Túra

S deťmi za slnkom na Šimonku

12.01.18
Do konca roka 2015 zostáva posledných pár dní. Sivé, hmlisté počasie trvá už tak dlho, že človek pomaly zabúda, aké je to mať modré nebo nad hlavou. Celé dni a noci sú jeden-dva stupne nad nulou a asi rovnaký počet metrov aj dovidím. Decká trávia zimné prázdniny doma a konzekvencie na rodičoch začínajú byť zjavné. A vtedy to prišlo. Náhodne začutá poznámka v rádiu o slnečnom počasí na horách spúšťa reťazovú reakciu a urýchlené prípravy na poobedňajší výbeh do hôr. Aj vďaka článkom na Hikingu viem, že ideálnym kandidátom pre dnešnú situáciu je Šimonka, paradoxne najvyšší vrch Slanských vrchov. Je dostatočne vysoká, aby bola nad oblačnosťou a zároveň relatívne rýchlo dostupná.

Trasa

Zlatá Baňa, Temný les – Grimov laz – Šimonka a späť

Sivou, depresívne ladenou krajinou sa presúvame do obce uprostred Slanských vrchov s lákavým názvom Zlatá Baňa. Presnejšie k rázcestníku s trochu menej lákavým názvom Temný les, ktorý sa nachádza kúsok nad obcou hneď pri ceste. Po vystúpení z auta začínam pochybovať o tom, či to bol dobrý nápad. Sme v hmle, všetko naokolo je mokré, po snehu ani stopy a cesta na Šimonku je samé blato. Čo už teraz, čakajú nás bojové podmienky. Úvodná pasáž vedie pomaly zarastajúcimi lúkami, kde si môžeme vyberať medzi blatom a úplne mokrou trávou. Zanedlho prechádzame rôznymi rúbaniskami, stále sme v hmle a nič nenasvedčuje tomu, že sa nad ňu dnes dostaneme. Konečne vchádzame do riadneho bukového lesa, lesná cesta je pohodlná, hlavne už žiadne blato a okolo nás sa objavujú prvé nesúvislé fľaky snehu.

S rastúcou nadmorskou výškou snehu pribúda a hmla sa predsa len rozjasňuje. Čoskoro cez ňu presvitá slnko, až nakoniec sme nad ňou. Okamžite je cítiť inú kvalitu vzduchu. Nad korunami stromov vidíme konečne po dlhom čase modrú oblohu. Prechádzame okolo prameňa, za ktorým je neďaleko rázcestník Grimov laz. Tu je dobrých 20 cm snehu. Je ale nejaký zvláštny, pri chôdzi vôbec neznie ako normálny sneh. Keď sa mu lepšie prizrieme, zisťujeme, že to ani žiaden sneh nie je. Je to súvislá hrubá vrstva plochých ľadových krištáľov, ktoré museli celé týždne opakovane namŕzať na konároch a potom vlastnou váhou opadávať.

Tak sa v snehu-nesnehu brodíme s susednému rázcestníku Pod Šimonkou, kde sa odpája červená značka a kráčame iba po žltej, ktorá vedie na samotný vrchol Šimonky. Stúpanie začína byť strmšie, asi najstrmšie počas celého výstupu. Chodník tu vedie okrajom rúbaniska, ktoré poskytuje prvé zaujímavé výhľady smerom na juh. Je zrejmé, že až po obzor nás obklopuje biele more inverznej oblačnosti siahajúcej tak do nadmorskej výšky 800 m. Čo znamená, že najvyššie Slanské vrchy z nej trčia ako samostatne izolované ostrovy. V tejto chvíli viac nezisťujem, južný obzor je príliš proti slnku a prežiarená biela perina nedovoľuje normálne pozorovanie. Cestou naspäť bude slnko viac do strany, tak sa snáď podarí niečo odcvaknúť.

Pokračujeme vo výstupe, ktorý sa postupne zmierňuje a záverečné metre sú viac-menej vodorovné. Je jasné, že to bude vrcholový hrebeň a naozaj, zakrátko vychádzame z lesa na malú čistinku s vrcholovým krížom. Okamžite vidím, že čistá modrá obloha (ak vôbec bola) je preč. Slnko síce stále svieti, ale jeho lúče sa musia predierať cez rôzne hrubé vrstvy vysokej oblačnosti, ktorá sa od severozápadu nasunula nad naše hlavy. Vzdialené kopce a vrchy tým pádom odrážajú menej svetla a nie je ich až tak dobre vidieť. Výhodou je zase zaujímavejšia obloha. Ako druhé zbadáme, že predpoklad o falošnom snehu vytvorenom opadávaním námrazy z konárov bol správny. V strede vrcholovej čistinky, ďalej od okolitého porastu, je medzi jednotlivými skalami iba mokrá hlina. Údajne bol kedysi vrchol omnoho otvorenejší, dnes je však obrastený dosť hustým porastom. Ten značne obmedzuje výhľad, ktorý by ináč bol fantastický, keďže Šimonka a vôbec Slanské vrchy majú dostatočný odstup od okolitých pohorí. Nejaké výhľady ale sú.

