Túra

Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby

08.02.18
O aké zaujímavosti pôjde? Tými najväčšími sú krásne kamenné oblúky a okná, jaskyne či kamenný hríb, ale aj bunkre, vojenský cintorín, exotické dreviny. O hríbe a jaskyniach som vedel, ale ostatné bolo aj pre mňa príjemným prekvapením.

Malá Stráž

Na južnom okraji Ostrihomu (Esztergom) je nemožné si nevšimnúť vežu na okrajovom kopci Pilišu (Pilis). Ide o kopec Kiss Strázsa (Malá Stráž). Vždy som len prešiel okolo, ale povedal som si, že tam konečne vybehnem. Zaparkovať sa dá priamo pod kopcom, kde je parkovisko pre návštevníkov náučného chodníka, ktorý vedie na vrchol.

NCH je krátky, ale s niekoľkými atrakciami: dole jazierko, bunker - guľometné hniezdo asi v polovici kopca a veža na vrchole. Žiaľ, nebola prístupná, ale výhľad je aj tak dobrý, smerom na sever je Podunajská nížina lemovaná vencom slovenských pohorí od Považského Inovca cez Tribeč, Štiavnické vrchy až po Burdu, vpravo Piliš (Pilis) nad Ostrihomom a vľavo Gereče (Gerecse).

Chodník ide hodne strmo, a tak sú tu na viacerých úsekoch drevené schodíky. Celé územie je prísnou rezerváciou, ale napriek tomu vidieť, že si množstvo ľudí cestu skracuje a namiesto po serpentínach, ide priamo. Má vrchole je ešte vysielač a cestou dole po opačnej strane kopca po strmom schodovom chodníčku je ešte jedna vyhliadka zo strechy nejakej železobetónovej budovy, asi ďalšieho bunkra, tentokrát väčšieho. Dá sa ísť dnu, ale nič tam nie je, len železné rebríky k ďalším miestnostiam a odrezané trubky. Výhľad je odtiaľto nielen na Dunaj, ale aj na kameňolom z opačnej strany.

Vojenský cintorín a bunker

Na veži na vrchole sú nápisy v azbuke, bola tu vojenská základňa a strelnica. Keď som hore, v mape vidím jaskyne pod neďalekým kamenným hrebienkom Nagy Strázsa (Veľká Stráž). Schádzam okolo ďalšieho kameňolomu širokým sedlom a lúkami popod východnú stranu kamenného hrebeňa Veľkej Stráže.

Aj tu je jedna zaujímavosť, ide o bývalý cintorín zajateckého tábora z Prvej svetovej vojny. Zajatcov pochovávali na 11-tich cintorínoch... Konkrétne na tomto, siedmom, bolo pochovaných cez 1500 ruských, srbských, rumunských a talianskych zajatcov. Išlo o najväčší zajatecký tábor v Rakúsko–Uhorsku. Sú tu tri kríže s nápismi v ruštine, srbčine, rumunčine i taliančine. A pár malých železných krížov. Paradoxné je, že cintorín zanikol v čase, keď tu bola sovietska vojenská základňa (dovtedy sa oň miestni starali), a obnovený bol v 90-tych rokoch.

Pred cintorínom sú stromy so zvláštnym ovocím, obrovské žlto-oranžové gule s vráskavým povrchom (viď fotografie). Keď som si to doma dohľadal, tak som zistil, že ide o makluru oranžovú, pochádzajúcu zo Severnej Ameriky. Plody nie sú jedlé, ale drevo z stromov je vraj najlepšie na výrobu lukov.

Je tu zaujímavý charakter krajiny - stepný a lesostepný. Podľa mapy by tu tiež mal byť bunker, ale keby k nemu nešiel vyšliapaný chodníček, nikto by si ho nevšimol. Je úplne zapustený do zeme a prezrádzajú ho len vetracie otvory na lúke na povrchu a dvere. Na dverách bola mreža, ale dala sa otvoriť. Je tam pár prázdnych miestností, nevyzerá ako od vojny, skôr z obdobia vojenskej základne.

Veľká Stráž, jaskyne a skalné okná

Pokračujem ďalej kúsok cez les a zasa po lúke, míňam skupinu jazdeckých turistov na koňoch a odbočujem ku skalnému masívu Veľkej Stráže. Najprv prichádzam k jaskyni Satorköipuszta barlang. Jaskyňa geotermálneho pôvodu je výnimočná svojou kryštalickou výzdobou. Mal by tam byť oslnivo biely kryštalický kalcit, aragonity a sadrové kvety. Je zavretá, ale z tabule nad ňou vyplýva, že je pomocou rebríkov sprístupnená a robia sa do nej exkurzie so sprievodcom. Neďaleko vchodu je malé skalné dvojokno.

