Svet

Z Kanady na Aljašku (4) – Valdez - Fairbanks

30.01.18
Berie ma postarší pár z Kalifornie v solídne napratanej dodávke - na zadnom sedadle mi po celú cestu robí spoločnosť kajak. Cesta späť po rozbitej ceste ubieha relatívne rýchlo a bez väčších drám. Nechám sa vyložiť v Squirell Creek. Kempom sa prehnala búrka a len tak tak som stihol postaviť stan. Po búrke sa ešte snažím uloviť miestnych obyvateľov rieky, ale márne. V noci stále husto pršalo, takže ráno je balenie stanu naozaj veľkým potešením.

Skoro ráno začínam stopovať priamo pri kempe. Po ani nie pol hodine ma naloží vlasatý a zarastený týpek, ktorému sa márne snažím odhadnúť vek. Porozpráva mi, ako prišiel na Aljašku v 70–tych rokoch a pracoval na výstavbe transaljašského ropovodu, ktorý sa kľukatí ako had z Prudhoe Bay na severe až do Valdez v úctyhodnej dĺžke 1 287 km. S nemým úžasom sledujem impozantné ľudské dielo zasadené do impozantného diela prírody. Nepreniknuteľné, hlboké lesy sa striedajú so zasneženými štítmi a ľadovcami.

Najvyšším bodom dnešného dňa je Thompson Pass s nadmorskou výškou 855 metrov. Toto miesto drží aljašský rekord vo výške napadnutého snehu počas jednej zimy - 2 474 cm a taktiež vo výške snehu napadnutého za deň – 160 cm. Šoférovanie v zimných podmienkach tu musí byť naozaj dobrodružné, ak nie nemožné. Pri klesaní zo sedla sa ponúkajú výhľady na hlbokánsku dolinu vyformovanú ľadovcom a protiľahlé zasnežené pohorie Chugach. Klesanie je veľmi rázne a po pár minútach so zaľahnutými ušami schádzame do samotnej doliny s riekou Lowe. Ako sa neskôr dozvedám, počas jednej zimy spadla do doliny obrovská lavína a zasypala cestu a rieku, dôsledkom čoho vzniklo jazero a prístup do mesta Valdez bol na niekoľko týždňov odrezaný. Môj šofér sa ešte posťažuje na prezidentských kandidátov a po zaujímavej ceste ma vysadí v centre Valdez.

Čarovné mestečko Valdez leží na brehu Princ William Sound v Aljašskom zálive a je obklopené mohutnými horami a ľadovcom. Pri zemetrasení (9,2 stupňa) a následnom tsunami bol pôvodný Valdez úplne zničený, pričom vyhaslo tridsať ľudských životov. Po nešťastí bolo mesto znovu vybudované na bezpečnejšom mieste. Omrknem prístav s nespočetným množstvom kotviacich plavidiel, kde miestni rybári filetujú svoje ranné úlovky a drzé čajky s neznesiteľným škrekom bojujú o zbytky rýb. Na obed si v lokálnom bistre dám burger s cesnakovo rozmarínovými hranolkami a okukujem dianie v mestečku. V miestnych veľmi dobre zásobených potraviných, otvorených od pol šiestej do polnoci, dokúpim zásoby a plyn.

Po parádnom obede začínam stopovať hneď za mestom. O pár minút ma berie dosť divný chalan v ešte divnejšom aute. Hovorím mu, že mierim do Fairbanks (cca 600 km), na moje veľké prekvapenie odpovedá: „OK, zaveziem ťa tam.“ Bez okolkov ma ale zavezie k miestnym zaujímavostiam: cintorín prvých osadníkov, výhľad na ľadovec; miesto, kde chodí kúpať psy... Následne si ide zobrať obed (čipsy a kolu) k sebe domov. Štvrť veru nemá ďaleko od osád na východnom Slovensku. Po príchode späť do auta zisťuje, že musí byť o 20 minút späť v práci. Vysadí ma necelý kilometer od miesta, kde ma naložil a na druhý pokus sa snažím dostať z mesta.

Na novom a nie úplne najlepšom mieste sa zdržím hodinku, potom ma berie mladý francúzsky pár. Najprv ma vysadia pri Blueberry Lake a odšliapem si to až na Thompson Pass, kde ma opäť naložia. Cestujem s nimi až po starý známy Glenallen. Z informačné centra si zoberiem nového sprievodcu s mapami, nakoľko som si ho zabudol v poslednom aute. Pár hodín ešte neúspešne postávam okolo cesty s palcom hore. Nakoniec to však pre dnešok zabalím a pešo sa poberiem do najbližšieho kempu - Dry Creek, kde strávim noc s miliónom komárov.

Skoro ráno začínam opäť stopovať priamo pred kempom. Ako som očakával, nejde to ako po masle, ale po nejakej hodinke mi zastavuje staručičká biela dodávka so značkami New York s ešte starším šoférom. Pánko sa vracia späť domov zo svojich ciest po Aljaške. Mám pred sebou ďalší dôkaz, že peniaze a ani vek nie sú prekážkou v cestovaní... Prekážkou v cestovaní a hlavne v stopovaní je skoro žiadna premávka. Môj posledný Newyorčan ma vyloží pri Sourdough Creek, kde ropovodné potrubie križuje nádhernú rieku. Očarí ma to tu natoľko, že sa tu rozhodnem ostať na noc. Stanujem pri malom potoku, kde sa zaslúžene okúpem. Na ďalší deň mám v pláne sa konečne dostať do Fairbanks.

Vstávam skoro a na dobrej nálade mi neuberajú ani mraky komárov. Po chvíľke ma naložia traja týpci, ktorí dostávajú prednášku o farmárčení a vyvraciam mnohé mýty o farmárskych praktikách. Vyhodia ma v Paxon, kde je križovatka na Denali Highway a starý nefunkčný penzión. Postavím sa pred križovatku, ak by niekto išiel na Denali, čo sa samozrejme nestalo... Táto časť je veľmi málo obývaná a premávka je tu mizerná. Prejde niekoľko hodín, kým ma zoberie mladý vlasáč s fičúrskymi fúzikmi a s dobrým hudobným vkusom. Smeruje až do Fairbanks, kde študuje geológiu na univerzite. Takže to mám po ceste aj s výkladom. Míňame zasnežené trojtisícovky a niekoľko ľadovcov. Vidím svojho prvého losa, spokojne prežúvajúceho v jazierku pri ceste. V okolí Delta Junction sú dve vojenské základne, hlavne letecká je obrovská. Nakoľko je pokročilá hodina, nechám sa vyhodiť v kempe pri Chena Lakes. Od Delta Junction neskutočne husto leje, takže staviam stan v daždi a strávim v ňom nasledujúcich 36 hodín!!! Keďže mi nedáva zmysel stopovať v daždi.

Zobúdzam sa do ticha, čo znamená, že konečne prestalo pršať a môžem vyraziť. V rýchlosti sa najem a pobalím. K prvému stopovaciemu miestu musím šliapať nejakú pol hodinku. Hneď na prvý pokus ma berie nasrdený ujco, ktorý celú cestu nadáva na svojho šéfa. Vyhodí ma na okraji mesta Fairbanks, a tak si to šiniem na opačný koniec, kde sa nachádza kemp, v ktorom chcem stráviť noc. Po ceste omrknem centrum mesta a skanzen s tematikou zlatej horúčky.

Keďže počasie nie je prívetivé, veľa budov je zavretých. Pokračujem do supermarketu, kde dokúpim zásoby. Pred vchodom sa pýtam jednej pani, kde je najbližšia práčovňa, nakoľko moju prítomnosť je cítiť... Je to na opačnej strane mesta, zhodou okolností som už tadeto išiel. Pani ma tam zavezie na aute a dá mi rady, kde sa najlepšie stopuje na smer Denali. Operiem si veci - na svojich cestách po svete som bol v množstve práčovní, ale táto bola fakt obrovská. Je to paráda, mať opäť čisté veci a suchý spacák... Nakoniec mením plány a nebudem tu nocovať, nakoľko sa mi fest nechce opäť šliapať cez celé mesto – idem stopovať.

Dôjdem na miesto, ktoré mi odporučila pani a po pár minútach mi zastaví Indián na malom mopede a chce ma zobrať na lepšie miesto. S mojim mega vakom by to nebol zrovna najlepší nápad. Takže si počkám na veľmi zbožného pána, ktorý ma vysadí na výpadovke za mestom.