Obmedzený výhľad východnými smermi dnes za veľa nestojí. Okrem zaujímavo tvarovaného vrchu s priliehavým názvom Oblík hneď vedľa Šimonky nevystupuje nad oblačnosť absolútne nič. Podstatne viac toho ukáže otvorenejší západný obzor. Južnejšie je pomedzi konáre vidieť Volovské vrchy s dominujúcou blízkou Kojšovskou hoľou. Presne na západe leží Kráľova hoľa a napravo od nej pokračovanie Nízkych Tatier. Voľným okom je zreteľne vidieť až po Ďumbier a Chopok, čo je tak do 140 km. Myslím, že s dohľadnosťou musím byť spokojný. Ďalej na severozápade samozrejme kraľujú Vysoké Tatry. Aj tie sú v polotieni/tieni vysokej oblačnosti, je mi jasné, že na fotkách to asi nebude ono. Toľko k najvzdialenejšiemu západnému obzoru, ktorý je možné zo Šimonky vidieť.

V bližšej línii z mora hmly vystupuje Roháčka, najvyšší vrch malého pohoria Čierna hora. Rozpozná sa ľahko, leží presne pod Kráľovou hoľou. Doprava sa tiahne dvojica susediacich malých pohorí Branisko a Bachureň, pričom presne v medzere medzi nimi vystupuje Lomnický štít. Za Bachurňou vidíme Levočské vrchy. Presne na severozápade leží hneď v susedstve druhý najvyšší slanský vrch - Čierna hora. Od Šimonky ho oddeľuje Hermanovský hrebeň, ktorý akurát vystupuje nad oblačnosť, vytvárajúc tak zaujímavý prepojovací most. Za Čiernou horou ďalej na obzore zreteľne vidíme ešte pohorie Čergov. Kvôli inverznej oblačnosti dnes veľa z krajiny vidieť nie je, preto do fotogalérie pripájam aj zopár fotiek na porovnanie z identickej túry konanej v máji. Na druhej strane odfiltrovaním údolí však biele more dá vyniknúť práve líniám jednotlivých pohorí a ich vrchov.

Po malom občerstvení na vrchole si dávame ďalšiu spoločnú rodinnú vrcholovku a poberáme sa naspäť, keďže slnko je celkom nízko. Opäť sa brodíme zasneženým lesom, cestou dole je to ale o trochu väčšia zábava. Na strmom rúbanisku s výhľadom na juh sa pokúšam odfotiť slanské ostrovy. Biela perina je z pravej strany ešte stále silne prežiarená, ale už sa tam dajú rozpoznať jednotlivé vrchy. V ich identifikácii pomáhajú jednotlivé stožiare na vrcholoch. Najbližšie k nám je ostrov Makovica-Menší vrch. Za ním sa zľava k nemu lepí ostrov Mošník a sprava ostrov Bogota. A napravo v diaľke leží ešte ostrov Veľký Milič. Pozorovať takto slanské súostrovie nebude asi každodenná záležitosť. Spokojný dobieham deti, ktoré zjavne viac zaujíma šušťavý sneh. Onedlho sa opäť vnárame do hmly a k autu sa vraciame presne v takej hustej hmle, v akej sme ho zanechali.

Zhodnotenie

Výlet nakoniec splnil účel. Ako smädný na púšti si vychutná pohár vody, tak sme si vychutnali pohľad na slnko a oblohu po dlhých dňoch nevábnej sivoty. Trochu sme si pripomenuli aj atmosféru zimy, i keď s falošným snehom. Zima 2015/2016 bola na snehovú pokrývku veľmi skúpa, tak sa ráta aj to. A navyše sme si mohli vychutnať síce nedokonalé, no predsa len ďaleké výhľady, ktoré dokáže Šimonka ponúknuť. Výstup na ňu zo Zlatej Bane je naozaj jeden z najmenej náročných, zvládne ho každý turista s rodinkou, kľudne aj ako výlet na poobedie.