Jaskyňa po objavení v roku 1946 zažila veľkú medzinárodnú slávu vďaka neobyčajnej minerálnej výzdobe, ale aj rozsiahlu deštrukciu. Výzdoba bola po 5 rokoch až do 70 % zničená zberateľmi minerálov či vojakmi, ktorí nimi vyzdobovali kasárne. Od roku 1982 je prísne chránená.

Po menej vyšliapanom chodníku prichádzam k druhej jaskyni Strázsa hegy barlang (je len asi 40 m od prvej). Uchvátila ma. Impozantné mnohonásobné oblúky a skalné okná nad vstupnou časťou (ide o poprepadávaný strop jaskyne). Vyzerá to ako z rozprávky, na konci vstupnej haly je veľká strmo klesajúca diera dole. Bez patričného vybavenia nie je možné zísť až dole, ale aj tak by to tam malo byť uzatvorené. Jaskyňa by mala mať podobnú výzdobu a smutnú deštrukčnú minulosť ako predchádzajúca. Bola uzavretá ešte v polovici 60-tych rokov a odvtedy tam vraj nikto nevstúpil.

Vybehnem ešte na skaly nad jaskyňou, cestou vidím ďalšie menšie jaskyne, skôr diery. Nad jednou je nápis v azbuke. Zhora sú pekné 360-stupňové výhľady. Pokračujem vrcholovým hrebienkom až na koniec, kde je z jednej strany plot nad kameňolomom a z ostatných skaly, ale zídem krátkou „prírodnou ferratou“ po skale dole.

Vyberám sa krížom cez les, kde sú zaujímavé jamy. Neviem či ide o závrty alebo boli vykopané. Pripomína mi to zákopy pre tanky, aké sme niekedy mali kopať na vojenčine. Postupne za zamotávam do hustého porastu, zišla by sa mačeta. Je tu množstvo jám, asi zákopov. Keď mám konečne zas výhľad, zisťujem, že som trocha inde, než som si myslel, ale v podstate ešte bližšie k ceste na rozhľadňu.

Okrajom ďalších kameňolomov schádzam dole (tu asi boli budovy základne, ale nič po nich nezostalo). Vraciam sa na vrch Malej Stráže (Kis Strázsa). Dokončím si náučný chodník, pozriem vyhliadku zo strechy budovy nad kameňolomom a autom sa presúvam do Pilišskej Čaby (Piliscsaba). Ide o neďalekú obec, kedysi obývanú hlavne Nemcami a Slovákmi. Idem sem kvôli skalnému hríbu (Gomba szikla).

Skalný hríb a Diablov oltár

Cestou sa zastavím pozrieť skalu Ördögoltár (nazývanú Čabianska veža), v preklade Diablov oltár - je len cca 15 min od obce. Ide o zaujímavú bielu solitérnu skalu. Je na nej v azbuke text z 80. rokov, ktorý hlási večnú lásku Olega a Valiky. Po značke modrého trojuholníka pokračujem zmiešaným borovicovým lesom ku skalnému hríbu. Cestou prechádzam ponad plynovod, územie nad ním je odlesnené a pod nohami kde-tu vykúka geotextília. Zbehnem sa cez priesek pozrieť aj na druhú stranu kopca, ale výhľady tam nie sú nič moc. Smerom na juh ale vidieť zasnežené Budínske vrchy (Budai-hegység), aj keď tu na nížine sneh nie je.

Ku skalnému hríbu treba kúsok zostúpiť z chodníka, je to označené. Kúsok nad hríbom je drevená vyhliadka naň a neďaleko je oddychové miesto s prístreškom. Zhora hríb pripomína hlavu mimozemšťana a zdola je rozaklaný, pripomína pľúca. Pokračujem borovicovým lesom okolo kameňolomu so zaujímavými dohladka vymodelovanými stenami a prichádzam ku kaplnke na vrchole kalvárie z r. 1837 s krásnym výhľadom na veže a domy Pilišskej Čaby (Piliscsaba). Serpentínovým chodníkom schádzam do dediny, prechádzam cez ňu k poslednému z dnešných cieľov.

Na rozhľadňu

Na vyhliadkovú vežu Dévényi Antal-kilátó (meno má po človeku, čo nad obcou vysadil borovice) na vrchole Nagy Kopasz (Veľká plešina, 447 m). Z dediny to nie je ďaleko. Zaujímavé je, že síce v dedine nebol žiadny sneh, ale od konca dediny až po rozhľadňu sa išlo po snehu. Rozhľadňa je celkom zaujímavého tvaru. Počasie nie je nič moc, ale aj tak vidno pekne celý Piliš od Ostrihomu až po vrch Piliš (Pilis), Vyšehradské a Budínske vrchy (Visegrádi-hegység, Budai-hegység) i pohorie Gereče (Gerecse) na druhej strane. Celkom pekný je tiež pohľad na dedinu. Okrem vyhliadkovej veže sú k dispozícii lavičky, stoly a ohnisko.

Už sa stmieva, takže späť vyrážam skratkou priamo dole, neviem či to bolo rýchlejšie, lebo som musel ohýbať mladé stromčeky, aby som sa mal čoho pridržať. Dosť sa šmýkalo.

