Túra

Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017

01.02.18
Slovenský raj milujem! Bola som tam mnohokrát - či na dovolenkách, či na jednodňových akciách. Hoci nie som zimná turistka, roky som snívala o zimnom prechode Hornádom. V roku 2012 bola arktická zima, okolo –25 stupňov, a tak sme sa tam vybrali. Bol to úžasný zážitok. Hornád bol úplne zamrznutý, nádherné ľadopády a plno veselých ľudí – podaktorí pešo, podaktorí na lyžiach, korčuliach či na saniach. Vyšantili sme sa ako malé deti. Hore Kláštorskou roklinou sme sa zas správne narobili a na Kláštorisku si užívali nádherné výhľady. Roky som čakala, kedy si to znovu zopakujem.

Prielom Hornádu 2017

Koncom januára Hornád konečne zamrzol. Vo štvrtok som volala na Horskú záchrannú službu ohľadom podmienok. Informácia znela – Hornád až na malé úseky je úplne zamrznutý a dá sa bezpečne prejsť. Rýchlo som na sobotu zorganizovala autoturistiku, zozbieralo sa nás 13, akurát do troch áut.

Plní očakávania sme vystúpili na parkovisku v Podlesku, natiahli protišmykové návleky, pripravili kameru a foťáky a vydali sa k Hrdlu Hornádu. My, čo sme si pamätali Hornád z roku 2012, sme nováčikom cestou rozprávali zážitky z prechodu. V eufórii sme došli k Hrdlu Hornádu... a spadla sánka!

Tak toto nikto nečakal! Hornád bol síce zamrznutý, ale nad ľadom bola asi centimetrová hladina vody! Nechápavo sme krútili hlavami, ale odhodlane sme sa vydali stúpačkami s desiatkami ďalších turistov, že uvidíme čo ďalej.

Chvíľu to vyzeralo, že spravíme zimný prechod Hornádom po stúpačkách, no našťastie, keď sme prepadali depresii, objavila sa ľadová plocha bez vody. Hneď sme sa spustili z brehu na zamrznutý Hornád a už vo veselšej nálade kráčali dole prúdom.

Bolo však treba dávať veľký pozor, lebo z času na čas sa voda prelievala, objavovali sa trhliny, prepadnutý ľad a iné zákernosti. Postupne sa však ukazovali krásne ľadopády a pod Stúpačkami pod Zelenou horou sme sa pofotili, počastovali a nálada bola opäť výborná.

Pokračovali sme väčšinou po zamrznutej hladine, len občas bolo treba vystúpiť na breh a obísť riskantnejšie miesta. Voda nám predvádzala neskutočné divadlo. Zamrznutá v podobe nádherných ľadopádov a tečúca v podobe náhlych vyvieračiek, ponorov, spätného prúdu či zrkadliacej hladiny. Našťastie po okrajoch bola hrúbka ľadu veľmi silná, a tak prechod bol pomerne bezpečný.

Jedno miesto bolo dosť na hrane, keď bolo treba prejsť cez tečúcu hladinu, ale vynaliezaví turisti spravili mostík z konárov a išlo sa. A tak sme postupne míňali Reťazový most, úseky s otvorenou hladinou, ľadopády Večného dažďa, zrkadliace hladiny, až sme sa dostali k závesnej lávke. Tu sme si zaspomínali ako sme sa pred piatimi rokmi odtiaľto štverali zamrznutou Kláštorskou roklinou na Kláštorisko.

A zase sme pokračovali chvíľu okrajom hladiny, chvíľu po brehu a stále obdivovali nádherné ľadopády, potešili sa Reťazovej lávke. Za ňou divadlo pokračovalo až k Mostu nad Mlynom, ale potom prišla tiesňava, kde celá plocha bola pomerne vysoko zaplavená, a tak sa muselo ísť na breh.

Viac šťastia mali tí, čo išli vpravo – rýchlo sa dostali na chodník. Podaktorí sme sa dali strhnúť davom a odbočili doľava. Hore to išlo dobre, ale zo skalnatého zrázu dole na hladinu Hornádu to bolo o hubu.

Naša skupinka, odchovaná krkahájmi a našimi cestami-necestami, to zvládla pomerne hravo, ale podaktorí bez mačiek, bez skúsenosti, len s hrôzou v očiach.

Priznám sa, že som zabudla fotiť, lebo každého zostupujúceho som „držala“ očami a snažila sa ho navigovať ako sa len dalo. Prišiel tam člen horskej služby, myslím, že bol dosť šokovaný a len nechápavo krútil hlavou. Akoby zázrakom sa nikomu nič nestalo.

Cestou k Letanovskému mlynu sme stretli skupinku bicyklistov, ktorí chceli ísť na Podlesok. No neviem, neviem ako a kde skončili. Na Letanovskom mlyne sme si ešte trochu pošantili pod obrovským ľadopádom a tiež pod Kartuziánskym mostom aj na ňom.

Naspäť sme sa rozhodli ísť cez Čertovu sihoť (638 m), Ihrík (654 m) a Zelenú horu (654 m). Hreneňovkou som išla raz v lete a veľmi sa mi páčila. Stúpanie na Čertovu sihoť dalo zabrať, ale potom len pekné pohľady na samotný hrebeň, ale hlavne na Prielom Hornádu pod nami. Cestou sme si pozreli priepasť Lievik, zvaný aj Gacková diera a hlavne jaskyňu Tunel. Jaskyňa je pár metrov pod turistickým chodníkom, ale dobre maskovaná, takže málokto o nej vie.

Krásnym skalnatým hrebeňom sme sa pomaly presúvali smerom k Zelenej hore, ale najskôr sme sa zastavili na vyhliadke, z ktorej je vidieť lokalitu, kde havaroval záchranársky vrtuľník.

Na Zelenej hore stál kedysi hrad. Sú tu zvyšky hradných múrov, no teraz ich nebolo spod snehu veľmi vidieť. Prudký zostup zo Zelenej hory k Hrdlu Hornádu sme zvládli „ako nič“ a potom len k autám a dlhá cesta domov.

Záver

V pamäti mám krásne spomienky na úplne zamrznutý Hornád v roku 2012. A hoci som bola na začiatku prechodu sklamaná, rýchlo ma to prešlo a užívala som si divokú a priznávam, aj nebezpečnú krásu prírody. Príroda nám zase raz ukázala, že sa neriadi našimi predstavami a prianiami, ale vlastnými zákonmi. A za to som jej vďačná!

A čo sa vlastne stalo?

Záver roka bol veľmi teplý a vodnatý. V januári prišlo náhle ochladenie a voda zamrzla. Hladina tečúcej vody pod ľadom poklesla a ľad bez opory vody popraskal a v strede toku tiež poklesol. Následným oteplením stúpla hladina vody a preliala sa na ľad. Výsledok sme videli. V ten večer v televíznych novinách hlásili, že horská služba vyslovene neodporúča prechod Prielomom Hornádu!

Fórum 15 príspevkov
Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017 02/03/18 09:27 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Vlačuhovo - okruh z Moštenice Pri našich potulkách Zvolenskou kotlinou a okolím Banskej Bystrice sme neraz z diaľky obdivovali malebný hôľny chrbát nad Moštenicou. Keď som počula od Janky jeho názov – Vlačuhovo – hneď ma názov zaujal a priala som si tam ísť. To bolo však už pred niekoľkými rokmi. Občas sa mi to stáva, že niekde veľmi chcem ísť, no stále to z rozličných príčin nevychádza. A pritom sú to často lokality len „toť za humnami“. 10/11/19 Danka Tomášiková Starohorské vrchy
Chata Kukorelliho chata Z diskusií na Hikingu vidím, že turistických útulní, salašov, senníkov v našich horách ubúda. Ale aj turistických ubytovní a chát na Slovensku rapídne ubúda. Mnohé sa premenili na robotnícke hotely a preferujú dlhodobo ubytovaných, ďalšie sa premenili na súkromné objekty a väčšina zostávajúcich sa snaží získať aj náročnejšiu klientelu, a preto sa modernizujú a rekonštruujú. Žiaľ, pre obyčajných turistov začínajú byť potom pridrahé, pretože cena po modernizácii rapídne stúpne. 26/10/19 Danka Tomášiková Slanské vrchy
Túra Tiesňava Prieboj a Peňažná z Ihráča Vždy ma poteší, keď domáci poznajú svoje okolie, zaujímavé lokality v ňom, keď vedia ich históriu a hlavne, keď si uvedomujú jej krásu a význam. Nie je to vždy tak. Veď z nejednej pamiatky sa už stalo smetisko alebo bola zničená kvôli vlastnému sebeckému prospechu. Taktiež ma teší, keď si tieto vedomosti nenechajú len pre seba, ale pamiatku sprístupnia, hoci aj miestnym značením, a tak umožnia, aby aj iní ľudia mohli obdivovať jej krásu a oceniť jej hodnotu. 17/10/19 Danka Tomášiková Kremnické vrchy
Najnovšie články na titulke
 
Túra Hontianske Nemce – Viničný vrch – Sebechleby Keď sme sa chystali do Dudiniec, všimol som si, že na TuristickaMapa.sk pribudli miestne značenia. Zo Sebechlieb do Dudiniec som po zelenej už išiel, a tak som privítal možnosť ísť okolo Sebechlieb po miestnej modrej značke, ako odbočke z modrej Hontianske Nemce – Počúvadlianske jazero. Totiž, dostať sa tam alebo z tade do Dudiniec bolo nemožné, a naopak, do Sebechlieb chodil autobus často. Čakalo ma však jedno prekvapenie za druhým a ani jedno nebolo príjemné. dnes Miroslav Svítek Štiavnické vrchy
Podcast O Geocachingu s Matúšom Morongom Geocaching je hra založená na hľadaní skrýš pomocou GPS. Pôvodne išlo o malú komunitnú záležitosť, museli ste totiž mať GPS prístroj, ktorý nebol práve lacný. Tak sa ku Geocachingu dostávali najmä turisti, ktorí mali takýto prístroj kvôli navigácii v horách. Zásadnejší prienik do mainstreamu prišiel s nástupom smartfónov. V dvanástej epizóde podcastu HIKING.SK sme sa rozprávali s Matúšom Morongom, našim autorom. Je dlhoročným kešerom, aktuálne pôsobí ako reviewer a medzi kešermi je známy pod nickom Rikitan. 20/11/19 Ľubomír Mäkký Rozhovory
Túra Važecká dolina s deťmi Uznávam, že názov článku je trochu zavádzajúci, keďže Važecká dolina je jediná z hlavných vysokotatranských dolín, ktorej dnom nevedie turistický chodník. Po jej západnom okraji však vedie chodník na Kriváň, ktorý umožňuje množstvo pohľadov do doliny, dávajúc tak príležitosť dostatočne ju spoznať. V rámci nášho rodinného spoznávania tatranských dolín využívame túto možnosť a v jeden horúci letný deň sa vyberáme do „odľahlejšej“ časti Tatier. Našim cieľom nie je Kriváň, ten je zatiaľ privysoko, skôr ide o to nestratiť v horúcom lete kondíciu a zároveň sa trochu schladiť na nejakom peknom mieste vo výškach niekde nad kosodrevinou. včera Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017 02/03/18 09:27 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 654 m n. m.

    • min: 511 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 527 m

    • klesanie: 526 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 21.01.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5751 ° SŠ
      dĺžka: 20.235 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.5751 ° SŠ
      dĺžka: 20.235 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Hrabušice, Podlesok (vlak, bus, veľké parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.93 (0.27)