačilo len vyraziť. 09/09/18 Henrich Tomáš Ostrôžky
Túra Zabudnutý Gemer: Jelšava – Železník – Tisovec Jednou z posledných oblastí, ktoré som ešte nenavštívil ani len na poznávačkách Slovenska, ani len neprecestoval, je určite Horný Gemer. Už rok predtým tomu veľa nechýbalo, ale až koncom augusta 2017 sa mi konečne podarilo zájsť sem, prejsť a spoznať zabudnuté mestečká i dediny a ich početné pamiatky. 29/08/18 Henrich Tomáš Muránska planina, Revúcka vrchovina, +
Búda Senník Dolina pod Lyscom Počas mojej dvojdňovej túlačky v októbri 2017 som pri stúpaní na Lysec v Ostrôžkach naďabil na lúku Dolina, kde sa nachádza vcelku príhodný objekt na vandrácke prespanie. Objektom je síce senník, ale v pohorí, kde nie je veľa iných možností prístrešia, môže poslúžiť. 18/08/18 Henrich Tomáš Ostrôžky
Najnovšie články na titulke
 
Túra Čierna dolina, lom Prašnica a Dolná Prašnica Začiatok augusta 2018 je veľmi horúci. Horúčavy trvajú už niekoľko týždňov, paneláky sú rozpálené a človeku sa žiada zaliezť niekam do chládku. Na horách by bolo chladnejšie, ale množstvo ľudí na hrebeňoch odrádza. Slovenský raj s jeho tienistými roklinami je ďaleko a v okolí máme väčšinu chladnejších dolín schodených, a tak voláme Janke, nech dačo vymyslí. Ponúkla nám dolinu Čierno (Čierna dolina) a dolinu Dolná Prašnica. Vraj sa schladíme. dnes Danka Tomášiková Kremnické vrchy, Veľká Fatra a Choč
Túra Kelčský Javorník z Chaty Tesák Po dlhšej ceste autom z Rožnova pod Radhoštěm cez valašské dedinky sme začali s Mirom stúpať do serpentín Hostýnskych vrchov. Všade po ceste sa opravovalo, na každom kilometri boli nejaké mobilné semafory. Akoby mi chceli pripomenúť starý bulharský seriál „Na každom kilometri“ – taká obdoba poľského seriálu „Štyria z tanku a pes“. Joj, v mojej mladosti takéto seriály leteli. včera Vladimír Popluhár Svet
Prístrešok Táborisko Mraznica na Stolici Táboriť na vrchole najvyššej hory pohoria sa dá málokde. Buď je na vrchole málo miesta alebo je skalnatý či zarastený vegetáciou, prípadne v chránenom území. Ani jednu z uvedených charakteristík nespĺňa najvyššia hora Stolických vrchov a zároveň Slovenského rudohoria - Stolica. 22/09/18 Tomáš Trstenský Stolické vrchy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky 24/01/18 18:36 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Volovské vrchy - planina Galmus

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 874 m n. m. – Vysoký vŕšok (vrch)

    • min: 376 m n. m. – Spišské Vlachy, most cez Hornád

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 1140 m

    • klesanie: 1090 m

  • Vzdialenosť
    • 32 km

  • Náročnosť
    • 3

  • Ročné obdobie
    • jar

  • Dátum túry
    • 17.04.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9474 ° SŠ
      dĺžka: 20.7949 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.87985 ° SŠ
      dĺžka: 20.84425 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pri chate Galmus, prameň v dedine Poráč

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišské Vlachy (vlak, bus)
      Slovinky (bus) - Krompachy (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.8 (0.25)