Túra

Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby

08.02.18
O aké zaujímavosti pôjde? Tými najväčšími sú krásne kamenné oblúky a okná, jaskyne či kamenný hríb, ale aj bunkre, vojenský cintorín, exotické dreviny. O hríbe a jaskyniach som vedel, ale ostatné bolo aj pre mňa príjemným prekvapením.

Malá Stráž

Na južnom okraji Ostrihomu (Esztergom) je nemožné si nevšimnúť vežu na okrajovom kopci Pilišu (Pilis). Ide o kopec Kiss Strázsa (Malá Stráž). Vždy som len prešiel okolo, ale povedal som si, že tam konečne vybehnem. Zaparkovať sa dá priamo pod kopcom, kde je parkovisko pre návštevníkov náučného chodníka, ktorý vedie na vrchol.

NCH je krátky, ale s niekoľkými atrakciami: dole jazierko, bunker - guľometné hniezdo asi v polovici kopca a veža na vrchole. Žiaľ, nebola prístupná, ale výhľad je aj tak dobrý, smerom na sever je Podunajská nížina lemovaná vencom slovenských pohorí od Považského Inovca cez Tribeč, Štiavnické vrchy až po Burdu, vpravo Piliš (Pilis) nad Ostrihomom a vľavo Gereče (Gerecse).

Chodník ide hodne strmo, a tak sú tu na viacerých úsekoch drevené schodíky. Celé územie je prísnou rezerváciou, ale napriek tomu vidieť, že si množstvo ľudí cestu skracuje a namiesto po serpentínach, ide priamo. Má vrchole je ešte vysielač a cestou dole po opačnej strane kopca po strmom schodovom chodníčku je ešte jedna vyhliadka zo strechy nejakej železobetónovej budovy, asi ďalšieho bunkra, tentokrát väčšieho. Dá sa ísť dnu, ale nič tam nie je, len železné rebríky k ďalším miestnostiam a odrezané trubky. Výhľad je odtiaľto nielen na Dunaj, ale aj na kameňolom z opačnej strany.

Vojenský cintorín a bunker

Na veži na vrchole sú nápisy v azbuke, bola tu vojenská základňa a strelnica. Keď som hore, v mape vidím jaskyne pod neďalekým kamenným hrebienkom Nagy Strázsa (Veľká Stráž). Schádzam okolo ďalšieho kameňolomu širokým sedlom a lúkami popod východnú stranu kamenného hrebeňa Veľkej Stráže.

Aj tu je jedna zaujímavosť, ide o bývalý cintorín zajateckého tábora z Prvej svetovej vojny. Zajatcov pochovávali na 11-tich cintorínoch... Konkrétne na tomto, siedmom, bolo pochovaných cez 1500 ruských, srbských, rumunských a talianskych zajatcov. Išlo o najväčší zajatecký tábor v Rakúsko–Uhorsku. Sú tu tri kríže s nápismi v ruštine, srbčine, rumunčine i taliančine. A pár malých železných krížov. Paradoxné je, že cintorín zanikol v čase, keď tu bola sovietska vojenská základňa (dovtedy sa oň miestni starali), a obnovený bol v 90-tych rokoch.

Pred cintorínom sú stromy so zvláštnym ovocím, obrovské žlto-oranžové gule s vráskavým povrchom (viď fotografie). Keď som si to doma dohľadal, tak som zistil, že ide o makluru oranžovú, pochádzajúcu zo Severnej Ameriky. Plody nie sú jedlé, ale drevo z stromov je vraj najlepšie na výrobu lukov.

Je tu zaujímavý charakter krajiny - stepný a lesostepný. Podľa mapy by tu tiež mal byť bunker, ale keby k nemu nešiel vyšliapaný chodníček, nikto by si ho nevšimol. Je úplne zapustený do zeme a prezrádzajú ho len vetracie otvory na lúke na povrchu a dvere. Na dverách bola mreža, ale dala sa otvoriť. Je tam pár prázdnych miestností, nevyzerá ako od vojny, skôr z obdobia vojenskej základne.

Veľká Stráž, jaskyne a skalné okná

Pokračujem ďalej kúsok cez les a zasa po lúke, míňam skupinu jazdeckých turistov na koňoch a odbočujem ku skalnému masívu Veľkej Stráže. Najprv prichádzam k jaskyni Satorköipuszta barlang. Jaskyňa geotermálneho pôvodu je výnimočná svojou kryštalickou výzdobou. Mal by tam byť oslnivo biely kryštalický kalcit, aragonity a sadrové kvety. Je zavretá, ale z tabule nad ňou vyplýva, že je pomocou rebríkov sprístupnená a robia sa do nej exkurzie so sprievodcom. Neďaleko vchodu je malé skalné dvojokno.

