Túra

Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby

08.02.18
O aké zaujímavosti pôjde? Tými najväčšími sú krásne kamenné oblúky a okná, jaskyne či kamenný hríb, ale aj bunkre, vojenský cintorín, exotické dreviny. O hríbe a jaskyniach som vedel, ale ostatné bolo aj pre mňa príjemným prekvapením.

Malá Stráž

Na južnom okraji Ostrihomu (Esztergom) je nemožné si nevšimnúť vežu na okrajovom kopci Pilišu (Pilis). Ide o kopec Kiss Strázsa (Malá Stráž). Vždy som len prešiel okolo, ale povedal som si, že tam konečne vybehnem. Zaparkovať sa dá priamo pod kopcom, kde je parkovisko pre návštevníkov náučného chodníka, ktorý vedie na vrchol.

NCH je krátky, ale s niekoľkými atrakciami: dole jazierko, bunker - guľometné hniezdo asi v polovici kopca a veža na vrchole. Žiaľ, nebola prístupná, ale výhľad je aj tak dobrý, smerom na sever je Podunajská nížina lemovaná vencom slovenských pohorí od Považského Inovca cez Tribeč, Štiavnické vrchy až po Burdu, vpravo Piliš (Pilis) nad Ostrihomom a vľavo Gereče (Gerecse).

Chodník ide hodne strmo, a tak sú tu na viacerých úsekoch drevené schodíky. Celé územie je prísnou rezerváciou, ale napriek tomu vidieť, že si množstvo ľudí cestu skracuje a namiesto po serpentínach, ide priamo. Má vrchole je ešte vysielač a cestou dole po opačnej strane kopca po strmom schodovom chodníčku je ešte jedna vyhliadka zo strechy nejakej železobetónovej budovy, asi ďalšieho bunkra, tentokrát väčšieho. Dá sa ísť dnu, ale nič tam nie je, len železné rebríky k ďalším miestnostiam a odrezané trubky. Výhľad je odtiaľto nielen na Dunaj, ale aj na kameňolom z opačnej strany.

Vojenský cintorín a bunker

Na veži na vrchole sú nápisy v azbuke, bola tu vojenská základňa a strelnica. Keď som hore, v mape vidím jaskyne pod neďalekým kamenným hrebienkom Nagy Strázsa (Veľká Stráž). Schádzam okolo ďalšieho kameňolomu širokým sedlom a lúkami popod východnú stranu kamenného hrebeňa Veľkej Stráže.

Aj tu je jedna zaujímavosť, ide o bývalý cintorín zajateckého tábora z Prvej svetovej vojny. Zajatcov pochovávali na 11-tich cintorínoch... Konkrétne na tomto, siedmom, bolo pochovaných cez 1500 ruských, srbských, rumunských a talianskych zajatcov. Išlo o najväčší zajatecký tábor v Rakúsko–Uhorsku. Sú tu tri kríže s nápismi v ruštine, srbčine, rumunčine i taliančine. A pár malých železných krížov. Paradoxné je, že cintorín zanikol v čase, keď tu bola sovietska vojenská základňa (dovtedy sa oň miestni starali), a obnovený bol v 90-tych rokoch.

Pred cintorínom sú stromy so zvláštnym ovocím, obrovské žlto-oranžové gule s vráskavým povrchom (viď fotografie). Keď som si to doma dohľadal, tak som zistil, že ide o makluru oranžovú, pochádzajúcu zo Severnej Ameriky. Plody nie sú jedlé, ale drevo z stromov je vraj najlepšie na výrobu lukov.

Je tu zaujímavý charakter krajiny - stepný a lesostepný. Podľa mapy by tu tiež mal byť bunker, ale keby k nemu nešiel vyšliapaný chodníček, nikto by si ho nevšimol. Je úplne zapustený do zeme a prezrádzajú ho len vetracie otvory na lúke na povrchu a dvere. Na dverách bola mreža, ale dala sa otvoriť. Je tam pár prázdnych miestností, nevyzerá ako od vojny, skôr z obdobia vojenskej základne.

Veľká Stráž, jaskyne a skalné okná

Pokračujem ďalej kúsok cez les a zasa po lúke, míňam skupinu jazdeckých turistov na koňoch a odbočujem ku skalnému masívu Veľkej Stráže. Najprv prichádzam k jaskyni Satorköipuszta barlang. Jaskyňa geotermálneho pôvodu je výnimočná svojou kryštalickou výzdobou. Mal by tam byť oslnivo biely kryštalický kalcit, aragonity a sadrové kvety. Je zavretá, ale z tabule nad ňou vyplýva, že je pomocou rebríkov sprístupnená a robia sa do nej exkurzie so sprievodcom. Neďaleko vchodu je malé skalné dvojokno.

Jaskyňa po objavení v roku 1946 zažila veľkú medzinárodnú slávu vďaka neobyčajnej minerálnej výzdobe, ale aj rozsiahlu deštrukciu. Výzdoba bola po 5 rokoch až do 70 % zničená zberateľmi minerálov či vojakmi, ktorí nimi vyzdobovali kasárne. Od roku 1982 je prísne chránená.

Po menej vyšliapanom chodníku prichádzam k druhej jaskyni Strázsa hegy barlang (je len asi 40 m od prvej). Uchvátila ma. Impozantné mnohonásobné oblúky a skalné okná nad vstupnou časťou (ide o poprepadávaný strop jaskyne). Vyzerá to ako z rozprávky, na konci vstupnej haly je veľká strmo klesajúca diera dole. Bez patričného vybavenia nie je možné zísť až dole, ale aj tak by to tam malo byť uzatvorené. Jaskyňa by mala mať podobnú výzdobu a smutnú deštrukčnú minulosť ako predchádzajúca. Bola uzavretá ešte v polovici 60-tych rokov a odvtedy tam vraj nikto nevstúpil.

Vybehnem ešte na skaly nad jaskyňou, cestou vidím ďalšie menšie jaskyne, skôr diery. Nad jednou je nápis v azbuke. Zhora sú pekné 360-stupňové výhľady. Pokračujem vrcholovým hrebienkom až na koniec, kde je z jednej strany plot nad kameňolomom a z ostatných skaly, ale zídem krátkou „prírodnou ferratou“ po skale dole.

Vyberám sa krížom cez les, kde sú zaujímavé jamy. Neviem či ide o závrty alebo boli vykopané. Pripomína mi to zákopy pre tanky, aké sme niekedy mali kopať na vojenčine. Postupne za zamotávam do hustého porastu, zišla by sa mačeta. Je tu množstvo jám, asi zákopov. Keď mám konečne zas výhľad, zisťujem, že som trocha inde, než som si myslel, ale v podstate ešte bližšie k ceste na rozhľadňu.

Okrajom ďalších kameňolomov schádzam dole (tu asi boli budovy základne, ale nič po nich nezostalo). Vraciam sa na vrch Malej Stráže (Kis Strázsa). Dokončím si náučný chodník, pozriem vyhliadku zo strechy budovy nad kameňolomom a autom sa presúvam do Pilišskej Čaby (Piliscsaba). Ide o neďalekú obec, kedysi obývanú hlavne Nemcami a Slovákmi. Idem sem kvôli skalnému hríbu (Gomba szikla).

Skalný hríb a Diablov oltár

Cestou sa zastavím pozrieť skalu Ördögoltár (nazývanú Čabianska veža), v preklade Diablov oltár - je len cca 15 min od obce. Ide o zaujímavú bielu solitérnu skalu. Je na nej v azbuke text z 80. rokov, ktorý hlási večnú lásku Olega a Valiky. Po značke modrého trojuholníka pokračujem zmiešaným borovicovým lesom ku skalnému hríbu. Cestou prechádzam ponad plynovod, územie nad ním je odlesnené a pod nohami kde-tu vykúka geotextília. Zbehnem sa cez priesek pozrieť aj na druhú stranu kopca, ale výhľady tam nie sú nič moc. Smerom na juh ale vidieť zasnežené Budínske vrchy (Budai-hegység), aj keď tu na nížine sneh nie je.

Ku skalnému hríbu treba kúsok zostúpiť z chodníka, je to označené. Kúsok nad hríbom je drevená vyhliadka naň a neďaleko je oddychové miesto s prístreškom. Zhora hríb pripomína hlavu mimozemšťana a zdola je rozaklaný, pripomína pľúca. Pokračujem borovicovým lesom okolo kameňolomu so zaujímavými dohladka vymodelovanými stenami a prichádzam ku kaplnke na vrchole kalvárie z r. 1837 s krásnym výhľadom na veže a domy Pilišskej Čaby (Piliscsaba). Serpentínovým chodníkom schádzam do dediny, prechádzam cez ňu k poslednému z dnešných cieľov.

Na rozhľadňu

Na vyhliadkovú vežu Dévényi Antal-kilátó (meno má po človeku, čo nad obcou vysadil borovice) na vrchole Nagy Kopasz (Veľká plešina, 447 m). Z dediny to nie je ďaleko. Zaujímavé je, že síce v dedine nebol žiadny sneh, ale od konca dediny až po rozhľadňu sa išlo po snehu. Rozhľadňa je celkom zaujímavého tvaru. Počasie nie je nič moc, ale aj tak vidno pekne celý Piliš od Ostrihomu až po vrch Piliš (Pilis), Vyšehradské a Budínske vrchy (Visegrádi-hegység, Budai-hegység) i pohorie Gereče (Gerecse) na druhej strane. Celkom pekný je tiež pohľad na dedinu. Okrem vyhliadkovej veže sú k dispozícii lavičky, stoly a ohnisko.

Už sa stmieva, takže späť vyrážam skratkou priamo dole, neviem či to bolo rýchlejšie, lebo som musel ohýbať mladé stromčeky, aby som sa mal čoho pridržať. Dosť sa šmýkalo.

Diskusia
Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby 03/04/18 16:43 9 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Veľkolélsky ostrov a Lohotský močiar s deťmi Riečny ostrov sa nachádza neďaleko osady Veľký Lél, čo je dnes miestna časť obce Zlatná na Ostrove. Je ľahko dostupný z dunajskej hrádze. Ideálny je na výlet s malými deťmi. Okrem lúk, lesa alebo vysokých solitérnych stromov ich nadchnú hlavne pasúce sa zvieratá či mušle na brehu Dunaja. 09/05/18 Vladimír Prutkay Podunajsko
Túra Bohunický a Jabloňovský Roháč - okruh z Bohuníc Pohybovať sa budeme v turisticky menej známej oblasti Štiavnických vrchov. Pozrieme sa na pár viac-menej neznámych kopcov, uvidíme jelene, muflóny aj diviaky, nakukneme do pralesa a na záver si pozrieme pár technických pamiatok (vodných mlynov). 29/04/18 Vladimír Prutkay Štiavnické vrchy
MTB Tribečská cyklohrebeňovka z Nitry Jar a s ňou tiež cyklosezóna sa už blíži, takže mi napadlo predstaviť dve oficiálne cyklotrasy v okolí Nitry. Svojím profilom sú však totálne odlišné. Minule to bola "Ponitrianska cyklomagistrála - južná časť", tentoraz "Tribečská hrebeňovka" v oblasti Zobra a Žibrice. 19/04/18 Vladimír Prutkay Tribeč
Najnovšie články na titulke
 
Túra Szpiglasowy Wierch (Hrubý štít) na jar Na dolniakoch má jar už prvú tretinu za sebou. Každým týždňom sa objavujú ďalšie a ďalšie kvietky, lesy sa začínajú zelenieť. Tatry sa v tomto čase na slovenskej strane dočasne zatvárajú už aj pre skialpinistov. Nuž prichádza otázka, čo tak vzkriesiť myšlienku VhT túry v poľskej časti pohoria? Padá odpoveď: skúsim reparát nepodareného decembrového výstupu na Szpiglasowy Wierch, 2172 m (slov. Hrubý štít). dnes Roman Matkovčík Vysoké a Belianske Tatry
Túra Okruh cez Ondrašovské skaly, Chlieviská a Zniev Maličké pohorie Žiar nepatrí medzi oblasti, ktoré sú hojne navštevované turistami. Avšak aj v ňom sa dajú nájsť miesta, ktoré sú atraktívne. Začiatkom mája som tu počas krátkej 5-hodinovej prechádzky videl päť skalných okien a okienok, prešiel som cez najvyšší kopec pohoria, pozrel som si ruinu hradu Zniev a fotil som lane. včera Martin Knor Žiar
Chata Domček Horskej služby na Čertovici Pôvodná záchranná stanica Horskej služby na Čertovici dostáva nový šat a s ním aj nový účel, hoci význam ostáva podobný – pomáhať ľuďom na horách, teraz však ako útočisko pre turistov. Objekt sa nachádza priamo v horskom sedle Čertovica, tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier, na liptovskej strane pod Penziónom STIV a motorestom. 26/05/18 Marek Šurina Nízke Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby 03/04/18 16:43 9 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Maďarsko: Pilis (Piliš/Pilišské/Plešské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 447 m n. m. – Nagy Kopasz (Veľká plešina)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 325 m

    • klesanie: 325 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.12.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 47.74894 ° SŠ
      dĺžka: 18.73839 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.64501 ° SŠ
      dĺžka: 18.83001 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Štúrovo (vlak, bus)
      Ostrihom/Esztergom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.33 (0.08)