Túra

Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017

01.02.18
Slovenský raj milujem! Bola som tam mnohokrát - či na dovolenkách, či na jednodňových akciách. Hoci nie som zimná turistka, roky som snívala o zimnom prechode Hornádom. V roku 2012 bola arktická zima, okolo –25 stupňov, a tak sme sa tam vybrali. Bol to úžasný zážitok. Hornád bol úplne zamrznutý, nádherné ľadopády a plno veselých ľudí – podaktorí pešo, podaktorí na lyžiach, korčuliach či na saniach. Vyšantili sme sa ako malé deti. Hore Kláštorskou roklinou sme sa zas správne narobili a na Kláštorisku si užívali nádherné výhľady. Roky som čakala, kedy si to znovu zopakujem.

Prielom Hornádu 2017

Koncom januára Hornád konečne zamrzol. Vo štvrtok som volala na Horskú záchrannú službu ohľadom podmienok. Informácia znela – Hornád až na malé úseky je úplne zamrznutý a dá sa bezpečne prejsť. Rýchlo som na sobotu zorganizovala autoturistiku, zozbieralo sa nás 13, akurát do troch áut.

Plní očakávania sme vystúpili na parkovisku v Podlesku, natiahli protišmykové návleky, pripravili kameru a foťáky a vydali sa k Hrdlu Hornádu. My, čo sme si pamätali Hornád z roku 2012, sme nováčikom cestou rozprávali zážitky z prechodu. V eufórii sme došli k Hrdlu Hornádu... a spadla sánka!

Tak toto nikto nečakal! Hornád bol síce zamrznutý, ale nad ľadom bola asi centimetrová hladina vody! Nechápavo sme krútili hlavami, ale odhodlane sme sa vydali stúpačkami s desiatkami ďalších turistov, že uvidíme čo ďalej.

Chvíľu to vyzeralo, že spravíme zimný prechod Hornádom po stúpačkách, no našťastie, keď sme prepadali depresii, objavila sa ľadová plocha bez vody. Hneď sme sa spustili z brehu na zamrznutý Hornád a už vo veselšej nálade kráčali dole prúdom.

Bolo však treba dávať veľký pozor, lebo z času na čas sa voda prelievala, objavovali sa trhliny, prepadnutý ľad a iné zákernosti. Postupne sa však ukazovali krásne ľadopády a pod Stúpačkami pod Zelenou horou sme sa pofotili, počastovali a nálada bola opäť výborná.

Pokračovali sme väčšinou po zamrznutej hladine, len občas bolo treba vystúpiť na breh a obísť riskantnejšie miesta. Voda nám predvádzala neskutočné divadlo. Zamrznutá v podobe nádherných ľadopádov a tečúca v podobe náhlych vyvieračiek, ponorov, spätného prúdu či zrkadliacej hladiny. Našťastie po okrajoch bola hrúbka ľadu veľmi silná, a tak prechod bol pomerne bezpečný.

Jedno miesto bolo dosť na hrane, keď bolo treba prejsť cez tečúcu hladinu, ale vynaliezaví turisti spravili mostík z konárov a išlo sa. A tak sme postupne míňali Reťazový most, úseky s otvorenou hladinou, ľadopády Večného dažďa, zrkadliace hladiny, až sme sa dostali k závesnej lávke. Tu sme si zaspomínali ako sme sa pred piatimi rokmi odtiaľto štverali zamrznutou Kláštorskou roklinou na Kláštorisko.

A zase sme pokračovali chvíľu okrajom hladiny, chvíľu po brehu a stále obdivovali nádherné ľadopády, potešili sa Reťazovej lávke. Za ňou divadlo pokračovalo až k Mostu nad Mlynom, ale potom prišla tiesňava, kde celá plocha bola pomerne vysoko zaplavená, a tak sa muselo ísť na breh.

Viac šťastia mali tí, čo išli vpravo – rýchlo sa dostali na chodník. Podaktorí sme sa dali strhnúť davom a odbočili doľava. Hore to išlo dobre, ale zo skalnatého zrázu dole na hladinu Hornádu to bolo o hubu.

Naša skupinka, odchovaná krkahájmi a našimi cestami-necestami, to zvládla pomerne hravo, ale podaktorí bez mačiek, bez skúsenosti, len s hrôzou v očiach.

Priznám sa, že som zabudla fotiť, lebo každého zostupujúceho som „držala“ očami a snažila sa ho navigovať ako sa len dalo. Prišiel tam člen horskej služby, myslím, že bol dosť šokovaný a len nechápavo krútil hlavou. Akoby zázrakom sa nikomu nič nestalo.

Cestou k Letanovskému mlynu sme stretli skupinku bicyklistov, ktorí chceli ísť na Podlesok. No neviem, neviem ako a kde skončili. Na Letanovskom mlyne sme si ešte trochu pošantili pod obrovským ľadopádom a tiež pod Kartuziánskym mostom aj na ňom.

Naspäť sme sa rozhodli ísť cez Čertovu sihoť (638 m), Ihrík (654 m) a Zelenú horu (654 m). Hreneňovkou som išla raz v lete a veľmi sa mi páčila. Stúpanie na Čertovu sihoť dalo zabrať, ale potom len pekné pohľady na samotný hrebeň, ale hlavne na Prielom Hornádu pod nami. Cestou sme si pozreli priepasť Lievik, zvaný aj Gacková diera a hlavne jaskyňu Tunel. Jaskyňa je pár metrov pod turistickým chodníkom, ale dobre maskovaná, takže málokto o nej vie.

Krásnym skalnatým hrebeňom sme sa pomaly presúvali smerom k Zelenej hore, ale najskôr sme sa zastavili na vyhliadke, z ktorej je vidieť lokalitu, kde havaroval záchranársky vrtuľník.

Na Zelenej hore stál kedysi hrad. Sú tu zvyšky hradných múrov, no teraz ich nebolo spod snehu veľmi vidieť. Prudký zostup zo Zelenej hory k Hrdlu Hornádu sme zvládli „ako nič“ a potom len k autám a dlhá cesta domov.

Záver

V pamäti mám krásne spomienky na úplne zamrznutý Hornád v roku 2012. A hoci som bola na začiatku prechodu sklamaná, rýchlo ma to prešlo a užívala som si divokú a priznávam, aj nebezpečnú krásu prírody. Príroda nám zase raz ukázala, že sa neriadi našimi predstavami a prianiami, ale vlastnými zákonmi. A za to som jej vďačná!

A čo sa vlastne stalo?

Záver roka bol veľmi teplý a vodnatý. V januári prišlo náhle ochladenie a voda zamrzla. Hladina tečúcej vody pod ľadom poklesla a ľad bez opory vody popraskal a v strede toku tiež poklesol. Následným oteplením stúpla hladina vody a preliala sa na ľad. Výsledok sme videli. V ten večer v televíznych novinách hlásili, že horská služba vyslovene neodporúča prechod Prielomom Hornádu!

Fórum 15 príspevkov
Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017 02/03/18 09:27 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Z Bieleho Potoka do Ludrovej cez Ostré Poznáte to! Roky cestujete okolo nejakého zaujímavého objektu a hovoríte si, že sa tam musíte raz zastaviť. Pre mňa takýmto objektom bola malá, ale zaujímavá vápencová skalka nad Bielym Potokom, mestskou časťou Ružomberka. Vždy to však skončilo na tom, že čo ďalej, s čím to spojiť? Nedávno však Ľubko prišiel s nápadom, ako splniť môj sen a zároveň aj svoj. On mal totiž už dávno v pláne pozrieť si Jánošíkovu skalu nad Ludrovou. 06/09/19 Danka Tomášiková Nízke Tatry
Túra Čertovica – Beňuška – Braväcovo Sú kopce, ktoré patria takpovediac do turistickej klasiky, ale mne sa z rozličných dôvodov vyhýbajú. Takým bol aj vrch Beňuška v Nízkych Tatrách. Má pekné meno, je ľahko dostupný, „všetci“ turisti už na ňom boli, len ja sa tam nie a nie dostať. V máji Klub železničných cestovateľov Zvolen, s ktorým občas chodíme, si dal do plánu práve tento kopec. Tak koniec výhovorkám, pridávame sa k nim! 23/08/19 Danka Tomášiková Nízke Tatry
Túra Pomník starých mládencov a Sulina Pohorie Vtáčnik má pekný dlhý hrebeň, ale oveľa viac zaujímavých miest je mimo hrebeňa, uprostred svahov, alebo v podhorí. V podhorí Vtáčnika, na strane Pohronia, leží dedinka Prestavlky. To meno ma vždy fascinovalo a okrem toho sa tam nachádza aj európska rarita, o ktorej málokto vie. 04/08/19 Danka Tomášiková Vtáčnik
Najnovšie články na titulke
 
Recenzia Detská nepremokavá bunda Skogstad Vadsø S nárastom výkonnosti dieťaťa rastú nielen prejdené kilometre a nastúpané metre, ale aj nutnosť kvalitnej výbavy. Ako bunda už nestačí lepší pršiplášť z hypermarketu, treba už serióznejšiu. Jednak s ohľadom na hmotnosť, ale aj šírku použitia – či už do veterného alebo daždivého počasia. Hoci osemročné dieťa sa ešte nepotí ako dospelák, už treba brať ohľad aj na priedušnosť. Tento rok Kubko preto nosí bundu Vadsø od Nórskeho Skogstad. dnes Ľubomír Mäkký Oblečenie
Správa Novela zákona o lesoch by mala pomôcť ochrane prírody Minulý týždeň schválil parlament popri novele zákona o ochrane prírody a krajiny aj novelu zákona o lesoch. Tá obsahuje viaceré ustanovenia, ktoré môžu pomôcť ochrane prírody. Paradoxne ide o prvý všeobecne záväzný právny predpis definujúci bezzásahový režim v slovenskej legislatíve. Okrem iného sa zaoberá ochranou pralesov a pralesových zvyškov, povoľuje tiež pasenie hospodárskych zvierat na lesných pozemkoch, ak si to vyžaduje program starostlivosti o chránené územie. Podľa zákona o ochrane prírody sa budú schvaľovať programy starostlivosti na územiach NATURA 2000. včera Soňa Mäkká Správy
Ferrata Dolomity – Tofana di Mezzo a Tofana di Dentro Tofany sú jednou z najznámejších častí Dolomitov. Výstup na Tofanu di Rozes som opísal v minulom článočku, v tomto opíšem okruh cez Tofanu di Mezzo a Tofanu di Dentro, ktorý som absolvoval hneď ďalší deň. Až večer pred túrou som si pozrel odhadované časy ferrát a trochu som sa naľakal. Naštudoval som si zopár ústupových trás, avšak dúfal som, že okruh zvládnem celý podľa pôvodného plánu. včera Martin Knor Zaistené cesty (via ferrata, klettersteig)

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017 02/03/18 09:27 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 654 m n. m.

    • min: 511 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 527 m

    • klesanie: 526 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 21.01.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5751 ° SŠ
      dĺžka: 20.235 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.5751 ° SŠ
      dĺžka: 20.235 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Hrabušice, Podlesok (vlak, bus, veľké parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.89 (0.27)