Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Jarabinský prielom
Jarabinský prielom Zatvoriť

Túra Novoročná prechádzka Jarabinským prielomom

Príchod Nového roku 2018 sme oslavovali v pre nás neznámom prostredí Ľubovnianskych Kúpeľov. Síce sme už v minulosti navštívili dominantu regiónu - hrad Ľubovňa, no z prírodných krás oblasti sme ešte nemali príležitosť sa potešiť. Tak sme sa to rozhodli zmeniť práve na Nový rok. Pôvodný zámer bol ísť navštíviť Litmanovú a v prvý deň roku duchovne pookriať na hore Zvir. Avšak pri pohľade do mapy vyhrala bližšie situovaná dedinka Jarabina so svojím prielomom.

Vzdialenosť
6 km
Prevýšenie
+200 m stúpanie, -200 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
zima – 01.01.2018
Pohoria
Ľubovnianska vrchovina
Trasa
Voda
obec Jarabina, upravená studnička pod kaplnkou na hôrke Háj
Doprava
Stará Ľubovňa (vlak, bus) - Jarabina (bus, parkovanie v obci alebo obmedzené možnosti parkovania za obcou Jarabina pri kríži)
SHOCart mapy
» č.1107 Spišská Magura (1:50.000)

Stratení v hmle

Detailnejší pohľad do mapy ukázal, že nemusíme začínať priamo v obci, ale môžeme sa odviezť kúsok za jej koniec, smerom na Litmanovú, kde pri kríži môžeme nechať auto. Práve v tomto mieste ústi poľná cesta. Parkujeme tak, aby sa traktor alebo terénne auto bez problémov na cestu dostali. Smerovník pri kríži uvádza, že k prielomu je to 700 metrov.

Trasa

Jarabina, Oblisok (kríž) - Za Prednými skalkami - Jarabinské tiesňavy - lúka Laz - studnička pod Hájom - kaplnka na hôrke Háj a späť

Novoročné počasie nie je práve prívetivé. Odmäk spravil svoje. A tak namiesto mrazivého počasia s belasou oblohou a šíro-šírymi výhľadmi prevzala nadvládu hmla s jemnou dažďovou sprchou. Pôda s chudobnou snehovou pokrývkou bola miestami mäkká. Takže namiesto romantického vŕzgania snehu pod nohami bojujeme s bielo-hnedou brečkou, ktorá sa rada lepí na topánky a nohavice. Poľná cesta je rozoraná brázdami, ktoré zanechali najskôr terénne autá. Na križovatke takýchto brázd nakrátko váhame kadiaľ pokračovať. Intuícia hovorí, že rovno. Ani na mape nie je vyznačená výrazná zmena smeru. V hmle sa nám ťažko odhaduje prejdená vzdialenosť. Viditeľnosť je okolo 70 metrov. Vstup do prielomu očakávame každú chvíľku.

Po krátkom miernom stúpaní prichádzame k informačnej tabuli, ktorá nám prezradí zaujímavosti o prielome. Napriek nepriazni počasia, nabudení a dychtiaci po spoznávaní neznámych končín, vykračujeme ďalej. Táto časť je vyznačená značkárskymi kolmi. Aspoň tie nám pomáhajú držať si v hmle správny smer. Chodník pozvoľna klesá k ďalšiemu kolu. Medzi kríkmi je jeho spád výrazný, až od jedného smreku, na ktorom je priviazané lano, chodník prudko klesá. Neklamný znak, že sme na hornom okraji tiesňavy a smerujeme k jej dnu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

V tiesňave

Tu nás víta turistický smerovník Jarabinské tiesňavy s čerstvým značením z roku 2017. Sme v úplne inom svete. Polia a pláň, skromné na vegetáciu, striedajú skalné steny týčiace sa do 20 metrov nad hladinou potoka. Kúsok od smerovníka sa potok Malý Lipník valí cez najužšie miesto tiesňavy. Pokračujeme ďalej po chodníku proti prúdu potoka. Miestami je široký až 3 metre. Chodník preskakuje z jedného brehu na druhý. Hneď pri jeho prvom prechádzaní si búchame po hlave, že paličky sme zabudli v aute. No nič, hľadáme vhodný konár a po skalách vhodne umiestnených v potoku sa dostávame na opačný breh. Konár odkladáme bokom, veď sa zíde na spiatočnej ceste. A ďalšia chyba. Potok je opäť potrebné prekonať. Po konár sa nám nechce vracať a ďalší primeraný nie a nie nájsť. Tak to skúsime bez podpory. Veď mozoček je po silvestrovskej oslave fit, tak s rovnováhou by nemali byť problémy.