Fórum 10 príspevkov
Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby 30/09/18 21:38 10 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Extra Tribečské trhliny – tie skutočné… V istom zmysle sa za trhliny dajú považovať aj jaskyne, nie? Tak sa zveziem na vlne záujmu o pohorie a predstavím vám najväčšie skutočné “trhliny” Tribeča. Aj keď Tribeč patrí medzi jadrové pohoria i tu sa nájdu krasové oblasti a v nich jaskyne. V pohorí je evidovaných 55 jaskýň (vrátane niekoľkých zaniknutých, odťažených) a isto sa ich ešte pár nájde. V nasledovných riadkoch opíšem len najväčšie a pár ďalších (náhodný výber). Vopred sa ospravedlňujem za skromnú fotodokumentáciu, väčšinou som nefotil… 13/03/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Reportáž Plavecká jaskyňa – deň otvorených dverí Pre turistov, ktorí sa radi pozrú aj na miesta zvyčajne skryté, sú rôzne dni otvorených dverí ideálnou príležitosťou. Pre jaskyniarov je to zároveň možnosť pochváliť sa výsledkami svojej práce a spropagovať svoju činnosť. V neposlednom rade si turista môže vyskúšať pohyb v jaskyni a jaskyniari nájsť nových nadšencov do tímu. Veľkou udalosťou je tiež deň otvorených dverí v Plaveckej jaskyni, organizovaný jaskyniarskym klubom z Plaveckého Podhradia. Koná sa viac-menej pravidelne vždy na konci roka. 31/01/19 Vladimír Prutkay Jaskyne
Extra Četníkova svadba a jaskyňa Dezidera Horváta Na jar tohto roka som sa zúčastnil Kamzíkfestu v Nových Zámkoch, poriadaného miestnym turistickým klubom Kamzík. Mimo iného ma zaujala aj mimoriadne zanietená prezentácia o jaskyniarstve od Borisa Blaškoviča zo speleoklubu Strážov. Vypýtal som si kontakt a ozval sa s tým, že by som si chcel pozrieť nejaké voľne neprístupné jaskyne, resp. by som sa možno aj venoval jaskyniarstvu (keď zistím, aké to je, či nebudem mať klaustrofóbiu a pod.)... 24/10/18 Vladimír Prutkay Jaskyne
Najnovšie články na titulke
 
Túra Magurský NP: Diablov kameň a Magurský vodopád Vyberáme sa na nenáročnú túru k našim susedom do Poľska. Náš cieľ sa nachádza v Magurskom národnom parku (Magurski Park Narodowy). Navštívime Diablov kameň (Diabli Kamień), Magurský vodopád (Wodospad Magurski) a poprechádzame sa po dedinke Folusz. Trasa je ideálna pre rodiny s deťmi, pretože za krátky čas sa tu dá uzrieť naozaj mnoho atraktívnych krás panenskej prírody. dnes Gabriela Ferencová Nízke Beskydy, Poľsko
Túra Jesenné Grinavské jazerá Nie sú to síce žiadne veľhory, ale podhorie Malých Karpát na rozhraní lesa a vinohradov vie byť na jeseň veľmi príjemné na dopoludňajšiu vychádzku. Takto sme sa počas babieho leta s mamou a Maťkom vybrali do obľúbenej lokality nd Grinavou, časťou Pezinka. Okrem farebných vinohradov sa postupne prechádza okolo troch rybníkov. K tomu nás čakajú ešte dve pekné vyhliadky. včera Soňa Mäkká Malé Karpaty
Rozhovor Národné parky sú lunaparky, využívané primárne na ťažbu V novembri sa v Bratislave konala medzinárodná konferencia New initiatives from a decade of progress. Jedným z rečníkov bol slovenský europoslanec Michal Wiezik, ktorý hovoril o tom, že Slovensko by potrebovalo aspoň 5 % územia ponechaného na samovývoj. O tom, prečo práve 5 %, či toľko vhodného územia vôbec máme, a či pustiť do bezzásahových území turistov, sme sa rozprávali v nasledujúcom rozhovore. včera Soňa Mäkká Rozhovory

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Piliš - zajímavosti Ostrihomu a Pilišskej Čaby 30/09/18 21:38 10 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Maďarsko: Pilis (Piliš/Pilišské/Plešské vrchy)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 447 m n. m. – Nagy Kopasz (Veľká plešina)

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 325 m

    • klesanie: 325 m

  • Vzdialenosť
    • 8 km

  • Náročnosť
    • 1

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 16.12.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 47.74894 ° SŠ
      dĺžka: 18.73839 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 47.64501 ° SŠ
      dĺžka: 18.83001 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
    • » mapa momentálne nie je v ponuke
  • Doprava
    • Štúrovo (vlak, bus)
      Ostrihom/Esztergom (vlak, bus)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.38 (0.08)