Predchádzajúca časť cesty

Diskusia
Z Kanady na Aljašku (4) – Valdez - Fairbanks 01/02/18 18:58 5 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Kanady na Aljašku (5) – NP Denali Z výpadovky vo Fairbanks ma po krátkej chvíľke čakania berie mladý chalan, vracajúci sa z letného kempu späť do Anchorage. Vyloží ma po dlhej 200-kilometrovej ceste, ktorú lemujú nepreniknuteľné lesy, večne zasnežené šesťtisícovky a mohutné ľadovce, a to priamo pri návštevníckom centre v Národnom parku Denali. Centrum je už zatvorené, nakoľko dnešné cestovanie bolo časovo náročné a je pokročilá hodina. Neostáva mi nič iné ako ísť na recepciu miestneho kempu a kúpiť si jedno z posledných miest na stanovanie v mega obrovskom kempe. Kemp je až neuveriteľne plný a celý sa len tak hmýri obrovským množstvom ľudí, až mám pocit, že som na letnom hudobnom festivale. 13/03/18 Jaroslav Cips Svet
Svet Z Kanady na Aljašku (4) – Valdez - Fairbanks Berie ma postarší pár z Kalifornie v solídne napratanej dodávke - na zadnom sedadle mi po celú cestu robí spoločnosť kajak. Cesta späť po rozbitej ceste ubieha relatívne rýchlo a bez väčších drám. Nechám sa vyložiť v Squirell Creek. Kempom sa prehnala búrka a len tak tak som stihol postaviť stan. Po búrke sa ešte snažím uloviť miestnych obyvateľov rieky, ale márne. V noci stále husto pršalo, takže ráno je balenie stanu naozaj veľkým potešením. 30/01/18 Jaroslav Cips Svet
Svet Z Kanady na Aljašku (3) - meď, ľad a medveď Ráno som vykročil smer Tok. Po asi 2 km ma zobral jeden z barmanov z krčmičky v Chicken. Mal niečo pokazené na staručičkej dodávke, tak to išiel dať opraviť do najbližšieho servisu - vzdialeného takmer 130 km. Poruchu bolo viac počuť než vidieť a celkom ľutujem, že som so sebou nemal štuple do uší. Vyhodil ma na pumpe v centre mestečka Tok, z ktorej bolo informačné centrum len na skok. 26/11/17 Jaroslav Cips Svet
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hadia dolina a krasové zaujímavosti v jej okolí Koniec júla 2018 je na môj vkus nechutne horúci a navyše v popoludňajších hodinách hrozia búrky. Ale sedieť doma sa mi nechce. V takýchto horúcich dňoch volím túru do roklín, tienistých horských dolín alebo aspoň prevažná časť túry musí viesť lesom. dnes Danka Tomášiková Starohorské vrchy, Kremnické vrchy, +
Extra 4 286 km naprieč Amerikou Pacific Crest Trail je diaľková trasa vedúca od mexickej po kanadskú hranicu cez USA s dĺžkou 4286km. V roku 2017 ju celú absolvoval cestovateľ Miloslav Daníšek z Višňového pri Žiline. S Milom sme sa porozprávali o tom, čo ho k tomu viedlo, ako to na trase funguje, čo všetko zažil a tiež čo mal na tomto treku v batohu. 19/10/18 Soňa Mäkká Rozhovory
Túra Hrebeňom Bielych Karpát Myšlienka prejsť celé Biele Karpaty mi skrsla v hlave asi pred troma rokmi – že to bude dobrý začiatok na hrebeňovky, dobrý začiatok na prespávanie pod holým nebom a kedykoľvek bude možné vrátiť sa rýchlo do civilizácie. Takže som zvolil jeden jediný termín, žiadne kompromisy som nepripúšťal a nakoniec to vyzeralo na štyroch odhodlaných mušketierov na tri dni šliapania na niečo viac než 100 km. 19/10/18 Milan Holiček Biele Karpaty, Záhorie

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Z Kanady na Aljašku (4) – Valdez - Fairbanks 01/02/18 18:58 5 príspevkov
Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.38 (0.1)