Túra

Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017

01.02.18
Slovenský raj milujem! Bola som tam mnohokrát - či na dovolenkách, či na jednodňových akciách. Hoci nie som zimná turistka, roky som snívala o zimnom prechode Hornádom. V roku 2012 bola arktická zima, okolo –25 stupňov, a tak sme sa tam vybrali. Bol to úžasný zážitok. Hornád bol úplne zamrznutý, nádherné ľadopády a plno veselých ľudí – podaktorí pešo, podaktorí na lyžiach, korčuliach či na saniach. Vyšantili sme sa ako malé deti. Hore Kláštorskou roklinou sme sa zas správne narobili a na Kláštorisku si užívali nádherné výhľady. Roky som čakala, kedy si to znovu zopakujem.

Prielom Hornádu 2017

Koncom januára Hornád konečne zamrzol. Vo štvrtok som volala na Horskú záchrannú službu ohľadom podmienok. Informácia znela – Hornád až na malé úseky je úplne zamrznutý a dá sa bezpečne prejsť. Rýchlo som na sobotu zorganizovala autoturistiku, zozbieralo sa nás 13, akurát do troch áut.

Plní očakávania sme vystúpili na parkovisku v Podlesku, natiahli protišmykové návleky, pripravili kameru a foťáky a vydali sa k Hrdlu Hornádu. My, čo sme si pamätali Hornád z roku 2012, sme nováčikom cestou rozprávali zážitky z prechodu. V eufórii sme došli k Hrdlu Hornádu... a spadla sánka!

Tak toto nikto nečakal! Hornád bol síce zamrznutý, ale nad ľadom bola asi centimetrová hladina vody! Nechápavo sme krútili hlavami, ale odhodlane sme sa vydali stúpačkami s desiatkami ďalších turistov, že uvidíme čo ďalej.

Chvíľu to vyzeralo, že spravíme zimný prechod Hornádom po stúpačkách, no našťastie, keď sme prepadali depresii, objavila sa ľadová plocha bez vody. Hneď sme sa spustili z brehu na zamrznutý Hornád a už vo veselšej nálade kráčali dole prúdom.

Bolo však treba dávať veľký pozor, lebo z času na čas sa voda prelievala, objavovali sa trhliny, prepadnutý ľad a iné zákernosti. Postupne sa však ukazovali krásne ľadopády a pod Stúpačkami pod Zelenou horou sme sa pofotili, počastovali a nálada bola opäť výborná.

Pokračovali sme väčšinou po zamrznutej hladine, len občas bolo treba vystúpiť na breh a obísť riskantnejšie miesta. Voda nám predvádzala neskutočné divadlo. Zamrznutá v podobe nádherných ľadopádov a tečúca v podobe náhlych vyvieračiek, ponorov, spätného prúdu či zrkadliacej hladiny. Našťastie po okrajoch bola hrúbka ľadu veľmi silná, a tak prechod bol pomerne bezpečný.

Jedno miesto bolo dosť na hrane, keď bolo treba prejsť cez tečúcu hladinu, ale vynaliezaví turisti spravili mostík z konárov a išlo sa. A tak sme postupne míňali Reťazový most, úseky s otvorenou hladinou, ľadopády Večného dažďa, zrkadliace hladiny, až sme sa dostali k závesnej lávke. Tu sme si zaspomínali ako sme sa pred piatimi rokmi odtiaľto štverali zamrznutou Kláštorskou roklinou na Kláštorisko.

A zase sme pokračovali chvíľu okrajom hladiny, chvíľu po brehu a stále obdivovali nádherné ľadopády, potešili sa Reťazovej lávke. Za ňou divadlo pokračovalo až k Mostu nad Mlynom, ale potom prišla tiesňava, kde celá plocha bola pomerne vysoko zaplavená, a tak sa muselo ísť na breh.

Viac šťastia mali tí, čo išli vpravo – rýchlo sa dostali na chodník. Podaktorí sme sa dali strhnúť davom a odbočili doľava. Hore to išlo dobre, ale zo skalnatého zrázu dole na hladinu Hornádu to bolo o hubu.

Naša skupinka, odchovaná krkahájmi a našimi cestami-necestami, to zvládla pomerne hravo, ale podaktorí bez mačiek, bez skúsenosti, len s hrôzou v očiach.

Priznám sa, že som zabudla fotiť, lebo každého zostupujúceho som „držala“ očami a snažila sa ho navigovať ako sa len dalo. Prišiel tam člen horskej služby, myslím, že bol dosť šokovaný a len nechápavo krútil hlavou. Akoby zázrakom sa nikomu nič nestalo.

Cestou k Letanovskému mlynu sme stretli skupinku bicyklistov, ktorí chceli ísť na Podlesok. No neviem, neviem ako a kde skončili. Na Letanovskom mlyne sme si ešte trochu pošantili pod obrovským ľadopádom a tiež pod Kartuziánskym mostom aj na ňom.

Naspäť sme sa rozhodli ísť cez Čertovu sihoť (638 m), Ihrík (654 m) a Zelenú horu (654 m). Hreneňovkou som išla raz v lete a veľmi sa mi páčila. Stúpanie na Čertovu sihoť dalo zabrať, ale potom len pekné pohľady na samotný hrebeň, ale hlavne na Prielom Hornádu pod nami. Cestou sme si pozreli priepasť Lievik, zvaný aj Gacková diera a hlavne jaskyňu Tunel. Jaskyňa je pár metrov pod turistickým chodníkom, ale dobre maskovaná, takže málokto o nej vie.

Krásnym skalnatým hrebeňom sme sa pomaly presúvali smerom k Zelenej hore, ale najskôr sme sa zastavili na vyhliadke, z ktorej je vidieť lokalitu, kde havaroval záchranársky vrtuľník.

Na Zelenej hore stál kedysi hrad. Sú tu zvyšky hradných múrov, no teraz ich nebolo spod snehu veľmi vidieť. Prudký zostup zo Zelenej hory k Hrdlu Hornádu sme zvládli „ako nič“ a potom len k autám a dlhá cesta domov.

Záver

V pamäti mám krásne spomienky na úplne zamrznutý Hornád v roku 2012. A hoci som bola na začiatku prechodu sklamaná, rýchlo ma to prešlo a užívala som si divokú a priznávam, aj nebezpečnú krásu prírody. Príroda nám zase raz ukázala, že sa neriadi našimi predstavami a prianiami, ale vlastnými zákonmi. A za to som jej vďačná!

A čo sa vlastne stalo?

Záver roka bol veľmi teplý a vodnatý. V januári prišlo náhle ochladenie a voda zamrzla. Hladina tečúcej vody pod ľadom poklesla a ľad bez opory vody popraskal a v strede toku tiež poklesol. Následným oteplením stúpla hladina vody a preliala sa na ľad. Výsledok sme videli. V ten večer v televíznych novinách hlásili, že horská služba vyslovene neodporúča prechod Prielomom Hornádu!

Diskusia
Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017 02/03/18 09:27 15 príspevkov
Najnovšie články autora
 
Túra Bralo na hranici VVP Lešť z Horného Tisovníka Hoci pohoria Javorie a Krupinská planina nie sú národný park, nemôžete sa tu túlať len tak hala-bala. Veľkú časť oboch území totiž zaberá Vojenský výcvikový priestor Lešť, no a vojakom neradno prísť pred mušku! Turistických značiek v okolí VVP nie je veľa a aj tie, čo sú, končia ďaleko od jeho hranice, a z tohto dôvodu sem veľa turistov nechodí. Vlani sme sa prešli severnou hranicou VVP a vystúpili na najvyšší vrch Javoria, no a teraz sa chceme prejsť po jeho východnej hranici. 08/10/18 Danka Tomášiková Krupinská planina
Túra Čierna dolina, lom Prašnica a Dolná Prašnica Začiatok augusta 2018 je veľmi horúci. Horúčavy trvajú už niekoľko týždňov, paneláky sú rozpálené a človeku sa žiada zaliezť niekam do chládku. Na horách by bolo chladnejšie, ale množstvo ľudí na hrebeňoch odrádza. Slovenský raj s jeho tienistými roklinami je ďaleko a v okolí máme väčšinu chladnejších dolín schodených, a tak voláme Janke, nech dačo vymyslí. Ponúkla nám dolinu Čierno (Čierna dolina) a dolinu Dolná Prašnica. Vraj sa schladíme. 24/09/18 Danka Tomášiková Kremnické vrchy, Veľká Fatra a Choč
Túra Želobudzká skalka a zaujímavosti Poľany Poľana je celkom divoké pohorie s peknými, zašitými lokalitami a našťastie to nie je NP, takže sa tam dá okrem malopošných rezervácií pekne tárať aj mimo značiek. Želobudzká skalka je skalný útvar, dobre viditeľný z mnohých miest Zvolenskej kotliny. Lákala ma už dávno, no cez víkend verejná doprava do Podpoľania chodí veľmi zriedka, takže som to odložila až na dôchodok. Vo štvrtok, posledný májový deň, sme sa konečne vybrali pozrieť si ju zblízka. 15/09/18 Danka Tomášiková Poľana
Najnovšie články na titulke
 
Svet Traunsee, Langbathseen a Offensee s cyklovozíkom Známy pohľad na traunkirchenský kostolík „plávajúci“ na Traunsee so siluetou majestátneho Traunsteinu v pozadí, ale aj menej okukaný Hinterer Spielberg „kúpajúci sa“ v neveľkom jazere Vorderer Langbathsee. Pokojná atmosféra menších jazier schovaných uprostred lesov, ale aj cyklochodík vedúci v rovnakom tuneli ako vyťažená hlavná cesta. Bicyklovanie nad jazerom, pri rieke aj v lese. To všetko za jeden deň aj s 15-mesačnou slečnou. Aj taká vie byť Soľná komora - Salzkammergut. dnes Jitka Švarcová Svet
Recenzia Devold Running – ľahké funkčné merino Počas tohtoročnej letnej turistickej sezóny som najviac nosil ľahké funkčné tričko Devold Running. Je vyrobené z kombinácie merino vlny a materiálu Tencel. Hoci jeho názov smeruje viac k behu ako turistike, počas teplých dní bolo na horách veľmi príjemným spoločníkom. O tom, ako obstálo v niekoľkomesačnom testovaní, sa podelím v nasledovných riadkoch. včera Ľubomír Mäkký Oblečenie
Recenzia Peter Wohlleben – Sprievodca lesom Knihu mi podsunul kamarát Juro so slovami: „Mám pre teba dobré čítanie.“ Najskôr asi mesiac nedotknute ležala medzi ostatnými knihami na nočnom stolíku, no keď som ju otvoril, zistil som, že to ma veru bude baviť. Autor je síce Nemec, ale poznatky z jeho knihy sa dajú aplikovať aj pre našu krajinu. Z každej stránky cítiť, že Wohlleben je skutočný milovník lesa a vo svojej knihe sa delí s čitateľom zábavnou formou a v prepojení s praxou o svoje zážitky z lesa. včera Zdeno Vasilišin Mapy a knihy

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Prielom Hornádu - zimný prechod v roku 2017 02/03/18 09:27 15 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Spišsko-gemerský kras - Slovenský raj (Národný park Slovenský raj)

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 654 m n. m.

    • min: 511 m n. m.

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 527 m

    • klesanie: 526 m

  • Vzdialenosť
    • 11 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 21.01.2017

  • Štart trasy
    • šírka: 48.5751 ° SŠ
      dĺžka: 20.235 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.5751 ° SŠ
      dĺžka: 20.235 ° VD
      » Mapa

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - Hrabušice, Podlesok (vlak, bus, veľké parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
0.71 (0.22)