Video z túry

Diskusia
S deťmi za slnkom na Šimonku 16/01/18 21:40 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra S deťmi za slnkom na Šimonku Do konca roka 2015 zostáva posledných pár dní. Sivé, hmlisté počasie trvá už tak dlho, že človek pomaly zabúda, aké je to mať modré nebo nad hlavou. Celé dni a noci sú jeden-dva stupne nad nulou a asi rovnaký počet metrov aj dovidím. Decká trávia zimné prázdniny doma a konzekvencie na rodičoch začínajú byť zjavné. A vtedy to prišlo. Náhodne začutá poznámka v rádiu o slnečnom počasí na horách spúšťa reťazovú reakciu a urýchlené prípravy na poobedňajší výbeh do hôr. Aj vďaka článkom na Hikingu viem, že ideálnym kandidátom pre dnešnú situáciu je Šimonka, paradoxne najvyšší vrch Slanských vrchov. Je dostatočne vysoká, aby bola nad oblačnosťou a zároveň relatívne rýchlo dostupná. 12/01/18 Peťo Nový Slanské vrchy
Túra Zlatý stôl a Kobyliar zo Starej Vody Zlatý stôl, ako najvyšší vrch Volovských vrchov, sa nachádza v užšom zozname povinných cieľov našich rodinných turistických výletov. Avšak po troche pátrania po užitočných informáciach prehodnocujem pôvodné plány. Správy o zdevastovanej prírode, strmých, ťažko priechodných rúbaniskách či stratených značkách stačia na to, aby som tam rodinu neťahal a vyberám sa tam iba sám. Úprimne, keby nešlo o najvyššiu horu pohoria, asi by som tam nešiel vôbec, na tak málo naozaj lákavých článkov človek natrafí pri webovom prieskume. Až sa mi to zdalo voči Zlatému stolu nefér. 29/12/17 Peťo Nový Volovské vrchy
Túra Rodinný výstup na čergovský Minčol z Kyjova V sérii článkov z našich výstupov na výhľadové vrchy zavítame prvýkrát do pohoria Čergov, ktoré leží v trojuholníku medzi mestami Bardejov – Prešov – Stará Ľubovňa. Za cieľ si volíme hneď najvyšší vrchol, zvaný Minčol a to pre jeho pomerne nenáročnú dostupnosť z dedinky Kyjov. O Minčole som vedel iba to, že tam domáci chodia na borovnice (čučoriedky) a že by z neho malo byť vidieť Tatry. Po ceste sme však prechádzali údoliami s dosť silným jesenným oparom prežiareným slnečným svetlom, pekné výhľady preto vôbec neboli isté. 03/12/17 Peťo Nový Čergov
Najnovšie články na titulke
 
Túra Okruh Galmusom: Spišské Vlachy – Poráč – Slovinky Po rokoch, keď bolo tradíciou a povinnosťou chodiť na Veľkonočný pondelok oblievať kamarátky, začínam novú tradíciu veľknonočnopondelkových turistických akcií. Voľbu lokality som dlhšie zvažoval, ale kvôli ľahšej dostupnosti padla na planinu Galmus a jej modro-zelenú kombináciu. dnes Henrich Tomáš Volovské vrchy
Túra Voznica – Drast(a)vica – Rudno nad Hronom Pri cestovaní prstom po mape často narazím na zaujímavý, írečitý názov nejakého kopca. Nad niektorým názvom sa len pousmejem, o niektorom sa snažím dopátrať, prečo sa tak volá, alebo rozlúštiť význam slova. A na niektoré kopce proste musím vyjsť. Tak to bolo aj v prípade Drastavice, teda pardon – Drastvice! Totiž na všetkých mapách sa uvádza ako Drastavica, ale domáci jej nepovedia inak ako Drastvica a na mapový názov sú doslova alergickí. A to ide len o jedno písmenko! včera Danka Tomášiková Štiavnické vrchy
Túra Potulky okolo Bialky Vydáme sa krajom hranice medzi Podhalím (pl. Podhale) a Zamagurím.(pl. Zamagurze). Putovanie rozdelíme na dva letné dni. Nakukneme do okolia Bukowiny Tatrzańskej. Pre niekoho budú prekvapením slovenské nápisy. Čerešničkou sa stane mlyn či zachovalé drevenice a zoskupenie takmer 60-tich pastierskych kolíb. Budeme si vychutnávať pohľady na Tatry od zamagurskej obce Repiská (Rzepiska) nad Jurgovom (Jurgów). 16/01/18 Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry, Spišská Magura, +

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
S deťmi za slnkom na Šimonku 16/01/18 21:40 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slanské vrchy

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1092 m n. m. – Šimonka

    • min: 670 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 442 m

    • klesanie: 442 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2015

  • Štart trasy
    • šírka: 48.9394 ° SŠ
      dĺžka: 21.4336 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.9394 ° SŠ
      dĺžka: 21.4336 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • prameň pod Šimonkou

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Prešov (vlak, bus) - Zlatá Baňa (bus), Temný les (parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
Práve nás číta 1454 ľudí
0.57 (0.15)