Jaskyňa po objavení v roku 1946 zažila veľkú medzinárodnú slávu vďaka neobyčajnej minerálnej výzdobe, ale aj rozsiahlu deštrukciu. Výzdoba bola po 5 rokoch až do 70 % zničená zberateľmi minerálov či vojakmi, ktorí nimi vyzdobovali kasárne. Od roku 1982 je prísne chránená.

Po menej vyšliapanom chodníku prichádzam k druhej jaskyni Strázsa hegy barlang (je len asi 40 m od prvej). Uchvátila ma. Impozantné mnohonásobné oblúky a skalné okná nad vstupnou časťou (ide o poprepadávaný strop jaskyne). Vyzerá to ako z rozprávky, na konci vstupnej haly je veľká strmo klesajúca diera dole. Bez patričného vybavenia nie je možné zísť až dole, ale aj tak by to tam malo byť uzatvorené. Jaskyňa by mala mať podobnú výzdobu a smutnú deštrukčnú minulosť ako predchádzajúca. Bola uzavretá ešte v polovici 60-tych rokov a odvtedy tam vraj nikto nevstúpil.

Vybehnem ešte na skaly nad jaskyňou, cestou vidím ďalšie menšie jaskyne, skôr diery. Nad jednou je nápis v azbuke. Zhora sú pekné 360-stupňové výhľady. Pokračujem vrcholovým hrebienkom až na koniec, kde je z jednej strany plot nad kameňolomom a z ostatných skaly, ale zídem krátkou „prírodnou ferratou“ po skale dole.

Vyberám sa krížom cez les, kde sú zaujímavé jamy. Neviem či ide o závrty alebo boli vykopané. Pripomína mi to zákopy pre tanky, aké sme niekedy mali kopať na vojenčine. Postupne za zamotávam do hustého porastu, zišla by sa mačeta. Je tu množstvo jám, asi zákopov. Keď mám konečne zas výhľad, zisťujem, že som trocha inde, než som si myslel, ale v podstate ešte bližšie k ceste na rozhľadňu.

Okrajom ďalších kameňolomov schádzam dole (tu asi boli budovy základne, ale nič po nich nezostalo). Vraciam sa na vrch Malej Stráže (Kis Strázsa). Dokončím si náučný chodník, pozriem vyhliadku zo strechy budovy nad kameňolomom a autom sa presúvam do Pilišskej Čaby (Piliscsaba). Ide o neďalekú obec, kedysi obývanú hlavne Nemcami a Slovákmi. Idem sem kvôli skalnému hríbu (Gomba szikla).

Skalný hríb a Diablov oltár

Cestou sa zastavím pozrieť skalu Ördögoltár (nazývanú Čabianska veža), v preklade Diablov oltár - je len cca 15 min od obce. Ide o zaujímavú bielu solitérnu skalu. Je na nej v azbuke text z 80. rokov, ktorý hlási večnú lásku Olega a Valiky. Po značke modrého trojuholníka pokračujem zmiešaným borovicovým lesom ku skalnému hríbu. Cestou prechádzam ponad plynovod, územie nad ním je odlesnené a pod nohami kde-tu vykúka geotextília. Zbehnem sa cez priesek pozrieť aj na druhú stranu kopca, ale výhľady tam nie sú nič moc. Smerom na juh ale vidieť zasnežené Budínske vrchy (Budai-hegység), aj keď tu na nížine sneh nie je.

Ku skalnému hríbu treba kúsok zostúpiť z chodníka, je to označené. Kúsok nad hríbom je drevená vyhliadka naň a neďaleko je oddychové miesto s prístreškom. Zhora hríb pripomína hlavu mimozemšťana a zdola je rozaklaný, pripomína pľúca. Pokračujem borovicovým lesom okolo kameňolomu so zaujímavými dohladka vymodelovanými stenami a prichádzam ku kaplnke na vrchole kalvárie z r. 1837 s krásnym výhľadom na veže a domy Pilišskej Čaby (Piliscsaba). Serpentínovým chodníkom schádzam do dediny, prechádzam cez ňu k poslednému z dnešných cieľov.