Na ľavom brehu potoka sa skalná stena postupne mení. Na jednom mieste to vyzerá, že tu voda vymodelovala hrnce. Voda v potoku si raz nečujne tečie, inokedy hučí v malých kaskádach. Pôvodne sme čakali, že nás čaká roklina ako niektorá v Slovenskom raji, s prudkým stúpaním. Nakoniec je to prechádzka po rovine. Po štvrtom preskakovaní potoka sa skalné steny porúčajú, koniec zaujímavých kulís.

Krajina mení tvár, zrazu tu nie je tak tesno. No prekonávanie potoka pokračuje. Už to vyzerá, že chodník sa s ním rozlúči a začne stúpať cez lúku niekam do hmly. Avšak predsa sa len vráti ku korytu. Nakoniec, ak sme sa nepomýlili, sme narátali, že sme potok zdolávali až jedenásť ráz. Po jeho poslednom prekonaní sa dostávame na lesnú cestu, ktorú hyzdia koľaje, podľa všetkého od štvorkoliek.

Prekvapenie

Hmla stále kraľuje, drobný dážď neprestáva. Chodník stúpa hore lúkou Laz. Keďže sa nemôžeme dosýta pokochať krásami okolitej krajiny, dohodneme sa, že keď naďabíme na niečo zaujímavé, tak to bude konečná a vrátime sa tiesňavou späť k autu. Však o hodinu sa začne stmievať. Najprv v stúpaní cez lúku hovoríme, že jej okraj bude cieľ. Keď ho dosahujeme a objaví sa les, ešte krátka prechádzka lesom nezaškodí.

Čoskoro sme pri zastrešenej studničke. Tak tu by sme sa už mali otočiť. Pred studničkou šípka ukazuje, že za zákrutou sa ďalej pokračuje v stúpaní lesom. Zvedavosť je predsa len silnejšia. Tak ešte pár minút a keď nebude nič zaujímavé, tak definitívne otáčame. A kto by to bol povedal, o pár minút prichádzame na čistinku s veľkou kaplnkou na hôrke Háj, pred vchodom ktorej je dosť veľký krytý prístrešok. Toto zjavenie asi už nič neprekoná a po krátkej pauze sa vraciame do tiesňavy.

Návrat

Už sa tešíme na preskakovanie potoka. Rozmýšľame, ako to tu vyzerá v skorú jar pri topení sa snehu alebo po výdatnejšom daždi. To asi len v gumákoch ísť. Alebo naboso. Ideme viac-menej po našich stopách. Ale aj tak pri obchádzaní veľkej mláky na ceste si nevšimneme odbočku k potoku. Až keď po pár metroch nevidíme vlastné stupaje, dôjde nám, zabudli sme odbočiť. O chvíľu sme pri potoku.

Zaujímavé je, že na spiatočnej ceste nachádzame vhodnejšie miesta na zdolávanie nástrah potoka ako pri prvom pokuse. Onedlho sme na začiatku tiesňavy. Vychutnávame si jej krásy v ustupujúcom svetle. Ani sa nenazdáme a sme pri turistickom smerovníku. Škoda, že tiesňava nie je o trochu dlhšia, celkom príjemne sa v nej prechádza. Lano čaká a sme na okraji tiesňavy, priamo nad jej najužším miestom. Lúčime sa s ňou. A snáď inokedy, za krajšieho počasia sa budeme môcť intenzívnejšie nabažiť jej krásami.

Po krátkom stúpaní prichádzame ku známej informačnej tabuli. V nej okrem iného uvádzajú, že tiesňava sa začína kameňolomom v obci Jarabina. Prístup do nej však treba zvoliť z kopca nad obcou, čo je vlastne turistický chodník, ktorým sme putovali. Aj keď nepoznáme tamojší terén, napadne nám myšlienka, či by predsa len nemohol ísť chodník z dediny aj cez kameňolom priamo do prielomu. Povedzme ako náročnejší variant, napríklad vo forme zaistenej cesty. Nuž úvahy necháme úvahami a v šere prichádzame k autu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie