Malé nazretie do Podhalia a Zamaguria

Kam sa to chystáme pobrať, vykročiť? Miestne pomenovanie “podhalie” môžeme prenesene preložiť ako označenie územia pod horskými lúkami “halami”, ako napr. Hala Gasienicowa či Hala Kondratowa, alebo vzletnejšie nazvať “predsieňou” tunajších hôr - Tatier. Región susedí so slovenskou Oravou, Liptovom a Spišom. Na severe ho ohraničuje pohorie Gorce. Ďalej sa dotýka Pienin a od Zamaguria ho oddeľuje rieka Biela voda (pl. Białka). Dravá horská rieka bola v minulosti súčasťou hranice uhorskej župy Spiš, a to až po Dunajec (hrad Nedeca (pl. Niedzica) bol taktiež uhorský hraničný). V rušných obdobiach 20. storočia sa línia hranice niekoľkokrát posúvala až napokon sa ustálila na hrebeni okolitých kopcov. Územie od Bielej vody (Białka) po súčasnú hranicu je tiež nazývané Poľský Spiš (pl. Polski Spisz).

Prvý výlet sa budeme pohybovať hlavne na ľavom brehu Bielej vody (Białka). Nasledujúci deň preskúmame pravý breh, ktorý sa vzhľadom na polohu Spišskej Magury etnograficky označuje ako Zamagurie (pl. Zamagurze).

1. deň - Podhalie (Bukowina Tatrzańska)

Bukowina Tatrzańska – Wierch Przedomiański/Wierch Spiski – Koziniec – Brzegi, Bafijówka – Jurgov (Jurgów) – szałasy pasterskie “Podokólne” (pastierske koliby) – Lysá Poľana (Łysa Polana)

Na dopravu do Bukowiny Tatrzańskej využívame autobus jediného súčasného prepravcu na trase Poprad - Zakopane. Okolo 11-tej sme na mieste, čo je relatívne neskoro. Spoliehame sa na dlhé letné dni. Poslednou nádejou pre návrat domov bude autobus z Lysej Poľany po 20-tej hodine.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyzbrojení chabými mapami z internetu hneď v prvom stánku obzeráme stojan s ich poľskou tlačenou formou. Ponorení do nového pokladu zisťujeme spleť ďalších miestnych značených chodníkov s polohami zaujímavých miest. Investícia len pár zlotých sa oplatila. Počiatočnú ideu by sme možno mali zmeniť. Obraciame sa na obchodníka s otázkou, ktorý “szlak” je s krajšími výhľadmi, no len krúti hlavou bez návrhu. Dobre, tak ideme podľa plánu, smer oblasť nazývaná Wierch Spiski (Spišský vrch), respektíve Wierch Przedomiański.

Hrebeň Wierch Przedomiański / Wierch Spiski – Koziniec

Po chodníku popri ceste najskôr nasledujeme červenú turistickú značku. Fotíme si poľské vysoké - “špicaté” stavby. Naša zelená miestna značka neskôr odbočuje vpravo cez cestu. Vchádzame do uličky medzi domy. Čo sme klesali, teraz stúpame po asfaltovej ceste. Napokon na jej konci sa ocitáme na lúčnom hrebeni. Pred sebou na severe vidíme typickú zvlnenú krajinu ako na Gubalówke nad Zakopaným.

V mape čítame, že každý kopček „wierch“ má svoje meno. Tiež zisťujeme, že predhorie Tatier sa volá Pogórze Gliczarowskie alebo tiež Pogórze Bukowińskie. Ako napredujeme, stačí sa obhliadnuť a vidíme čoraz širšie pohľady na Tatry. Na chvíľu zastavujeme pri božích mukách, priamo na protiľahlom vŕšku stojí drevený kostol (z konca 19. storočia) a povedľa nový Kościół Rzymskokatolicki Pw. Najświętszego Serca Pana Jezusa (Najsvätejšieho srdca Ježiša Krista). Severnému horizontu dominuje hradba pohoria Gorce, východnému Spišská Magura.

Pokračujeme ďalej. Zakrátko je pri solitérnej borovici smerovník miestnych značiek. Môžeme sa vrátiť späť do Bukowiny Tatrzańskej, a to vpravo zelenou cez Niski a Wysoki Wierch, prípadne modrou vľavo.

Nemeníme smer, iba ďalšou modrou značkou cez lúku schádzame do údolia Bielej vody (Białka). Napájame sa na zelené pásové značenie a zatáčame vľavo na vŕšok Koziniec (902 m). Než naň vystúpime, musíme prekonať sútok dvoch bezmenných prítokov Bielej vody (Białka). Po predošlých letných búrkach sú plné vody, vyzúvať sa nám nechce, a tak volíme skúšku rovnováhy po neistých balvanoch. Nastúpanie 200 výškových metrov v sparnom počasí nám zaberá nejaký čas. Predlžujeme ho kochaním sa novými výhľadmi na miesta, ktorými sme pred hodinou kráčali. Z vrcholku, skôr hrebienka, opäť vidieť majestátne hory, znovu si uvedomujeme, že sme ako keby v ich predsieni “hale” a pozeráme do obývačky s menom Tatry.

Brzegi, Bafijówka – Jurgov (Jurgów) – szałasy pasterskie “Podokólne” – Lysá Poľana (Łysa Polana)

Z Kozinca máme Jurgov (Jurgów) ako na dlani, za ním sa rozprestiera kulisa kopčekov Zamaguria. Zoči-voči malebnej krajine vieme, kam nás nabudúce nohy zanesú. Prudko klesáme dole. Prechádzame cez osadu Bafijówka patriacej k obci Brzegi. Psy nás vítajú priamo na ulici, našťastie nohavice zostávajú neroztrhané.

Po chvíľke ideme po ceste spájajúcej Brzegi s Jurgovom (Jurgów). V strede mosta cez Bielu vodu (Białka) si s deťmi vysvetľujeme, že voľakedy za čias Uhorska viedla hranica stredom rieky, a teda vlastne vchádzame na bývalé hornouhorské respektíve slovenské územie. Rieka tu má úctyhodnú šírku koryta. Veľké biele balvany pri brehoch svedčia o veľkom množstve vody v časoch topenia sa snehu.

V Jurgove (Jurgów) stále nasledujeme zelené značenie. Hoci v kúpenej mape vedie popri rieke, v skutočnosti nás privádza k hlavnej ceste Nowy Targ - Podspády. Tak sa vydávame na šliapanie po širokej krajnici. Na polceste k pastierskym salašom sa nám napokon značenie stráca. Neskôr zisťujeme, že pri veľkej budove bolo treba odbočiť k Bielej vode (Białka). Nakoniec po necelých 2 km sme v malom lyžiarskom stredisku pod kopcom Górkow Wierch.

Cez cestu na poľane sa nachádzajú pozostatky budov “szałasy pasterskie Podokólne”. Je tu okolo 56 drevených stavieb zapísaných v registri pamiatok. V roku 1879 si Knieža Hohenlohe v Javorovej a Bielovodskej doline založil poľovný revír a z tohto dôvodu boli salaše patriace obyvateľom Jurgova (Jurgów) z pôvodných horských pasienkov prenesené sem. Ešte koncom 20. storočia sa takzvaná letná kuchyňa využívala na ustajňovanie dobytka a nocľah pastierov, čo sa dozvedáme z informačnej tabule. Momentálne viac a viac stavieb chátra, rozpadáva sa, len zopár ich vyzerá, že sú prerobené na rekreačné účely.

Ešte sa ideme pozrieť k sútoku Bielej vody (Białka) s Javorinkou. Hučiaca riava pôsobí na deti priam magneticky. Na stromoch je zelená značka. Zisťujeme, že odtiaľ sme teda mali prísť. Objavujeme udržiavaný hraničný kameň a kryté ohnisko nesúce znak Akademicki klub turystyki kajakowej Bystrze.

Napokon sa vraciame späť na frekventovanú cestu. So zatnutými zubami (tzv. zubačka) sa musíme dostať za štátnu hranicu. Ideme v ústrety Havranu a Ždiarskej vidle. Po 2,5 km zabáčame vpravo okolo skládky dreva na lesný asfaltový chodník obchádzajúci zvernicu pri Tatranskej Javorine.

Z času na čas na asfalte nachádzame drobné kostičky. Vieme z čoho sú, pamätáme si, že v zime tu boli vlčie exkrementy. Pred nami vidíme Javorinskú Širokú. Na Lysú Poľanu prichádzame pred dvadsiatou. Stíhame ešte nakúpiť v “sklepe” tekutiny a pre deti sladké ocenenie dnešného šliapania v podobe nanukov. Autobus ide načas, po cestou oddychujeme, obdivujeme výhľady a objednávame si odmenu - donášku veľkej pizze z Huncoviec.

2. deň - Zamagurie (Spišská Magura)

Podspády, szalasy pasterskie “Podokólne” – Jurgov (Jurgów) – Čierna Hora (Czarna Góra), Budzówka – Repiská (Rzepiska), Bryjów Potok – Repiská (Rzepiska), Soltystwo – Sarnowska Grapa – Pawlikowski Wierch – Pawliki – Pilatówka – Pusty Wierch – Katriniaki – Jurgov (Jurgów) – szalasy pasterskie “Podokólne”

Po mesiaci sa opäť vraciame do Poľska. Pre tentokrát si podrobnejšie pozrieme zamagurskú obec Jurgov (pl. Jurgów, maď. Szepesgyörke, nem. Jurkau/Jörg), no lákadlom sú najmä výhľady nad dedinkou Repiská (pl. Rzepiska, maď. Répásfalu, nem. Reps alebo Ripsdorf). Obe obce voľakedy patrili uhorskému Spišu, v súčastnosti je to Poľský Spiš (pl. Polski Spisz). Pôvodne boli osídlené predovšetkým slovenským obyvateľstvom. Rozprestierajú sa napravo od rieky Biela voda (Białka) v podhorí Spišskej Magury (niekedy poľsky označovaná ako Pogórze Spiskie).

Podspády – szalasy pasterskie “Podokólne” – Jurgov (Jurgów)

Autobus nás dováža do Podspádov. Tu sa vydávame na dnešnú túlačku. Dúfame, že čoskoro chytíme stop a ušetríme si 4 km šliapania k jurgovským pastierskym salašom. Za dedinou sa otáčame jednak za autami, ale aj pohľadmi na Ždiarsku vidlu, Havran, Nový či Muráň - dominanty Belianských Tatier.

Máme šťastie, po chvíli sa naša predstava napĺňa. Sedíme na zadných sedadlách a konverzáciou sa dozvedáme, že šofér so spolujazdcom sú z Popradu a majú namierené na trhy do Noweho Targu. Pri preberaní našich dnešných turistických cieľov, dostávame odporúčanie si poriadne pozrieť nápis na starej požiarnej zbrojnici v Jurgove.

Ani sa nenazdáme a vystupujeme pri salašoch. Deti sú na prázdninách, a tak idem drevenice poukazovať tentokrát polovičke, ktorá minule mala absenciu. Prvýkrát sme mali zlé svetelné podmienky, ale pre dnešok si aj fotoaparát príde na svoje.

Postupne prejdeme okolo spomínaného krytého ohniska až k sútoku Bielej vody (Białka) s Javorinkou. Ideme prebádať zelenú turistickú značku. Postup popri Bielej vode je príjemný, miestami s výhľadmi na riavy potoka. Chodníček nás napokon zlákal odbočiť o niečo skôr ako bolo treba a ďalej kráčame po ceste do Jurgova.

Jurgov, čo treba vidieť

Jurgov bol založený na valašskom práve v r. 1546. Prechádzame dedinou, kde cítiť súčasnú poľskú architektúru. No najmä nás zaujali krásne predzáhradky hýriace rôznymi farbami a kvetmi, na Slovensku sme podobnú nádheru nevideli. Je až neuveriteľné ako sa tu darí georgínam (Dahlie).

Po malom hľadaní stojíme pred funkčným vodným kolesom, ktoré poháňa pílu “Tartak wodny”, a pred požiarom ako malá vodná elektráreň. Podľa mapy bol funkčný unikát založený v roku 1937, čo nám potvrdzuje informačná tabuľa.

Vraciame sa späť na malé námestíčko. Je tu múzeum v podobe drevenice s hospodárskou budovou, patriace k Tatranskému múzeu v Zakopanom. Gazdovskú usadlosť “Zagroda Sołtysów” postavil v r. 1861 Jakub Sołtys (pozn. red.: šoltýs/šoltés/škultét bol v Uhorsku zakladateľ obce s dedičným richtárstvom a ďalšími privilégiami). Naproti nachádzame zmienenú starú požiarnu zbrojnicu. Čítame slovenský nápis „Bohu na slávu – ľuďom na pomoc“, ktorý dokladá slovenskú históriu obce. Interiér zbrojnice slúži ako výstavná sieň starých fotografií obyvateľov Jurgova. V malom obchodíku kupujeme tekutiny a jedlo.

Ďalšia zastávka je pri drevenom kostolíku svätého Sebastiána a Ružencovej Panny Márie (św. Sebastiana i Matki Boskiej Różańcowej) pravdepodobne z roku 1675. Údajne sa dodnes v ňom slúžia omše aj v slovenskom jazyku. Na konci dediny si ešte fotíme statnú lipu s krížom, ktorú si cenia aj tvorcovia nášho pokladu - mapy.

Za výhľadmi nad Repiská

Kúsok musíme prejsť opäť po rušnej ceste. Pred obcou Čierna Hora (Czarna Góra) v jej časti Budzówka, ideme vpravo na asfaltku do dedinky Repiská (Rzepiska). V mape nás tam lákajú “chalupy drewniane”. Pripájame sa na červenú turistickú značku z Bukowiny Tatrzańskej. Stúpanie je pozvoľné s postupnými výhľadmi na končiare Tatier a známe kopčeky v okolí Bukowiny Tatrzańskej.

Najskôr nás víta cintorín s kaplnkou s čerstvo opravenou fasádou a slovenským nápisom „Pochválen buď Ježiš Kristus Roku 1908“. Dedinka Repiská (pl. Rzepiska, maď. Répásfalu, nem. Reps alebo Ripsdorf) bola založená v 17. storočí. Pozostáva z troch osád Potok Bryjów, Potok Wojtyczków a Potok Grocholów.

Klesáme do údolia osady Potok Bryjów. Drevenice sú veľmi podobné Sołtysówej v Jurgove respektíve v našom Ždiari. Pri jednom drevenom objekte nás značka posiela vľavo stúpať pod vrch Sarnowska Grapa.

Ideme hlinenou poľnou cestou. V pálivom slnku pred nami “uteká” mladá vretenica. Za našimi chrbtami sa otvárajú excelentné výhľady na celú líniu Tatier od Belianskych po Roháče. Na hrebienku Sarnowskej Grapy míňame božie muky a pokračujeme pod Pawlikowski Wierch. Pri smerovníku sa stáčame vpravo na modrú turistickú značku. Červenú necháme ísť k hradu Nedeca (Niedzica). Prechádzame okolo osady Pawliki, patriacej k obci Lapšanka (pl. Łapszanka, maď. Kislápos, nem. Kleinlapsch).

Stojíme pred usadlosťou s drevenými budovami. Pred nami v diaľke sa v spaľujúcom ovzduší mihotajú Tri koruny (Trzy Korony) nad Červeným Kláštorom v Pieninách.