Na rozhľadňu

Na vyhliadkovú vežu Dévényi Antal-kilátó (meno má po človeku, čo nad obcou vysadil borovice) na vrchole Nagy Kopasz (Veľká plešina, 447 m). Z dediny to nie je ďaleko. Zaujímavé je, že síce v dedine nebol žiadny sneh, ale od konca dediny až po rozhľadňu sa išlo po snehu. Rozhľadňa je celkom zaujímavého tvaru. Počasie nie je nič moc, ale aj tak vidno pekne celý Piliš od Ostrihomu až po vrch Piliš (Pilis), Vyšehradské a Budínske vrchy (Visegrádi-hegység, Budai-hegység) i pohorie Gereče (Gerecse) na druhej strane. Celkom pekný je tiež pohľad na dedinu. Okrem vyhliadkovej veže sú k dispozícii lavičky, stoly a ohnisko.

Už sa stmieva, takže späť vyrážam skratkou priamo dole, neviem či to bolo rýchlejšie, lebo som musel ohýbať mladé stromčeky, aby som sa mal čoho pridržať. Dosť sa šmýkalo.

Diskusia
Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby 30/09/18 21:38 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Cyklotúra Ponitrianska cyklomagistrála - severná časť Severná časť Ponitrianskej cyklomagistrály je totálne odlišná od južnej. Páčila sa mi viac, je pestrejšia. Nedrží sa až tak úplne brehov rieky, sú tu aj stúpania či zjazdy. Ľahšie ju samozrejme prejsť od Fačkovského sedla dole ako naopak. Ponúka tiež rôzne povrchy, veľa úsekov je však po cestách, aj frekventovaných. Na internete sa spomína, že je veľmi zle značená, ale nie je to vôbec také zlé, i keď my sme mali navigáciu, vyzeralo to však, že nedávno bolo obnovené značenie. 26/07/18 Vladimír Prutkay Podunajsko, Strážovské vrchy
Cyklotúra Hainburg an der Donau a jeho zrúcaniny Väčšinou opisujem skôr menej známe trasy, ale teraz pridám jednu prefláknutú. Keďže sprevádzam syna na akciu do Bratislavy, ale ja sa tam nechystám, zobral som si bicykel a urobil som si výlet po pár petržalských bunkroch a do blízkeho Hainburgu. Nešlo čisto o cyklovýlet, na niektoré chodníky bol zákaz pre bicykle, a tak som si ich prešiel pešo. 21/06/18 Vladimír Prutkay Svet
Cyklotúra Prievidza – prameň Nitry – Homôľka – Tužina Nebude to klasická cyklotúra, skôr cyklokros, keďže celé sa to nedá prejsť v sedle bicykla a aj vďaka technickým problémom bolo tlačenia ešte viac... Napriek všetkému to bolo veľmi pekné, pestré: horská prémia, tlačenie, les, lúky, Kľak, výhľady aj dlhý zjazd a predovšetkým krásna krajina... 31/05/18 Vladimír Prutkay Strážovské vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hadia dolina a krasové zaujímavosti v jej okolí Koniec júla 2018 je na môj vkus nechutne horúci a navyše v popoludňajších hodinách hrozia búrky. Ale sedieť doma sa mi nechce. V takýchto horúcich dňoch volím túru do roklín, tienistých horských dolín alebo aspoň prevažná časť túry musí viesť lesom. dnes Danka Tomášiková Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, +
Extra 4 286 km naprieč Amerikou Pacific Crest Trail je diaľková trasa vedúca od mexickej po kanadskú hranicu cez USA s dĺžkou 4286km. V roku 2017 ju celú absolvoval cestovateľ Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. S Milom sme sa porozprávali o tom, čo ho k tomu viedlo, ako to na trase funguje, čo všetko zažil a tiež čo mal na tomto treku v batohu. 19/10/18 Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Hrebeňom Bielych Karpát Myšlienka prejsť celé Biele Karpaty mi skrsla v hlave asi pred troma rokmi – že to bude dobrý začiatok na hrebeňovky, dobrý začiatok na prespávanie pod holým nebom a kedykoľvek bude možné vrátiť sa rýchlo do civilizácie. Takže som zvolil jeden jediný termín, žiadne kompromisy som nepripúšťal a nakoniec to vyzeralo na štyroch odhodlaných mušketierov na tri dni šliapania na niečo viac než 100 km. 19/10/18 Milan Holiček Biele Karpaty, Záhorie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby 30/09/18 21:38 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Maďarsko: Pilis (Piliš/Pilišské/Plešské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 447 m n. m. – Nagy Kopasz (Veľká plešina)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 325 m

    • klesanie: 325 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.12.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 47.74894 ° SŠ
      dĺžka: 18.73839 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.64501 ° SŠ
      dĺžka: 18.83001 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Štúrovo (vlak, bus)
      Ostrihom/Esztergom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.33 (0.06)