Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Hrad Hardegg z príjazdovej cesty
Hrad Hardegg z príjazdovej cesty Zatvoriť

Túra Vyhliadky okolo Hardeggu na Podyjí

Ďalší z voľných dní je predo mnou. Mám rád sviatky, keď si môžem mimo víkendu vybehnúť niekam von, ďaleko za hranice všednosti a užívať si to. Je 17. novembra a tento sviatok alebo voľný deň sme si vybojovali sami, žiadne veľmi vzdialené historické udalosti. Jednoducho je to pripomienka príbehu, ktorý sme sami zažili a to je o to vzácnejšie. Niežeby som si nevážil sviatky ukončenia vojny, rôzne sviatky cirkevného charakteru – to teda nie. Ale taký sviatok, aký máme my 17. novembra, je predsa len o dosť vzácnejší pre našu generáciu. Ale dosť bolo hodnotenia sviatkov.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+372 m stúpanie, -372 m klesanie
Náročnosť
ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 17.11.2017
Pohoria
Rakúska a Česká republika: Českomoravská vrchovina (Böhmisch-Mährische Höhe) - Jevišovická pahorkatina (Národní park Podyjí/Nationalpark Thayatal)
Trasa
Voda
Hardegg
Doprava
Hardegg (parkovisko v mestečku)

Presun

Sadám si do auta a poďho von, pretekať sa v aute s ďalšími výletníkmi. S vetrom v mojej krátko ostrihanej hrive sa nepotrebujem pretekať, na to by som potreboval kabriolet alebo motorku a na to je trošku zima. Je po mojej dlhšej túre vo Veľkej Fatre, a tak sa mi žiada spoznať niečo zaujímavé, čo by upútalo mňa i môjho kamaráta Olíka zaveseného na krku. Rozhodol som sa pre návštevu rakúsko-česko-moravského teritória. Vraj je pekne na rieke Dyje (Thaya).

Vrátim sa ešte k 17. novembru. Umožnil nám aj to, že sa tam môžeme bez problémov dostať. Bola to oblasť mimoriadne strážená. Takže sa tam veľa ľudí z našej strany nedostávalo. Teraz už slobodne môžeme a aj to patrične využijeme.

Naberiem smer Viedeň a odtiaľ už mne neznámymi cestami smerom na mestá Stockerau, Hollabrunn a Retz. Cesta vedie skoro netradične - rovinatými časťami Rakúska. Až je to nezvyčajné. Nie je to ani veľmi zaujímavé, ale musím dávať skôr pozor na cestu, ako na okolo miznúcu krajinu. Po Hollabrun je to nudný úsek cesty, odtiaľ sa ale začínajú cesty cez krásne dedinky Rakúska. Asi najkrajšia časť cesty je v mestečku Retz. Cesta síce vedie trošku bokom od námestia, ale vôkol mňa je všetko krásne upravené v tomto fakt krásnom mestečku. Budovy, parky tam majú svoje čaro. A vzdialené veže a strechy historických budov lákajú nakuknúť do historického centra. Ja ale nemám momentálne na to čas. Dni sú stále kratšie a kratšie a vždy je problém držať sa len jedného cieľa a tým je mestečko Hardegg na česko-rakúskej hranici.

Z mestečka Retz ešte takých 15 km a po dlhej rovine mi to pripadá nezvyčajné, naraz začíname zostupovať do údolia. Nie hore do kopcov – čo je také zvláštne. Klesáme do riekou Dyje vymletej časti tunajšej krajiny. Serpentínami sa zvezieme dolu do historického mestečka. Počul som, že je to najmenšie mestečko Rakúska. Fakt, asi áno, lebo je to ani nie pätina môjho rodiska – teda Ivanky pri Dunaji.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Kde zaparkovať?

Ale zato pôvabnosťou si nezadá s hociktorým iným krásnym miestom. Uprostred údolia sa týči na kopci hrad Hardegg. Zastavím na prvom mieste pri serpentínach. Veď to treba využiť, kým je aká taká viditeľnosť, čo-to pofotiť. Aj tak je, len potom prejdem autom asi 300 metrov a už pod hradom je asi jediné parkovisko, ktoré som cestou zaregistroval. Tak to tam necháme.

Na hrad zatiaľ nechcem ísť, skôr si chcem spraviť okruh po vyhliadkových miestach okolo malého mestečka. Už aj vidím prvé bralo, na ktorom postrehnem drobné postavy turistov. Takže prirodzene, moje nohy dostávajú povel na smer cesty. Už sa vidím samozrejme hore. Prvá vyhliadka - v mojej fantázii som už tam niekde na skale. Vždy sa veľmi skoro vidím niekde tam hore na krásnych miestach. Ale pekne poporiadku.

Prvá vyhliadka

Na krátku 10-kilometrovú túričku alebo prechádzku, alebo ako chcete, vychádzame z východu, keďže sme odtiaľ prišli. Bralo, ktoré som si ako prvé vyhliadol je na juhozápadnej strane údolia. Podľa navigácie prejdem cez pár uličiek, aby som sa následne dostal do lesnej časti a serpentínou poza bralo sa dostávam na vyhliadku. Pokochám sa pohľadom na hrad, rieku Dyje a celé mestečko. Pod vyhliadkou rozpoznávam budovu s mlynským kolesom. Je krásne zrekonštruovaná. V diaľke postrehnem známu Hardeggskú vyhliadku z Čiech – ale tam prídem neskôr. Najprv sa treba pokochať tu – už len preto, že slnečná strana mi je za chrbtom a odtiaľto sa najlepšie fotí. Aj keď na nejaké úplne extra super svetlo môžem zabudnúť. Neprekáža, aj tak je tu pekne.

Druhá vyhliadka

Nič ale nie je večné, už dopredu vidím na západnej strane údolia ďalší cieľ – kopec, na ktorom je aj akási chatka a vysielač. To je západná vyhliadka na mestečko a celé údolie. Tak poďme na to, je to trošku vyššie, ale nič náročné. Do cesty sa nám pripletie malé skalné mestečko, je zaujímavé – aj miesto na výhľad tu je - pekné spestrenie. Pokračujem však ďalej, vyštverám sa asi na najvyššie miesto toho dňa. Predo mnou sa rozprestiera údolie rieky Dyje aj s hradom, kostolom, mlynom i námestím, proste so všetkým, čo k tomu patrí.

Nazriem i do chatky na vyhliadke – jedna strana mi pripomína bufet – má otvorenú polovicu steny, len nakupovať by sa tam asi nedalo. Dole pod stenou je skalný zráz. Skôr to je ako krásna vyhliadka. Prespať by sa tu dalo, stena sa dá zvnútra uzatvoriť. Neviem ako je to v Rakúsku s útulňami, ale tri alebo štyri osoby by sa tam v pohode vyspali. Teda v prípade, ak by ich niekto nevyháňal. To mi ale dnes nehrozí.

Dolu z vyhliadky sa dá ísť prudko severnou stranou kopca smerom k rieke alebo okľukou cez les a serpentíny, trošku dlhšou trasou. Pobolieva ma achilovka, a tak sa dám miernejšou serpentínovou cestou. Krásny chodník lesom. Postupne strácam výšku a zhruba po 2 kilometroch a zostupom serpentínovou cestou som pri brehoch rieky Dyje a čaká ma príchod do Hardeggu zo západnej strany po prúde rieky Dyje. Pohodová cestička.

Tak si vykračujem, na hladine rieky si nerušene plávajú labute, vôbec im neprekážam. Turistov ani domácich nestretávam, takže úplná pohoda. To však netrvá dlho, už sa objavujú prvé domčeky pri brehoch rieky. Na druhej strane rieky sa dvíha strmé bralo, patriace Čechám. Aby som sa dostal na druhú stranu a vystúpil na poslednú, tretiu, severnú vyhliadku smerom zo severu, musím prejsť cez rieku. Most je na druhej strane dediny – pardon, mestečka. Takže časť cesty vedie po asfaltových uliciach Hardeggu. Je to malebné mestečko, všade na človeka dýcha história miesta. Nad hlavou sa týči nádherný hrad a aj domy sú zaujímavé. Skĺbené do jedného celku to vytvára pekný a fotogenický cieľ pre výlety, hlavne rodín s menšími deťmi. Popri ceste dokonca postrehnem akúsi pláž pri rieke, ktorú lemujú skaly českých vrchov na druhej strane rieky.

Most svetonázorov

No ale poďme ďalej. Prejdúc mestečko sa ocitám na moste cez rieku Dyje. Sú tu ešte pozostatky z časov nie veľmi minulých. Na rakúskej strane malá budova slúžila na kontrolu prechádzajúcich a na českej omnoho väčšia budova – strohá, vojenská. Za 41 rokov lokalita nasala zvláštnu atmosféru – cítim jej napätie, na moste sa cítim dosť nesvoj. Pôsobia na mňa ešte sily nedávno minulé, keď sa tu stretávali dva politicky rozdielne svetonázory? Oddeľovali sa aj za cenu sily, ublíženia a sem-tam aj straty života. Pritom to je úbohých, možno 100 metrov. Chlapci tu mohli na seba kričať – dokonca tí silnejší by si aj loptu mohli prekopnúť. Nie, to sa veľmi dlho nemohlo stať.

Prechodom cez most sa ocitám pri strohej vojenskej budove. Bola zrekonštruovaná a na nej tabuľka, že tu sídli správa Národného parku Podyjí. Už len tabuľka zdvihla auru budovy. Možno je aj budova sama rada, že slúži omnoho lepšiemu cieľu, ako tomu bolo predtým. Moja nálada sa tiež povzniesla, a tak som sa rozhliadol po smere, ako sa dostať k tretej – severnej vyhliadke – zvanej Hardeggská.

Hardeggská vyhliadka

Jedna turistická značka odbáčala priamo do lesa, doľava priamo pri rieke. Nebola tam však šípka, že vedie k vyhliadke. Aj keď niekedy si idem sám podľa svojho tušenia, teraz som našťastie na tušenie nedal, lebo chodník viedol popod vysoké bralá, na ktorých bola vyhliadka s pravdepodobnou nemožnosťou dostať sa hore. Keby som bol domáci, možno by som tam poznal nejaký chodník vedúci na vyhliadku. Našťastie som sa nato nespoliehal.

Ďalší smer s cieľom Hardeggská vyhliadka ukazoval pekne na stúpajúcu asfaltovú cestu, ktorá bola príjazdom k budove. No čo už – idem tadiaľ. Nechcelo sa mi síce ísť po tvrdom asfalte, ale dobre som spravil, že som sa premohol. Pomalým krokom po stúpajúcej asfaltke som obišiel celý kopec a z druhej strany som natrafil na chodník, ktorý ma naviedol smerom k Česku veľmi známej turistickej vyhliadke. Na ceste som stretával omnoho viac českých, ale aj nejakých rakúskych a dokonca aj slovenských turistov. Autá sem mali zakázaný vjazd, takže aspoň to bola poľahčujúca okolnosť prístupovej trasy.

Dokonca sa aj slnko na pár minút ukázalo. Fakt len na pár minút, po príchode na vyhliadku sa všetko zatiahlo, dokonca začalo pršať, tak som si v duchu povedal zopár nadávok typu, že akú mám smolu, pretože žiadne svetlo, slnko za mrakom bolo presne za hradom a znemožňovalo mi urobiť slušnú fotodokumentáciu. Tak bola, aká bola. Ale Hardeggská vyhliadka je umiestnená na krásnom mieste. Pod ňou v hĺbke si vymlela rieka Dyje svoje rozmanité koryto a nad ním v údolí sa nachádza krásne rakúske historické mestečko. Určite sú také miesta aj na českej strane, ale to som nemal možnosť zatiaľ preskúmať.

A tak za drobného tichého poprchania som sa pobral cestou naspäť k autu. Dole kopcom sa išlo lepšie, po chvíli tu bol most a po prechode na druhú stranu som sa pomaly cez mestečko dostal k parkovisku. Ešte idem pozrieť, či je hrad otvorený – nie, november nie je na to už vhodný, asi málo návštevníkov. Hrad je sprístupnený len od mája do konca októbra. Ale prečítal som si, že si ho možno prenajať za účelom svadobnej hostiny. Takže keby mal niekto záujem, treba sa poinformovať.

Návrat

Nastúpil som do auta a s postupujúcim časom, kedy sa mi slnko pomaly strácalo za obzorom, som sa vybral k východu. Keby som vo Viedni dobre odbočil, aj by bolo všetko úplne úžasné. Zlé odbočenie vo Viedni ma stálo dobrých 20 km obchádzky, ale nie všetko musí byť ružové, že áno.

Prechádzku okruhom okolo hradu a mestečka Hardegg odporúčam hlavne rodinám s malými deťmi. Túra sa dá hockedy prerušiť, pri plnom prejdení by to malo byť do 10 km chodenia. V lete sa to dá spojiť so slnením, možno i kúpaním alebo člnkovaním na rieke Dyje - alebo Thaya, ako ju volajú naši rakúski susedia.

Fotogaléria k článku

Najnovšie