Pokračujeme zvlneným hrebeňom cez kopček Pilatówka, popod Pustý vrch (Pusty Wierch) s výhľadmi na lúky a hory. Po čase prichádzame na cestu spajajúcu Repiská (Rzepiska-Potok Grocholów) a Lapšanku (Łapszanka). Máme na výber ísť po asfalte a pozrieť si drevený kostol Panny Márie ustavičnej pomoci (Kościół Matki Bożej Nieustającej Pomocy) v osade Potok Grocholów. Alebo môžme prejsť na slovenskú stranu do Osturne. Vyberáme si tretiu možnosť, a to miestnym červeným chodníkom zostup do Jurgova.

Návrat do Podspádov

Klesáme lúkami i lesom. Neskôr vychádzame na poľane Katryniaki. Tu musíme prejsť cez pomerne rozvodnenú bystrinu. Ale kde? Nakoniec nachádzame na druhej strane značku, ale chodník napokon zaniká, navôkol je len lúka. Pokračujeme vykosenou časťou, ktorou sa neskôr dostávame na poľnú cestu, z ktorej je Jurgov ako na dlani, schádzame dole k hlavnej ceste.

Ďalší postup je jasný, a to “zubačka” do Podspádov so stopovaním. Šliapeme až po lyžiarske stredisko Górkow Wierch pri pastierskych salašoch. Šoféri sú milí (alebo škodoradostní?), keď nám neustále ukazujú ako sú plní. Na parkovisku si v kolibke „bacówke“, ktorá svojou čistotou nám pripadá skôr ako obchod, kupujeme obľúbené poľské syry. Ideme skúsiť či je otvorená reštaurácia, hoci je pravý opak lyžiarskej sezóny. Prvé plus sú čapované tekutiny. Zisťujeme aj mínus, nemajú poľské jedlo bigos, ani „kwaśnicu z żeberkiem“, pre nás tak obľúbené. Hlad nakoniec zaženie pizza. Konštatujeme dvakrát plus, je dobrá a veľká. Zvyšok si nechávame zabaliť a po zregenerovaní síl sa dávame na asfaltový pochod.

Po chvíli sa šťastena nad nami zľutuje, posiela nám Poliaka, na prvý pohľad športovca. Vezie nás až do Ždiaru. Tu si ešte vychutnáme pohľady na ždiarske dreveničky a čakáme na autobus.

Čo dodať?

Jedným slovom, je to nádherná krajina. Podhorie, predsieň lúk, z ktorých sa pozeráme na severnú tvár tatranských veľhôr. Prechádzame krajom s bohatou históriou, ktorú na mnohých miestach môžme vidieť aj dnes. Sme presvedčení, že v čase vhodných podmienok na fotografovanie ponúkajú haly a wierchy (poľany a vrchy) veľkú inšpiráciu. Opísané prechádzky sú pomerne ľahko zjazdné aj na horskom bicykli a bez návalov pocestných.

Doplňujúce informácie

• Podhalie (Podholie)
• Zamagurie (Zamagurze)
• Pogórze Spiskie (Spišské podhorie)
• Zamagurze (Zamagurie)
• Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš
• Česko-slovensko-poľský spor o Oravu a Spiš
• Poľský Spiš
• Poľský Spiš
• Bukowina Tatrzańska
• Turistika v okolí Bukowiny Tatrzańskej + mapy
• Turistika v okolí Bukowiny Tatrzańskej + mapy
• Turistika v okolí Bukowiny Tatrzańskej + mapy
• Turistika v okolí Bukowiny Tatrzańskej + mapy
• Pastierske salaše
• Pastierske salaše
• Pastierske salaše
• Jurgów
• Jurgów
• Jurgów
• Jurgów
• Jurgów
• Jurgów - píla na vodný pohon (Tartak wodny)
• Jurgów - píla na vodný pohon (Tartak wodny)
• Jurgów - usadlosť Sołtysow
• Jurgów - usadlosť Sołtysow
• Jurgów - drevený kostol
• Jurgów - drevený kostol
• Rzepiska
• Rzepiska
• Rzepiska
• Bigos

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek