Trasa

Štrbské Pleso, TEŽ - Pred Heliosom - Trigan - Popradské pleso (červená) - Trigan (zelená) - Pred Heliosom - Štrbské Pleso, TEŽ

Z električky na Štrbskom Plese vystupujeme o 9.45 h do hmly. Predpoveď bola na polooblačno, ale Tatry si z predpovedí ťažkú hlavu nerobia. Počasie sa je schopné zmeniť v priebehu hodiny - dvoch z jasnej oblohy do fujavice, ako sme napokon videli v predchádzajúci deň. To ma mrzí, lebo výhľady z Tatranskej magistrály sú naozaj excelentné. No za pokus to stojí a ak to nevyjde, aspoň bude pohyb.

Najprv nás čaká cesta po asfaltke cez osadu. Som rada, keď máme sezónny huriavk za sebou a vchádzame do lesa vedľa schátraného liečebného domu Helios. Naša trasa je červená Tatranská magistrála. Pomaly stúpa riedkym lesom. Vyrušuje nás hluk a smrad z motokár na lúke pod lesom. Dosť dlho, aspoň 15 minút. Čudujem sa, že takáto aktivita je povolená v národnom parku. Dosť ťažko sa to vysvetľuje malému dieťaťu, ktorému pomedzi to čítam náučné tabule o tom, ako si máme vážiť prírodu. Napokon sa od motokár vzdialime a ako stúpame, postupne vychádzame z hmly a pred nami sa objavujú Predné, Štrbské a Veľké Solisko. Tento výhľad vidím po prvýkrát, lebo počas mojich predchádzajúcich túr tu bolo oveľa viac stromov. Lenže odkedy máme deti, pravidelne sme chodili na Popradské pleso po asfaltke s kočíkom. Až teraz sa dostávame do módu "len pešo" a to aj najmenší účastníci.

Neaktuálna tabuľa o zatvorenom chodníku

Keď vyjdeme prvé stúpanie na plošinu Trigan, víta nás nádherný zasnežený ihličnatý les. Asi o 10 minút prichádzame k rázcestníku. Na červenej trase je závora a tabuľa s informáciou, že chodník je v čase snehovej pokrývky uzatvorený a tiež tu je ďalšia tabuľa s nápisom STOP. Prekvapuje ma to, vzhľadom na to, čo som písala v úvode. Rozhodujem sa lokálny zákaz ignorovať, keďže legislatíva hovorí iné a podmienky sú tiež také, že lavínové svahy z Patrie by nás nemali ohroziť. Po návrate domov som sa informovala u Štátnych lesov TANAP-u a tiež na Správe TANAP-u. Vraj tabuľu vymenia a budú uvádzať len to, že prechod je na vlastné riziko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Famózne výhľady do Mengusovskej a Zlomiskovej doliny

Nejaký čas pokračujeme v lese a kosodrevine, ale postupne sa otvárajú úžasné výhľady do Mengusovskej doliny. Iba najspodnejšia časť je poznačená kalamitou, takže vidíme aj dosť lesa, a nad ním masív Ostrvy. Postupne sa výhľad otvára čoraz viac. Vidíme Zlomiskovú dolinu, dvojvrchol Vysokej aj Popradský hrebeň. Chodník je v dobrom stave, prikrytý pomerne čerstvým, ale už sadnutým snehom, takmer nič nedáva tušiť o ľadovej magistrále z vianočných sviatkov.

Pozor na lavíny z Patrie

Onedlho nás čaká jedna z posledných zákrut, pred sebou vidíme Mengusovský Volovec a zadnú časť Mengusovskej doliny, ukazujem Kubkovi, kadiaľ sa ide na Rysy a kadiaľ na Kôprovský štít. Potom pomaly klesáme v kosodrevine, výhľady sú stále ohromujúcejšie, vidíme dobre Patriu, od ktorej sme sa trochu vzdialili. Lavínových žľabov je tu naozaj dosť, určite treba pred túrou v zime zvážiť lavínovú situáciu!

Obloha sa postupne zaťahuje slabou oblačnosťou, ale užili sme si gýčové počasie v najvhodnejšom mieste. Napokon, aj so závojom to vyzerá dobre. Chvíľu sa zdržíme na mostíku nad Hincovým potokom a potom sa ponáhľame smerom k teplému obedu. Zakotvili sme hneď na Majláthovej chate. Pôvodný interiér a atmosféra hneď po otvorení sa mi páčili viac než teraz, o hlasnej hudbe s obrazovkou nehovoriac, takže sa tu ani dlho nezdržiavame a poberáme sa späť.

Parádny les so skrytým ľadom

Rovno od chaty nás vedie zelená značka medzi brehom Popradského plesa a ľavou stranou asfaltky, tú po pár minútach prekročíme a znova klesáme do ihličnatého lesa. Les je tu naozaj parádny. Zopár výhľadov na Patriu, inak len les a les, zelená farba ihličia a sneh. Vzduch je fantastický. Kubko doma povedal, že táto časť túry sa mu páčila najviac.

Klesneme na najnižšie miesto vedúce cez Hincov potok, z ktorého poniže po sútoku s Krupou vzniká rieka Poprad a začíname stúpať. Chodník sa stáva čoraz viac ľadový, takže na jednom mieste neostáva iné, ako vytiahnuť a obuť Kubkovi tzv. nesmeky. Mačky to síce nie sú, ale má to pod celou nohou a funguje to. Kubko je šťastný, lebo kvôli nim domŕzal väčšiu časť túry. Takto bez problémov vyhopkáme k Triganu cez zopár menších ľadových úsekov a potom schádzame dolu v postupujúcej oblačnosti. Pri Heliose sa rozhodnem vyhnúť stánkom a huriavku a tak odbáčame na asfaltovú cestu doprava a popod most a na stanicu sa dostaneme obchvatom cez potok Mlynica a okolo Jazierok lásky (Štrbské rybníky).

Súvisiace články
Sezónna uzávera v TANAPe s novinkami + rozhovor

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek